Aká bola sezóna 2002 nielen pod Pezinskou Babou

Najarogantnejší účastníci cestnej premávky vtedy boli TIR-áci. Hlavne ázijskí počernejší kamionisti hlavne z Turecka úplne ignorovali dopravné značky. Stávalo sa mi, že do križovatky leteli aj napriek červenej STOP-ke. Jedného takého, ktorý mi skoro prerazil predné koleso na bicykli som, kým sa zo zákruty vymotal, predbehol. Mali ste vidieť jeho rozzúrený ksicht, oplzlé nadávky a nekonečné trúbenie. Keďže šlo oproti hodne áut, tak ma tlačil až k ďalšej križovatke na ktorej som odbočil poza družstvo z Pezinka von. Títo "vodiči" si arogantne dobíjali svoje najlukratívnejšie pozície. Najhoršie to bolo na ceste na Babu a do Perneka. Cesta cez tento horský priesmyk bola vždy pre všetkých nebezpečná. Kamiónisti sa tam aj napriek plnej čiare predbiehali bez ohľadu na protiidúce vozidlá. Našťastie sa to dialo len v týždni. Cez víkend tadiaľ jazdiť nesmeli.

Štafetu arogantnej jazdy tam vždy prevzali samozvaní pretekári za plnej cestnej premávky. S rodinou som v lete chodil dovolenkovať na šaštínske jazerá a teda šiel som tou cestou, ale len jeden prvý a posledný raz. Zakúsil som tam vtedy dosť "dramatických" chvíľ. Nielen jógurťákom bolo jedno, že si to rezali v protismere po obidvoch krajniciach, že vyleteli spoza ostrej zákruty pred našu Škodu 105 s prívesom plným bicyklov a kempingového nábytku. To nehovorím, že som mal plné auto detí, ktoré sa schovávali, aby nevideli motorky ktoré olizovali zvonku celé auto a príves. Zapovedal som sa, že radšej vždy pôjdem inou cestou.

prehľadná mapka

Títo jazdci boli vyzbrojení najnovšími technológiami, že sa približuje nejaká policajná hliadka vedeli hneď všetci. Nikdy na tomto úseku nepadali nijaké pokuty, ak áno tak si to zlízli všetci ostatní a títo samozvanci nie. Istý čas tam sa chodil voziť aj pán Pátek. Nijako ale spočiatku nemal na týchto "samovrahov". Postavil si Mototipa Dominatora a razom bol v popredí. Bohužiaľ to netrvalo dlho čo trhal asfalt a skončil na druhej strane zvodidiel. Mal šťastie, že ho to vymrštilo na strom, lebo by skončil na dne rokliny ako jeho Dominator. Odvtedy uznal, že spomínané preteky nemajú so zdravým adrenalínom nič spoločné. Teraz, keď je to už premlčané môžem zverejniť všeobecné tajomstvo, že gro týchto pretekárov boli príslušníci .... Chovali sa ako niekto komu najviac zachutilo to, na čo mal v práci dohliadať a cez víkend to sám nedodržiaval. Pripadalo mi to vždy ako v rozprávkach o Miazgovcoch. Tam v jednom svete život ľudí bol postavený na neustálej zmene obidvoch strán zákona. Svoje pozície si navzájom v časových intervaloch vymieňali policajti a lupiči. Jediný prípustný chaos tam (pod Babou) bol len vtedy, keď sa odvážali telá dobrovoľných darcov orgánov. Každopádne nie sme všetci z jedného cesta.

hromadná havária I internet

Pre úplnosť, musím pripomenúť ešte jednu destináciu, kde sa bezohľadne jazdilo. Bolo to na jazere "Guláška" za Sencom. Tam sa pre zmenu promenádovali vodní skútristi. Tí ale patrili inej, lepšie situovanej komunite. Vôbec sa netajili svojimi obchodmi. Mimo "jazdcov" na skútroch, ktorí prichádzali na najdrahších terénnych autách a svojich miláčikov z prívesov spúšťali na vodu na plážach z ktorých všetkých ostatných jednoducho vyhodili, boli tam hodne aj milovníci dvoch kolies. Medzi prívesmi boli vo veľkom počte zaparkované vtedy najnovšie a najdrahšie motorkové hitovky. Ich jazdci bez ostychu preberali svoj biznis a v ovzduší lietali melóny a iné sumy, lietali mená policajtov, ktorí boli touto komunitou uplatení. Ľudia sa tam odjakživa chodili kúpať s deťmi a na náprotivnom brehu hneď pri železničnej trati bola údajne divoká nudapláž.

škoda ľudských životov I internet

Bola tam na hladine plejáda značiek Yamaha, Kawasaki, Honda, Polaris, Sea doo... Skútre boli jednomiestne pre jazdu v stoji alebo v sede. Jednomiestne či viacmiestne skútre boli so sediacimi pasažiermi za sebou, alebo dokonca s dvomi miestami vedľa seba. Bezohľadnosť týchto samozvaných pretekárov bola bezhraničná. Niektorí dokonca jazdili do kruhu okolo surfistov alebo plavcov až kým ich z vody nedostali. Zaujímavé bolo, že sa tam zgrupovali aj potápači, pretože ich centrála sa tam presťahovala zo Slnečných jazier. Vrcholom arogancie bolo, že pláž a prístupové cesty nakoniec obohnali vysokým betónovým múrom aby plochu mali len pre seba. Pravdepodobne odkúpili zázemie spomínaného potápačského klubu. Kúpaniu a rybárčeniu bolo na dlhé roky koniec. Dnes tam múr neexistuje, no okolo pláže v letnom období je znovu ohradená plocha plná karavanov. Bývalá vtedajšia elita si tam vytvorila súkromný plážový klub s vlastným ohradeným lesíkom, vlastnou ohradenou plážou s prístupom bližšie k mestu a ubytovacími kapacitami znovu neprístupnými pre verejnosť. Či to stále funguje neposúdim, ale predpokladám, že tí, ktorí to tam násilne vtedy anektovali odpočívajú dnes na plážach niekde v daňových rajoch. Pardón, odbočil som.

Som rád, že vtedajší divoký a nekontrolovateľný štýl trávenia voľného času majetnými na úkor všetkých zákon dodržiavajúcich ľudí je minulosť. Škoda ale, že počas dvadsiatich rokov zrejme nikto do areálu pod Babou neinvestoval, len ryžoval. Svetielkom na konci tunela je fakt, že motoristické či veteránske akcie sa do toho priestoru znovu vracajú. Príkladom bola nedávna VC veteránov 2022 a samozrejme aj budúca VC veteránov 2023 znovu pod Pezinskou Babou. Originálny text pôvodnej reportáže uverejnený v Pezinsku 2002 je k dispozícii na konci fotogalérie.

zhrnutie sezóny 2002