Supermoto na Slovensku „+“

Nebolo človeka, ktorý by chcel aby takéto počasie pokračovalo, ale zatiaľ počasiu sa rozkázať nedá. Aby sa preteky predsa len dostali do povedomia účastníkov, tak pri dekorovaní na stupňoch víťazov prestalo na chvíľu, celkom malú chvíľu, pršať a rozchádzali sme sa zas v úplnom lejaku. Boli sme všetci skrehnutí, premočení, ale plní zážitkov, ktoré sa už nezopakujú, pretože celkom prvé preteky Supermoto pod Babou už nikdy nebudú, budú len druhé, tretie a tie sa budú navzájom porovnávať. Úvodný pretek sa s ničím porovnať nedá.

Po roku 2000 som sa začal zaujímať o novú disciplínu Supermoto, ktorá sa po nesmelom úvode valila po celom svete ako lavína. Prevalcovala kompletne Západnú Európu, jej dieťaťom boli medzinárodné šampionáty v jednotlivých krajinách. Keď sa o supermote začalo šuškať na Slovensku, tak v susednom Rakúsku, či Česku už sa považovalo za udomácnené. Čitateľom na Motoride.sk som „Zlaté riadidlá – ako vznikli preteky supemoto“ už priblížil. Bolo to až 27.1. 2006.

Prvýkrát som sa s pretekmi Supermoto naživo stretol práve v starom kameňolome pod Pezinskou Babou a neskôr na Autosalóne v Bratislave. Vždy som prvé civilné produkty vnímal pozitívne, práve KTM so svojim DUKE prvej generácie a Gilera so svojou NORD WEST boli priekopníkmi v tejto kategórii. Neskoršie sa od pretekových supermoto modelov spotrebiteľské rapídne vzdialili. Pribudlo kapotovanie a samozrejme sa vzdialili aj od púštnych endúr, či rally touring motocyklov a vytvorili vlastnú kategóriu kde pripomínali okýptené superšporty, no aj dnes majú svoje čaro.

Na toto obdobie si spomínam ako na obdobie, keď som istými „odborníkmi“ bol klasifikovaný ako človek, ktorý je údajne celkom mimo. Nevadí, aj tak čas ukázal, že práve tým smerom, ako som vtedy naznačil sa vývoj uberal. Táto reportáž v plnom znení zatiaľ neuzrela svetlo sveta. Bola to jedna zo štyroch verzií, ktoré som vtedy vyprodukoval. Najkratšia bola uverejnená vo vtedajšej regionálnej tlači a osud ostatných dvoch priblížim v dohľadnej dobe. Môj vtedajší Zenit na svitkové filmy robil čo mohol, ale neustály hustý dážď spôsobil to, že dnešná identifikácia v elektronickej forme riadne pokulháva za dnešným štandardom. Vtedy na papierových fotografiách to bolo ale znesiteľné.

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v SUPERMOTO, Pezinská Baba alebo počasie neprialo práve nám

Preteky, ktoré majú stúpajúcu popularitu v celosvetovom merítku, a to preteky motocyklov v disciplíne Supermoto, neobišli ani malokarpatský región. Po pretekoch motocyklových ako aj automobilových deduškov v jazde pravidelnosti prišlo na rad podujatie SUPERMOTO 2002 Pezinská Baba v termíne 5. 5. 2002. Po vzore v susedných Čechách má aj Slovensko svoj vlastný šampionát. Celkom prvé preteky Supermoto bol vlastne český šampionát s jedným pretekom v Bratislave pred niekoľkými rokmi. Samozrejme prví odvážlivci si začali začiatkom 90-tych rokov stavať svoje motocykle z veľkých cestovných endúr a vytvorili podľa vlastnej klasifikácie triedu FUN BIKE. Práve na trati na pezinskú Babu si robili svoje súkromné preteky spolu s priaznivcami superšportov. Je na škodu všetkých motocyklistov, že sa to vlastne deje stále aj napriek viacerým úmrtiam jazdcov na motocykloch. Príkladom je aj ostatný prípad na začiatku tejto sezóny, kedy motocyklista skončil bez hlavy. Aby som sa vrátil k samotnému podujatiu, tak práve k tomuto nebolo počasie priaznivo naklonené. Veteránisti pod Babou mali super počasie, či už pred dvoma týždňami pri výmennej akcii, kde si navzájom vymenili chýbajúce komponenty na svojich miláčikov, alebo pri Veľkej Cene Veteránov do Vrchu (tiež pod Babou) pred týždňom 28. 4. 2002, kde si dali navzájom do tela. Pekné počasie panovalo aj deň pred pretekmi Supemoto. No v deň pretekov sa ale roztrhali mračná, ktoré sem importoval vietor a pršalo a pršaloóó. Bola to pre mňa tiež spomienka na motocyklové zrazy, ktoré som s ambíciami a na bicykli absolvoval a vždy som premokol.

