Spomienka na spoluprácu s časopisom EnduroAktuál, záverečná časť

Ostatná spomienka priniesla opätovné priblíženie vidlicových motorov s valcami za sebou v endure a supermote. Samozrejme vtedajšiu tému som rozvinul aj o dnešné postrehy, kedy vidlicáky sú stále montované do cestovateľských endúr a ich supermoto verzií.

Naznačil som, že priblížim aj trialové podujatia, ktoré boli v starom kameňolome pod Pezinskou Babou. Fyzicky som tam prítomný nebol, no musím pripomenúť že aj napriek vtedajšiemu slovenskému podnikateľskému duchu sa vtedajší trialisti tam stretli 5. a 6. júna 2004. V EnduroAktuáli dostali priestor na prezentáciu dvakrát. Prvé pripomenutie a prípravy priblížil p. P. Vencel vo výtlačku 5/2004. V jeho organizovaní mal prsty tiež vtedajší pezinský trialový šampión Marek Mosný. Ich postrehy z prípravy areálu si môžete prečítať. Samotná reportáž bola odprezentovaná vo výtlačku 7/2004, ktorú tiež pripravil p. P. Vencel a jej vizualizácia je tiež v galérii.

Triumph 900 Scrambler I

V tomto titule (EnduroAktuál) majiteľ začal "šetriť" a historickú rubriku zrušil. Stihol som aspoň priblížiť úvodný článok o štvortaktnej ére trialu, ktorá bola tu (Motoride) zverejnená 2. 3. 2007. Nemal som teda už priestor na rozvinutie prvopočiatkov trialu, takže tento seriál sa presunul na túto stránku. Tiež ako predošlé moje kompiláty, tak aj tieto trialové sú tu stále. Po úvode, kedy som spomenul značky Ariel a Matchless, ktoré boli v trialovom praveku na výslní som sa sústredil na ďalšie ostrovné značky bez ktorých by to nebolo nikdy to pravé orechové. V abecednom poradí som vtedy 26. 2. 2007 priblížil značky AJS a BSA, ktoré bohužiaľ už dnes neexistujú. Podobne do dnešných dní neprežila ani značka Matchless. Tej som sa venoval v článku zo 6. 3. 2007. V tom istom článku som priblížil značku Norton.

Norton trial I

Ako bolo pre vtedajšiu značku typické, ich trialka mala štvortaktný jednovalec, zadná pevná vidlica bola bez odpruženia. Toto prevedenie bolo v ponuke dosť dlho až "na veľa" sa značka nechala uhovoriť na zadnú kyvnú vidlicu, no od ťažkého štvortaktu upustiť nemienili. Naopak objem motora bol zväčšovaný a vrcholom bol radový dvojvalec. Týmto počinom sa Norton neustále od trialu vzďaľoval až sa stratil zo sveta terénnych pretekov úplne. Norton od úpadku anglickej konštrukčnej školy a nástupu veľkej štvorky z Japonska sa neustále motal na okraji záujmu európskej motoristickej verejnosti. Nakoniec ich Japonci vytlačili aj z trhov za veľkou mlákou. Sporadicky pikošky preniknuté z ostrovných motocyklových printových periodík nám prinášali všelijaké informácie. Priblížil som experimentovanie s motorom s diferenciálnymi piestami 30.6.2020 v článku Motocyklové hybridné motory skombinované dvojtaktným a štvortaktným cyklom (Motoride.sk). Spomínam si na oživenie Nortonu so štvortaktným jednovalcom pravdepodobne od Rotaxu. Potom na bombastický návrat s rotačným Wankelovým motorom bol pripomenutý 4.12.2006 v článku Motocykle s rotačným motorom (Motoride.sk) až po dnešné Nortony. Tie sa odvolávajú neustále na tvary minulé. Jediné, čo vlastne dnes pripomína spriaznenosť značky s terénom, je Norton Atlas Scrambler. Ostatnou novinkou je motor Norton, ktorý je srdcom čínskeho motocykla Zongsheng Cyklone.

Royal Enfield trial I

Na tom istom základe (štvortaktný jednovalec) ako Norton pracovali aj technici ďalšej anglickej značky Royal Enfield. Tí si tiež zakladali na tom, že ich Bullety patria tiež do terénu. Tiež sa dostali do finančných ťažkostí a nedokázali čeliť náporu veľkej štvorky z Japonska. Úpadok čiastočne prekryli tým, že licenciu na spomínané jednovalce predali do Indie. Ostatné (Norton,Triumph) sa snažili zachrániť bratia Rickmanovci a produkty označovali svojim menom a v USA boli ponúkané tiež ako Indian. Indický výrobca si osvojil názov Enfield India Bullet a svoje stroje vyvážal ako retromotocykle spätne aj do Európy. V testoch na tejto stránke padol aj slogan Bullet je stroj, ktorého výroba v Indii je nepretržitá a Indovia ho akosi zabudli prestať vyrábať. Ich ekonomika je na vzostupe a mohli si nedávno dovoliť kúpiť celé logo Royal Enfield a ich (indické) novodobé konštrukcie vznikajú opäť v Anglicku. Ako spomienku na zlaté časy prvých Royal Enfieldov znovu vzkriesili model Trial a doplnili terénnu sekciu o dvojvalcový Scrembler. Bohužiaľ tieto novodobé indické motocykle spolu s indickou Jawou sa odvolávajú na tvary minulé a teda s trialom ako takým už nemajú nič spoločné. Nasledovníci pôvodnej značky Royal Enfield idú stále vo vytýčenej línii z prvopočiatkov štvortaktného trialu - veľký štvortakt je to to pravé -, no žiaľ len ako spomienka na zlaté časy anglickej klasiky.

