Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 973 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk MOTOQUAD

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 5633
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (3386)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (2247)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (3)  [Verzia pre tlač] Tlač

Motocykle Royal Enfield, Enfield India a znovuzrodený Royal Enfield

 Zdieľať

Pridané: 29.03.2021 Autor: gilbert
Čitatelia: 2701 [História]

Nedávno som videl nového veterána v akcii pri čakaní na MHD. Spomenul som si, že som o niečom takom kedysi písal. Dnes je to znovuzrodená spomienka spred dvadsiatich rokov o znovuzrodenej značke Royal Enfield.

Motocykle Royal Enfield, Enfield India a znovuzrodený Royal Enfield

Pri prehrabávení mojich starých aktivít som narazil na článok o motocykloch Royal Enfield a o ich výrobe. Tento článok vznikol ako reakcia na nezvyčajný zážitok a síce na veteránskych akciách pred rokom 2000, na ktorých som sa pravidelne zúčastňoval. Tam som niekoľkokrát stretol istého pána, ktorý sa po parkovisku promenádoval na skladacej kolobežke. Mal príves na ktorom mal ukotvený anglický motocyklový veterán s logom Royal Enfield. Pripadal mi veľmi zaujímavý a akosi mi pripomínal staré ojedinelé fotografie v starých časopisoch Svět motorů, Stop, či Motor. Motor síce bol anglická klasika, ale to logo som naživo ešte nevidel. Mal som možnosť na burzách v mladosti vidieť Nortona, či Triumpha, či Matchlessa, no toto som nevidel. Dal som sa do reči s majiteľom, ktorý prišiel na preteky z Čiech z moravskej dedinky Hluk. Tvrdil, že je to stará anglická klasika ktorá na rozdiel od ostatných značiek nezanikla a stále sa vyrába, no v ďalekej Indii. Podľa jeho vyjadrenia v Čechách boli vtedy len tri motocykle dovezené z Anglicka a jeden je ten jeho.

vidlicový dvojvalec 1914
vidlicový dvojvalec 1914

V tom čase bol internet len v plienkach, tak som sa vrhol na všemožné vtedy dostupné zahraničné printové publikácie a časopisy, ročenky a knižky. Samozrejme som prebŕľal celý svoj archív a našiel v starom Světe Motorů čiernobielu fotku s tým, že motocykle Royal Enfield nedosahovali popularity ostatných vtedajších značiek, ale boli spoľahlivé.

  • Značka sa zrodila v roku 1898 a začala s výrobou bicyklov.
  • Do roku 1905 už mala v ponuke aj motocykle, no vtedy výrobu prvý raz zastavili.
  • Pokračovanie prišlo 1910 s rôznymi motormi.
  • Svoj motor predstavili 1924.
  • Druhýkrát bola v Anglicku výroba zastavená v roku 1970.
  • Logo získalo združenie NVT (Norton, Viliers, Triumph) v roku 1962. To skompletovávalo dvojvalcové motocykle naďalej.
  • Výroba jednovalcov sa presunula rokom 1967 do indického Madrasu.
  • V roku 1970 bolo všetko rozpredané.
  • Nepoužité motory získala firma Rickman.

stojatý jednovalec
stojatý jednovalec

Royal Enfield vyrábal motocykle s motormi o objeme 350 a 500 cm³. Boli to stojaté jednovalce. Neskoršie boli modernizované boli dokonca dvojvalce. Pred krachom ich zachránil fakt, že výroba 350-tok sa presunula do Indie do Madrasu. Dokumentáciu a neskompletované ostatné motocykle skúpili bratia Rickmanovci a hlavne dvojvalce potom predávali so svojim logom.

Pozri MR Histroy video: Royal Enfield Bullet 500


Továreň v indickom Madrase vznikla v roku 1955 a vyrábala motocykle malých objemov s motormi Viliers, či Zündapp, no tieto zostávali len na domácom trhu. Rapídna zmena nastala až v roku 1967, keď sa tam začali vyrábať jednovalcové motocykle od firmy Royal Enfield. Boli nazvané len Enfield s prídomkom India. Produkcia sa rapídne technológiou Royal Enfield zvýšila a Enfieldy sa začali exportovať aj do Európy. Indická vláda bola prezieravá a mimo Enfieldov sa začali vyrábať aj dvojtakty s technológiou JAWA, ČZ a Považských Strojární z bývalého Československa. U obidvoch odnoží výroba beží stále, ale s rozdielnou líniou vývoja.

Anglicky naklonená výroba sa v nedávnej minulosti blysla naftovými motormi od značky Enfield. Žiaľ ich export sa zrejme skončil, pretože nafťáky prestali spĺňať emisné normy vo viacerých európskych krajinách.