Prvé oboznámenia s traťou, ktorá mala zhruba 1000 metrov, šírku 5 metrov s 28 zákrutami a približne s 20-timi % šotoliny absolvovali jazdci už v sobotu a plánovali aj v nedeľu. Podmienky sa ale cez noc zmenili a aj celý program sa musel časovo posunúť. Na štart sa postavilo v triedach Hobby + KTM Cup, skútre + deti a OPEN spolu 32 jazdcov. Najpočetnejšia bola trieda HOBBY+KTM, ktorú mimo slovenských jazdcov jazdili aj traja Rakúšania. Najmenej početná bola trieda skútre+deti v ktorej dominovali skútre, ktoré preháňali dvaja caparti z kategórie detí. Trieda OPEN patrila "domácim" jazdcom zo Slovenska a Čiech. Najskôr v meraných tréningoch na trati začali krúžiť motocykle KTM, ktorým sekundovali dve HONDY a po jednom motocykli HUSQVARNA, VOR a YAMAHA. Bolo počuť dunenie štvortaktných jednovalcov, ktoré prehlasovali jačavé dvojtakty, ktorých ale bolo menej. Jazdci po serpentínach na asfalte s problémami prekonávali tri šotolinové vložky. Prvá zahŕňala výjazd cez blatový val s vodným kúpeľom, druhá nebezpečný zjazd v dĺžke 6 metrov a prenížením 4 metre, teda so sklonom 45°. Návrat na asfalt sprevádzalo mierne stúpanie a dva prejazdy pôvodne trávnatého povrchu v ktorom po vzájomných tlačeniciach jazdcov a akcelerácii po tráve neostalo ani stopy už v tréningu.

HOBBÝ-kom v pelotóne kraľoval FACKO Miloš z Dolného Kubína na stroji KTM prenasledovaný Ivanom KRAJČIM z Badína (KTM) a Jozefom RIŠIANOM zo Žabokriek (Honda). Kategóriu skútrov zaplnili jednotne odetí jazdci na identických skútroch YAMAHA. Zoradili sa v poradí Tomáš PÁTEK, Pavel BOGÁR, medzi ktorých sa vklínil Tomáš SVITOK na špeciály Polini z kategórie detí. Kvalifikoval sa aj skúter HONDA s jazdcom Jurajom GANICOM a ďalší detský pretekár Andrej ZÁMEČNÍK na stroji LEM. Kategória OPEN bola tiež zmesou značiek KTM, Husqvarna, Yamaha a VOR. Tieto boli výlučne štvortaktné. Prvé dve miesta patrili jazdcom z Čiech na Husqvarnách Pavlovi BARTKOVI z Nového Jičína a Jánovi KVASNIČKOVI z Prahy. Tretí bol Roman REPA z B. Bystrice (KTM). Po tréningu, ktorý sa ukončil o pol jednej JURY rozhodla o postaveniach jazdcov na štarte svojich rozjázd. Ostré preteky boli odštartované. Časom 13 hodín 2 minúty sa rozpútal boj medzi Hobbý-kmi.