V tom istom článku zo 7. 3. 2007 som spomínal ďalšiu ostrovnú značku, ktorá existuje stále. Jej produkt Triumph Tiger Cub bol vlastne praotcom klasických súťažných trialových motocyklov. Pôvodne bol poskladaný z rámu BSA Bantam (vojnová korisť DKW RT 125) a štvortaktný motorček pôvodne určený pre plánovaný skúter Terrier (od Triumphu) o objeme najskôr 149 ccm, potom 199 ccm až ku konečnému objemu 249 ccm. Značka bola vtedy súčasťou skupiny BSA (Ariel, BSA, Triumph) a ich vedenie sa odmietlo zapodievať výrobou športových motocyklov s tak maličkým motorčekom. Zamestnancom tohto konzorcia bol aj Sammy Miller, ktorý bol popredným jazdcom jazdiacim nielen v teréne a chcel trial ako disciplínu priviesť na vrchol záujmu vtedajšej motocyklovej verejnosti. Bohužiaľ u vedení konzorcia nenašiel pochopenie a jeho projekty ľahkých súťažných trialiek chápaných ako športové náradie nikdy neboli realizované. Najbližšie k nim mali vtedy Triumph Tiger Cub, či Ariel GOV 132. Trial ako disciplínu S. Miller pozdvihol u španielskeho výrobcu Bultaco s modelom Sherpa. V 70-tych rokoch minulého storočia bol Triumph súčasťou zoskupenia NVT (Norton, Viliers, Triumph), no toto zaniklo 1983. Triumph povstal v roku 1990. Nadviazal na starú éru produktom pod názvom Tiger a žije dodnes. Súčasné Tigre potvrdzujú mnou už spomínané gesto, že jedine veľký štvortakt je vhodný pre motocyklové produkty z britských ostrovov, no to, už ako som povedal nemá s klasickým terénom nič spoločné. Som zvedavý, aké čudo pripraví Triumph pre terénne preteky, ako už avizoval.

realizovaná titulka EnduroAktuál 5-2003

V období rozkvetu motocyklizmu v ostrovnej ríši boli aj výrobcovia dvojtaktných motorov, ktorí trialom žili, no aj tí dnes sú už len spomienkou. Malé dvojtakty niesli logo Villiers a veľké logo Scott. Motory Villiers boli montované nielen v motocykloch Villiers, ale aj v motocykloch DOT, Greeves a iných. Triumph Tiger bol v minulom storočí označený ako "TRAIL", čo bolo v ostrovnom chápaní európske enduro. Neskorší trojvalcový Triumph bol charakterizovaný ako "Rally Touring" a tiež sa zúčastnil Dakaru. Jazdil na ňom údajne aj český jazdec Ivo Kaštan tušim, no informácie o tejto dvojici neboli nijak ohurujúce. Dnešný Tiger je cestovateľské enduro inklinujúce k okapotovanému Supermotu. Ostatná novinka je prezentovaná ako Scrambler, čosi ako pouličný fagan, ktorý potvrdzuje to čo som už naznačil. "Do terénu len veľmi výnimočne, alebo vôbec".

Vrátil by som sa k EnduroAktuálu a jeho následných derivátov. Majiteľ istý moment naznačil, že historická rubrika mu predajnosť nezaručí a spoluprácu so mnou jednostranne ukončil. No vďaka aktívnej šéfredaktorke sa z printovej scény nestratil, no už to nebol len produkt venujúci sa "enduru" a "trialu", pribudli rubriky venované aj motocrossu, countrycrossu, plochej dráhe a dokonca cestným pretekom.

Nová éra EnduroAktuálu nastala spoluprácou so stránkou "Motoride.sk", teda s médiom, ktoré dáva priestor aj mne. Ako spolupráca prebiehala neposúdim, no zrejme toto obdobie by mohol priblížiť AWIA. Z dostupných informácií môžem potvrdiť, že to spadá do rokov 2008 až 2011, kedy sa na scéne objavil časopis MotoReport s prídomkom EnduroAktuál. V ďalšom čase sa ale prídomok stratil. Túto informáciu som získal na stránke roadracing.sk, kde sa tvrdí, že aj MotoReport už neexistuje.

V tomto smere by si možno zrejme rada zaspomínala bývalá šéfredaktorka pani Alena Dudeková, no nepodarilo sa mi s ňou spojiť. Telefónne číslo, ktoré som získal od pána Karnoka, je už nefunkčné.