Enfield Diesel zľava
Enfield Diesel zľava

Royal Enfield diesel z ľava
Royal Enfield diesel z prava
Old Enfield Custom
Royal Enfield Custom z prava

Východne naklonená výroba tiež vyrábala aj naftové verzie motocyklov Jawa či Yezdy.

Nová doba priniesla zvrat v tradičnej výrobe motocyklov v Európe a preto logá klasických značiek sa stali indickým majetkom.
Enfieldy majú na nádržiach znovu logo Royal Enfield. Táto výroba mi pripadá oprávnená, pretože model Bullet bol predstavený v roku 1948 a až na nevyhnutné moderné výdobytky si zachoval identické estetické stvárnenie dodnes, keď je to už vlastne stále rovnaký aj keď 73 ročný veterán.

Enfield Bullet 1992
Enfield Bullet 1992

Iné to je s východne naklonenou výrobou. Nové štvortaktné motocykle od Mahidry sa síce podobajú na bývalé československé Kývačky, no nijako to nie sú tie pôvodné. ČZ zmizla zo sveta vďaka talianskemu kapitálu deštruktorov talianskej klasiky bratov Castiglionovcov a JAWA, tá si stále myslí, že je svetový výrobca aj keď je už len „GARÁŽOVÝ VÝROBCA“, ktorý sa pýši tým, čoho sa legálne vzdal odpredajom do Indie. Pýši sa tým, čo mu de facto už vlastne de jure ani nepatrí.

Vtedajší článok som ako zvyčajne poslal do slovenských motoristických redakcií printových časopisov Moto!-fan a Svet motocyklov, no ako obyčajne reakcia nebola žiadna. Pán Krajčír z Moto!- fanu dlhodobo bol v pozícii "mŕtveho chrobáka". Aký taký úspech som dosiahol u dovozcu Enfieldov do Čiech. Pán Dvořák mi na oplátku zaslal plagáty a svoje reklamné foto pred predajňou. Ako sa mu darí teraz neviem, no znovuzrodené Royal Enfieldy určite dnes brázdia naše cesty. Jedného takého krásavca som v roku 2019 nafotil priamo pred budovou kde pracujem.

Digitálny prepis strojom písaného textu z 11.7.1999.

Motocykle Royal Enfield.