Po štartovej rovinke sa jazdci dostali do prvej ľavotočivej zákruty. V nej bola tlačenica a pelotón sa rozrástol do dĺžky, ďalšia rovinka priniesla veľmi malé príležitosti k zmene pozícií, pravý vracák usmernil jazdcov k veľkým náklonom až na hranice možností pneumatík a jazdcov. Akoby vstávajúci obri ľahnutí popolom sa motocykle v kontrolovanej akcelerácií vrútili do najdlhšej rovinky na trati. Predné kolesá boli maximálne odľahčované, motory kvílili vo vysokých otáčkach jednobuchového dunenia a pri prudkom spomaľovaní a dvíhaní zadočkov jazdci driftovali do ľavotočivého vracáku. Nebol čas sledovať jazdcov okolo, pretože každý sa na klzkej trati snažil udržať bez újmy a pri následnom vyjdení na blatistý ílovitý pôvodne preskok cez malý horizont sa vzájomné vzdialenosti minimalizovali. Prekonanie tejto blatistej bariéry bolo korunované vodným kúpeľom. Potiaľ to bola ale prechádzka ružovou záhradou. Na rad prišiel výjazd mimo rovinky k prudkému zrazu dokonale zamaskovanému okolitou prírodou. Samotný zraz bol posypaný drobným kamením, čo bol pre usporiadateľov míľový krok k bezpečnosti jazdcov. Po tomto úseku sa miernym stúpaním jazdci dostali na úroveň štartu, ale opäť šli do terénu. Trávnatá plocha už bola tiež súvislým bahenným kúpeľom a úsekom s najčastejšími pádmi. Jej výmoly boli nepoužiteľné, ideálna stopa bola len zbožným prianím a horlivý výjazd prinášal jazdcom len pády a nárazy do zvodidiel, ktoré spolu s odlietajúcimi kusmi blata nútili jazdcov k odstráneniu okuliarov a divákov k ústupu zo svojich pozícií. Návrat jazdcov do úseku cieľa a štartu si dôsledne preverovala JURY s časomeračmi. Prvá jazda ukázala vytrvalosť strojov a jazdcov, ich odhodlanie po páde či poruche pokračovať v preteku.

Potlačenie bolesti z vytknutí, narazení, či dobúchaní častí tela a napriek boľavým kĺbom či svalom nútilo stále bojovať s prírodou a niekedy aj sám so sebou. Bol to divácky zážitok a pochopenie ako hlboko majú jazdci na dno svojich síl. Táto tvrdá trať mala aj svojich odpadlíkov. Mimo klasifikácie skončili V. Krajčovič KTM Bratislava (126), Š. Bodon KTM Rim. Sobota (132) a L. Kollár Honda Myjava (139). Nemenej atraktívna bola prvá jazda skútrov a detí. Jazdci na skútroch sa snažili udržiavať si svoje pozície z tréningu, no nedarilo sa im to. Pri pohľade na nich ako telom pomáhali svojím približovadlám a nabádali ich k prudšej akcelerácii sa objavoval na tvári nejedného diváka úsmev. No technika akou zdolávali terénne pasáže bez prudkého zrázu, ktorí organizátori v tejto kategórii vypustili, bola hodná pretekárov. Priznám sa, pri týchto úsekoch, na ktorých padali ako zrelé hrušky som oceňoval ich húževnatosť. Jediní, ktorí mali schopnosť akcelerácie boli dvaja caparti. Bolo vidieť ale, že mali s jazdeckým štýlom problémy. Obidvaja totiž jazdili cestné minibiky. V priebehu prvej jazdy sa s motocyklom zžil T. Svitok. Tento šampión robil dusno v poradí medzi skútrami. Po rozjazdení sa, jazdil dokonca druhý, ale po nešťastnom páde sa začal prepadávať až nebol po desiatom kole klasifikovaný. Ďalší detský jazdec A. Zámečník si nedokázal nacvičiť optimálny štýl a tvrdohlavo presadal do zákrut a vykláňal vnútorné koleno. Bolo vidieť, že supermottardovský štýl jazdy mu nesedí, aj napriek poruche zajazdil 9 kôl a bol za skútrami šiesty. Kategória OPEN nebola taká nabitá, pretože na štart sa postavilo len 9 jazdcov. Bola to pre nich výhoda, lebo mali pre seba viac priestoru na realizáciu. Pelotón sa roztrhal už po úvodnej zákrute a na najdlhšej rovinke si jazdci a predovšetkým diváci vychutnali tvrdé osobné súboje o každý centimeter ideálnej stopy. Táto bola naozaj na mokrom asfalte a rozbahnenom teréne potrebná. Nejedna veľká kolízia sa udiala na prudkom zráze, ktorý zanechal na jazdcoch neblahé následky. Z celkovo kvalifikovaných bolo nakoniec klasifikovaných 5 pretekárov a to dvaja z Čiech a traja zo Slovenska.

Po skončení tejto rozjazdy sa jazdci presunuli do paddocku, opravovali, kontrolovali motocykle a predovšetkým umývali a umývali. Vôbec sa nedalo identifikovať kto je kto, všetci boli jednotne zablatení, zmoknutí, doráňaní a mokrí. Nebolo jazdca, ktorý by neokúsil tvrdosť asfaltu, či náročný manéver zodvihnúť spadnutý motocykel z blata a pokračovať v preteku. Nebolo človeka, ktorý by chcel aby takéto počasie pokračovalo, ale zatiaľ počasiu sa rozkázať nedá. Druhé jazdy začali po prestávke o 15-tej hodine. Tieto boli ešte viac napínavejšie ako prvé a jazdili sa akoby išlo o život. Jazdci si nedarovali navzájom ani milimeter a po prvej jazde, keď skúmavo študovali jeden druhého, vedeli čo môžu navzájom od seba očakávať. Boli pretekaniachtiví, čo bolo evidentné pri súbojoch o všetky miesta. Aby sa preteky predsa len dostali do povedomia účastníkov, tak pri dekorovaní na stupňoch víťazov prestalo na chvíľu, celkom malú chvíľu, pršať a rozchádzali sme sa zas v úplnom lejaku. Boli sme všetci skrehnutí, premočení, ale plní zážitkov, ktoré sa už nezopakujú, pretože celkom prvé preteky Supermoto pod Babou už nikdy nebudú, budú len druhé, tretie a tie sa budú navzájom porovnávať. Úvodný pretek sa s ničím porovnať nedá.

Výsledky:

HOBBY + KTM
1. 100 Facko Miloš D. Kubín KTM
2. 137 Rišian Jozef Žabokreky HONDA
3. 131 Podmanický Peter Zálesie KTM
4. 135 Purul Reiner Rakúsko YAMAHA
5. 140 Krajči Ivan Badín KTM
6. 138 Žubor Ľubomír B. Bystrica KTM
7. 130 Kovalčík Peter Tlmače KTM
8. 134 Iványi Miro R. Sobota KTM
9. 102 Suveg Slavomír Pezinok KTM
10. 117 Ochotnícky Milan Sv. Jur VOR
11. 128 Stampfer Andreas Wien(A) KTM
12. 122 Gotsch Uve Poysdorf(A) HUSQVARNA
13. 124 Javorka Štefan Slov. Grob KTM

SKÚTRE
1. 14 Pátek Tomáš Hlohovec YAMAHA
2. 4 Baslenčiak Milan Bratislava YAMAHA
3. 11 Bogár Pavel Dun. Lužná YAMAHA
4. 12 Blizniak Andrej Dun. Lužná YAMAHA
5. 33 Gamic Juraj B. Bystrica HONDA

DETI
1. 19 Svitok Tomáš Prievidza POLINI
2. 18 Zámečník Andrej Dvorníky LEM

OPEN
1. 7 Bartko Pavel Nový Jičín HUSQVARNA
2. 91 Repa Roman Ban. Bystrica KTM
3. 68 Žubor Radomír Ban. Bystrica KTM
4. 13 Katriňák Jaroslav Žabokreky VOR
5. 200 Winkler Ivo Brno YAMAHA
6. 64 Kvasnička Ján Praha HUSQVARNA
7. 98 Mikulák Ján Prešov KTM