Motocykle Royal Enfield, Enfield India a znovuzrodený Royal Enfield

Mal som možnosť vidieť na Pretekoch pravidelnosti veteránov do vrchu na pezinskej Babe 11.7.1999 motocykel Royal Enfield. Jeho majiteľ tvrdil, a ja s ním súhlasím, že je to rarita. Podľa slov majiteľa sú na území Českej Republiky len tri exempláre vrátane jeho. Na Slovensku nemám informácie, ale predpokladám, že Royal Enfield nie je.
Firma Royal Enfield bola založená koncom minulého storočia v Anglicku v meste REDDITCHE. Všetky modely mali štvortaktný vzduchom chladený jednovalec. Jeho objem bol dvojaký a to: 350 a 500 cm3. Firma nikdy nedosahovala všeobecnej popularity ako ostatní výrobcovia z kolísky motocyklov z Anglicka. Krátko pred zrušením výroby v Redditche vyrábala aj dvojvalce s objemom 500 a 750 cm3. V 60-tych rokoch sa výrobná linka presťahovala do indického Madrasu. Hlavným odberateľom bola indická armáda. V Indii sa Enfieldy vyrábajú dodnes. Sú to jednovalce s objemom 350 a 500 cm3. Prím v originalite ale má sériovo vyrábaný jediný naftový motocykel v dvoch objemových variantách.
Na Babe jednovalcová 500-ka bola predpokladám úspešná. Bohužiaľ som krátko po štarte musel odísť, tak to neviem posúdiť.
Dvojvalec Royal Enfield 500 Twin bol vyrábaný v 50-tych rokoch ako reakcia na Triumph Speed Twin. Jeho motor mal objem 495 cm3 s rozmermi 70x90 mm s rozvodom OHV. Motocykel dosahoval výkon 18,4 kW pri 5500 ot. za min. Na motor nadväzovala oddelená štvorstupňová prevodovka ALBION a toto zloženie si Enfield zachováva do dnes. Rám bol jednoduchý, kolískový a v ňom bol uložený motor BRITTENHAMMER tak, že sa dal z rámu demontovať aj s jeho spodnou časťou. Nosná rúra rámu bola totiž ku nemu priskrutkovaná. Predná vidlica, tak ako u prvých modelov, tak aj dnes je teleskopická a zadná kyvná s dvoma tlmičmi je vo výbave posledných modelov z Mardasu. Kolesá boli s drôteným výpletom a polonábojovými brzdami. Royal Enfield mal len jedno sedadlo bicyklového typu. Dnešné indické Enfieldy sú obchodným artiklom dlhú dobu a exportujú sa opäť do Európy. Je naozaj archaické vidieť prevážané vrecia naplnené mäkkou výplňou z ktorých vytŕčajú len plášte kolies Enfieldov. Odbyt majú zabezpečený aj vďaka starej anglickej škole a cestám, ktoré majitelia podnikajú z Európy do Madrasu po vlastnej osi. Je to prezentácia klasického poňatia motocykla.
Do Európy najskôr prenikli modely Enfield India Bullet 350. Podľa trendu 70-tych rokov mali tieto dvojsedlo a ináč stavaný zadný blatník. Motor mal objem 346 cm3 a výkon dlhozdvihového motora bol 13 kW pri 5600 ot. za minútu. Tieto parametre zabezpečoval podobne ako u anglického originálu karburátor Viliers s priemerom difuzóra 25 mm. Bullet 350 mal celonábojové brzdy a štandardne smerovky a spätné zrkadlá. Jednoduchá verzia STANDARD bola najlacnejšia. Drahšie boli DELUXE a SUPERSTAR. DELUXE mala nový karburátor MIKCRAB s difuzórom 24 mm. Bola bohato chrómovaná narozdiel od Standardu, ktorý bol čierny so zlatými linkami. Luxusný model SUPERSTAR mal pompéznu výbavu. Základom bol elektrický rozvod 12 V, dva klaksóny, rýchlomer a kontrólky boli na samostatných budíkoch. Predná vidlica bola modernej konštrukcie.
Na prelome 80 – 90 tych rokov nastalo opojenie z tzv. RETROVLNY a do Európy sa začali dovážať aj silnejšie jednovalce ENFIELD BULLET 500 a v ponuke boli na ústupe 350-ky. 500-ky dovozcovia ponúkali v prevedeniach STANDARD a DELUXE. V druhej polovici 90-tych rokov mal Enfield Bullet objem 499 cm3 s rozmermi 84x90mm. Výkon bol 16 kW pri 5400 ot. za min. Karburátor MIKCRAB mal už priemer difuzóra 28 mm. V niektorých štátoch sa opäť mimo 500-ky dobre predávali aj 350-ky. V tomto období vstúpili do hry úpravcovia a ladičské firmy, ktoré vylepšovali prakticky všetky hitové modely motocyklov. Najúspešnejšia bola firma EGLI za Švajčiarska.
Na území bývalej ČSFR pán DVOŘÁK majiteľ firmy MOTO CLASSIC DVOŘÁK motocykle Enfield nielen predáva, ale aj upravuje a sú naozaj pekné. Firma má sídlo v Jihlave.
Perlou medzi klasikmi bola a je naftová modifikácia a klasická 500-ka so sidecarom BULLET 500 GESPANN. Táto konkuruje ukrajinskému URALU, či DNEPRU SIDE.
Naftová verzia sa v Madrase vyrába v priebehu posledných rokov. Najskôr to bol model model ENFIELD ROBIN DIESEL s objemom 325 cm3, neskoršie po modernizácii s objemom 412 cm3 v dvoch prevedeniach ENFIELD DIESEL a 35LD CLASSIC DIESEL. Výkon bol podľa objemu 6,6 alebo 7 kW. Nie sú to hodnoty ohurujúce fanúšikov veľkých výkonov a rýchlostí. Diesely nemôžu konkurovať žiadnemu motocyklu s klasickým motorom, ale naftovým motocyklom nemôžu v spotrebe konkurovať žiadne. Ani posledný model ENFIELD TAURUS DIESEL nemá spotrebu vyššiu ako je hodnota „1,8 litra nafty na 100 km“.
ENFIELDY majú dodnes charakteristické črty motocyklov Royal Enfield a to je na nich pekné. Určite sa nedajú charakterizovať ako vozidlá na každý deň, alebo víkend.
Moje predstavy ich zaraďujú medzi také exoty ako holanský VAN VEEN/Wankel/, anglický HETSKET /vidlicový dvojvalec/, japonská preteková HONDA 50 cm3 /štvortaktný dvojvalec/, či YAMAHA TRAMONTANA /SUPERMOOTO jednovalec TURBO/.
Enfield je minimálne 50 rokov starý. Nemá punc ako Norton, či Triumph, ale ani HONDA nedokáže tak poštekliť fanúšika motocyklov na správnom mieste ako Enfield.

PS: Nech žije klasika a jej propagátori.