Mal som možnosť vidieť na Pretekoch pravidelnosti veteránov do vrchu na pezinskej Babe 11.7.1999 motocykel Royal Enfield. Jeho majiteľ tvrdil, a ja s ním súhlasím, že je to rarita. Podľa slov majiteľa sú na území Českej Republiky len tri exempláre vrátane jeho. Na Slovensku nemám informácie, ale predpokladám, že Royal Enfield nie je.
Firma Royal Enfield bola založená koncom minulého storočia v Anglicku v meste REDDITCHE. Všetky modely mali štvortaktný vzduchom chladený jednovalec. Jeho objem bol dvojaký a to: 350 a 500 cm3. Firma nikdy nedosahovala všeobecnej popularity ako ostatní výrobcovia z kolísky motocyklov z Anglicka. Krátko pred zrušením výroby v Redditche vyrábala aj dvojvalce s objemom 500 a 750 cm3. V 60-tych rokoch sa výrobná linka presťahovala do indického Madrasu. Hlavným odberateľom bola indická armáda. V Indii sa Enfieldy vyrábajú dodnes. Sú to jednovalce s objemom 350 a 500 cm3. Prím v originalite ale má sériovo vyrábaný jediný naftový motocykel v dvoch objemových variantách.
Na Babe jednovalcová 500-ka bola predpokladám úspešná. Bohužiaľ som krátko po štarte musel odísť, tak to neviem posúdiť.
Dvojvalec Royal Enfield 500 Twin bol vyrábaný v 50-tych rokoch ako reakcia na Triumph Speed Twin. Jeho motor mal objem 495 cm3 s rozmermi 70x90 mm s rozvodom OHV. Motocykel dosahoval výkon 18,4 kW pri 5500 ot. za min. Na motor nadväzovala oddelená štvorstupňová prevodovka ALBION a toto zloženie si Enfield zachováva do dnes. Rám bol jednoduchý, kolískový a v ňom bol uložený motor BRITTENHAMMER tak, že sa dal z rámu demontovať aj s jeho spodnou časťou. Nosná rúra rámu bola totiž ku nemu priskrutkovaná. Predná vidlica, tak ako u prvých modelov, tak aj dnes je teleskopická a zadná kyvná s dvoma tlmičmi je vo výbave posledných modelov z Mardasu. Kolesá boli s drôteným výpletom a polonábojovými brzdami. Royal Enfield mal len jedno sedadlo bicyklového typu. Dnešné indické Enfieldy sú obchodným artiklom dlhú dobu a exportujú sa opäť do Európy. Je naozaj archaické vidieť prevážané vrecia naplnené mäkkou výplňou z ktorých vytŕčajú len plášte kolies Enfieldov. Odbyt majú zabezpečený aj vďaka starej anglickej škole a cestám, ktoré majitelia podnikajú z Európy do Madrasu po vlastnej osi. Je to prezentácia klasického poňatia motocykla.
Do Európy najskôr prenikli modely Enfield India Bullet 350. Podľa trendu 70-tych rokov mali tieto dvojsedlo a ináč stavaný zadný blatník. Motor mal objem 346 cm3 a výkon dlhozdvihového motora bol 13 kW pri 5600 ot. za minútu. Tieto parametre zabezpečoval podobne ako u anglického originálu karburátor Viliers s priemerom difuzóra 25 mm. Bullet 350 mal celonábojové brzdy a štandardne smerovky a spätné zrkadlá. Jednoduchá verzia STANDARD bola najlacnejšia. Drahšie boli DELUXE a SUPERSTAR. DELUXE mala nový karburátor MIKCRAB s difuzórom 24 mm. Bola bohato chrómovaná narozdiel od Standardu, ktorý bol čierny so zlatými linkami. Luxusný model SUPERSTAR mal pompéznu výbavu. Základom bol elektrický rozvod 12 V, dva klaksóny, rýchlomer a kontrólky boli na samostatných budíkoch. Predná vidlica bola modernej konštrukcie.
Na prelome 80 – 90 tych rokov nastalo opojenie z tzv. RETROVLNY a do Európy sa začali dovážať aj silnejšie jednovalce ENFIELD BULLET 500 a v ponuke boli na ústupe 350-ky. 500-ky dovozcovia ponúkali v prevedeniach STANDARD a DELUXE. V druhej polovici 90-tych rokov mal Enfield Bullet objem 499 cm3 s rozmermi 84x90mm. Výkon bol 16 kW pri 5400 ot. za min. Karburátor MIKCRAB mal už priemer difuzóra 28 mm. V niektorých štátoch sa opäť mimo 500-ky dobre predávali aj 350-ky. V tomto období vstúpili do hry úpravcovia a ladičské firmy, ktoré vylepšovali prakticky všetky hitové modely motocyklov. Najúspešnejšia bola firma EGLI za Švajčiarska.
Na území bývalej ČSFR pán DVOŘÁK majiteľ firmy MOTO CLASSIC DVOŘÁK motocykle Enfield nielen predáva, ale aj upravuje a sú naozaj pekné. Firma má sídlo v Jihlave.
Perlou medzi klasikmi bola a je naftová modifikácia a klasická 500-ka so sidecarom BULLET 500 GESPANN. Táto konkuruje ukrajinskému URALU, či DNEPRU SIDE.
Naftová verzia sa v Madrase vyrába v priebehu posledných rokov. Najskôr to bol model model ENFIELD ROBIN DIESEL s objemom 325 cm3, neskoršie po modernizácii s objemom 412 cm3 v dvoch prevedeniach ENFIELD DIESEL a 35LD CLASSIC DIESEL. Výkon bol podľa objemu 6,6 alebo 7 kW. Nie sú to hodnoty ohurujúce fanúšikov veľkých výkonov a rýchlostí. Diesely nemôžu konkurovať žiadnemu motocyklu s klasickým motorom, ale naftovým motocyklom nemôžu v spotrebe konkurovať žiadne. Ani posledný model ENFIELD TAURUS DIESEL nemá spotrebu vyššiu ako je hodnota „1,8 litra nafty na 100 km“.
ENFIELDY majú dodnes charakteristické črty motocyklov Royal Enfield a to je na nich pekné. Určite sa nedajú charakterizovať ako vozidlá na každý deň, alebo víkend.
Moje predstavy ich zaraďujú medzi také exoty ako holanský VAN VEEN/Wankel/, anglický HETSKET /vidlicový dvojvalec/, japonská preteková HONDA 50 cm3 /štvortaktný dvojvalec/, či YAMAHA TRAMONTANA /SUPERMOOTO jednovalec TURBO/.
Enfield je minimálne 50 rokov starý. Nemá punc ako Norton, či Triumph, ale ani HONDA nedokáže tak poštekliť fanúšika motocyklov na správnom mieste ako Enfield.

PS: Nech žije klasika a jej propagátori.

Gilbert

Pridané: 29.03.2021 Autor: gilbert Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (3)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria