Motocykle s rotačným motorom

Vždy boli a sú firmy, ktoré produkujú stroje ktoré nezapadajú do bežného ponímania vozidla na dvoch kolesách. Sú to motocykle, ktoré zanechajú hlboký dojem už pri prvom pohľade. Ojedinelosť týchto strojov spočíva v ich atypickom motore. Či je to motor benzínový, dvojtaktný, alebo štvortaktný s rotačným alebo posuvným pohybom piestov. Nesmieme zabudnúť na motor naftový. Medzi takýmito motocyklami dominovali a dominujú vozidlá s veľkým objemom motora. Väčšina z nich sú modely priam exotické. Cena týchto motocyklov sa v niektorých prípadoch rovná najluxusnejším automobilom. Bývajú majetkom snobov a tvoria dvoranu slávy súkromných zbierok. Prezentujú nielen exluzivitu majiteľov, ale aj výrobcov.

Vlajkovou loďou sú motocykle s wankelovým rotačným motorom. Tento motor má piest v tvare trojbokého hranola, ktorý rotuje v exentricky uloženom valci, ktorého vnútorný priestor má tvar elipsy. Tým že piest rotuje, vytvára tri pracovné priestory, ktorých veľkosť sa pohybom piesta mení. Odbúravajú sa tak nepríjemné vibrácie, ktoré sú typické pre motory s posuvným pohybom piestov. Koncepcia nevyžaduje ani klasické ventily ktoré poznáme zo štvortaktných motorov a ani nedochádza k premiešaniu čerstvej a spálenej zmesi ako u klasického dvojtaktného motora. Motor vynašiel Dr. Felix Wankel a spolu s vývojovým oddelením automobilky NSU postavil v r. 1957 svoj prototyp. Predurčil ho na pohon automobilu.

Prvá firma, ktorá sériovo vyrábala motocykel s wankelovým motorom bola značka Hercules z Nemecka. Vyrábala ho v polovici 70. rokov (od roku 1974). Motor Fichtel & Sachs mal objem 249 cm3. Jeho prvé modifikácie boli najskôr inštalované ako stacionárne, neskôr poháňali snežné skútre. Zmysel rotácie piestu (rotora) bol kolmo na smer jazdy a na pohľade spredu mu dominoval ventilátor. Tento chladil valec a rotor ochladzovala nasávaná palivová zmes. Túto miešal karburátor Bing CV. Zmes prechádzala najskôr kanálmi v rotore axiálne, ale do pracovného priestoru valca vstupuje radiálnymi otvormi. Keďže neboli v tej dobe jednotné výpočty objemu takéhoto motora niektoré pramene uvádzajú aj hodnotu 822 cm3. Neviem posúdiť, ktorý údaj je presvedčivejší, ale výkon 27 koní pri otáčkach 6500 za minútu je bližší hodnote 249 cm3. No maximálna rýchlosť 145 km/h je bližšia objemu 882 cm3. Motocykel bol označený Hercules W2000. V Anglicku mal názov DKW W2000. Aj napriek exotike sa málo predával, preto výroba bola čoskoro zastavená. Hercules hodil rukavicu ďalším výrobcom motocyklov.

Okrem firmy NSU v Európe wankelové motory vyrábala firma Wankel - COMOTOR, ktorá vďaka majiteľovi firmy Citroën tieto motory vyrábala pre jeho automobily. Holandský dovozca motocyklov Kreidler Henk van Veen sa rozhodol tento dvojkomorový motor s objemom 966 cm3 zabudovať do motocykla vlastnej konštrukcie. Výsledkom tejto symbiózy bol motocykel VAN VEEN OCR 1000. Tento motocykel ponúkal výkon 74 kW a vo verzii naked bike a predával sa od r. 1975. Chladenie motora bolo tiež kombinované. Narozdiel od Herculesu valec bol chladený vodou, rotor olejom a expanzná komora vzduchom. Prevodovka mala 4 stupne. Štartovanie zabezpečoval elektrický štartér a sekundárny prevod kĺbový hriadeľ. Van Veen mal odlievané kolesá. V priebehu výroby sa výkon vyšplhal na 96 kW pri otáčkach 3500/min. Posledné verzie boli už kapotované a prezentoval ich výrobca na výstave IFMA v r. 1978. Výrobu však výrobca Van Veen musel čoskoro zastaviť, pretože Citroën, resp. firma COMOTOR výrobu motorov zastavila. Projekty s motorom wankel ďalej prezentovala francúzska firma BFG s identickým motorom ako u predošlého typu Van Veen. Model BGF bol ponúkaný pre francúzsku prezidentskú gardu. Vyrobená však bola len malá séria, pretože firma COMOTOR výroby motorov zrušila.

Japonci by neboli Japoncami, aby takúto príležitosť prenechali konkurencii. S firmou NSU v roku 1970 japonská firma Suzuki popísala licenčnú zmluvu na už spomínaný motor. O štyri roky po podpísaní tejto zmluvy sa začala výroba motocykla Suzuki RE - 5 Rotary, alebo pod iným názvom Suzuki Rotary Engine. Tento bol jednokomorový a jednorotorový s objemom 497 cm3 a výkonom 46 kW pri otáčkach 6500/min. Mal päťstupňovú prevodovku a sekundárny prevod reťazou. Dômyselný bol aj systém chladenia. Valec bol chladený kvapalinou zvonku, ktorá sa ochladzovala vo veľkom náporovom chladiči s ventilátorom. Rotor (piest) bol chladený olejom s pohonom čerpadlom a expanzná komora bola ďalej chladená vzduchom. Keďže prevádzková teplota motora bola veľmi vysoká, aj výfukové potrubie malo dva vonkajšie plášte, medzi ktorými prúdil vzduch, ktorý sa medzi ne dostával otvormi v kolenách potrubia. Karburátor Solex bol špeciálne vyvinutý pre tento motor. Štartovanie bolo zabezpečené elektrickým štartérom alebo štartovacou pákou. Tento model bol medzi prvými, ktorý mal vpredu dve kotúčové brzdy a čiastočne digitalizovaný prístrojový panel. Ponúkal sa ako naked bike. Unikátnosť tohoto riešenia mala aj negatívne stránky. Boli nimi veľmi vysoká spotreba a prevádzková nespoľahlivosť. Vďaka ropnej kríze a nízkemu odbytu bola výroba čoskoro zastavená.

Netrvalo dlho a konkurencia sa objavila v radoch veľkej štvorky. Firma Yamaha na výstave v Tokiu v roku 1972 predstavila svoj motocykel s wankelovým motorom podobnej, ale dvojvalcovej konštrukcie ako u Suzuki. Zmysel rotácie bol ako u konkurencie, teda pozdĺžny (Hercules priečny). Chladenie bolo tiež svojské. Skriňa motora bola chladená vodou (ako Suzuki), rotory čerstvou zmesou (ako Hercules). Zmes sa miešala v dvoch podtlakových karburátoroch čiastočne radiálnymi usmerňovacími otvormi do komory a čiastočne axiálnymi otvormi do kútov rotora a opäť kanálikmi v skrini axiálne do komôr. Tento motor poháňal motocykel kódovo označený Yamaha RZ 201-CCR, ktorý mal sériovo tri kotúčové brzdy. Predstava vedenia Yamahy bola v roku 1973 v prvej polovici 1000 kusov. Skutočnosť zrejme bola iná, pretože o sériovej výrobe a predaji aj mimo Japonska som nenašiel v dobových publikáciách ani zmienku.

Iné firmy, ktoré sa snažili ísť vlastnou cestou vývoja motora Wankel bola firma MZ z bývalého východného Nemecka a tradiční výrobcovia v bývalom ZSSR. Socialistický podnik MZ postavil v polovici 60-tych rokov na báze vtedajších motocyklov MZ dva pozoruhodné prototypy MZ KKM 175L a MZ KKM 175W.Označenie bolo KKM (Kreis Kolben Motorrad). Tieto modely sa odlišovali systémom chladenia: L – Lucht – vzduch a W – Wasser - voda.

Sovietske motocykle Dnepr/Ural boli v roku 1982 pokusne vybavené motorom Wankel. Tento mal označenie RD - 515 a bol zabudovaný do klasického motocykla so sidecarom. Objem komory tohoto motora bol 491 cm3 s výkonom 28,4 kW pri otáčkach 6000/min. Zaujímavosťou bolo zabudovanie motora v ráme kolmo na smer jazdy motocykla. Doposiaľ menované motocykle mali rotujúci piest so zmyslom otáčania totožným s pohybom vozidla. Na rozdiel od klasického boxer motora ktorý výrobca montoval do spomínaného sidecaru motocyklu dominoval objemný chladič kvapaliny, modifikovaná nádrž ČZ a dvojité sedadlo.

V rámci perestrojky ďalší sovietsky výrobca vyrobil motocykel s motorom Wankel. Bol to motocykel Minsk. Tento motor Wankel ako jediný z doposiaľ menovaných bol jednokomorový a chladený len vzduchom. Títo traja výrobcovia však svoje modely nevyrábali a ostali len pri prototypoch. Ich motocykle s wankelovým motorom hneď po vyrobení putovali do múzea.

V posledných rokoch vzhľadom k tomu, že motocyklov s rotačným motorom sa vyrobilo veľmi málo, majú vysoký kredit u zberateľov a snobov. Určitou čiernou ovcou v tomto smere je firma Norton. Táto po kroku do prázdna s motorom s diferenciálnymi piestami v prvej polovice 70-tych rokov zmizla z motocyklovej scény. Angličania však nezabúdali na svoje neotrasiteľné pozície z povojnových rokov a chceli sa dostať späť k týmto métam. V povedomí Angličanov je Anglicko kolískou motocyklovej histórie a táto ich vidina ich hnala k vývoju wankelovho motora. Prvé rotačné motory predstavila značka BSA. Boli to zrejme dvojvalce podobné motorom Audi-NSU, či Mazda. V roku 1987 začala kusová výroba motocykla Norton Rotary v prevedení naked bike v klasickom prispôsobenom ráme modelu Norton Commando. Tento Wankel bol dvojkomorový s uložením naprieč k smeru jazdy podobne ako motor v motocykli Hercules, Ural. Objem komôr bol 588 cm3 s výkonom 62,5 kW pri otáčkach 9000/min. Na prezentáciu turistickej celokapotovanej verzie s názvom Norton Commander si museli motocykloví zberatelia počkať až do r. 1989. Firma poskytovala na motor trojročnú záruku a v obmedzenej sérii ponúkala tento model sporadicky do prvej polovice 90. rokov a to vrátane služobnej verzie – pre lekárske použitie. Rýchly zásah pri hromadných nehodách a podobne. Motocykel je oveľa rýchlejší ako sanitka. Norton sa so svojím športovým modelom vrátil na pretekárske dráhy. Motor tohto modelu bol odvodený od bežného spotrebiteľského a konštruktérovi pánovi B. Crightonovi sa podarilo naladiť jeho výkon na hodnotu 100 kW pri otáčkach 9800/min. Zabudované boli dva karburátory Amal s priemerom difuzóra 34 mm a päť stupňovou prevodovkou so sekundárnym prevodom reťazov. Mimo vzduchového chladenia mal oproti sériovému modelu prídavné ejektorové chladenie závislé na rýchlosti plynov v zadnej časti výfukového systému. Rám bol dielom firmy Spondon a navrhnutý počítačom. A bol zhotovený z duralových trubiek štvorhranného prierezu. Zadná vidlica mala pákový prevod. Ostatné bežné technológie boli tak ako u konkurencie samozrejmosťou. Tento motocykel bol prvý krát nasadený na ostrve Man na neopakovateľnej Tourist Trophy v kategórii TT Formule 1. Norton týmto motocyklom začal siahať po métach najvyšších. TT Isle of Man je slávnosťou, s ktorou žijú všetci ostrovania. Myslím si, že popularitu podporuje aj to, že trať sa od r. 1905 vôbec nezmenila, ale zmenila sa technika ktorú jazdci používajú a ich progresívne jazdecké štýly. Zákruty na tomto okruhu sú stále také úzke ako v r. 1905 a tým veľmi nebezpečné. Zoznam mien jazdcov ktorí od prvých pretekov zahynuli na tejto trati je veľmi obsiahly. Práve pre toto sa TT Isle of Man nazýva aj pretek samovrahov a je jedným z puncov popularity. Počiatočná eufória vedenia športového tímu Norton však bola zablokovaná prepočtom koeficientu výkonu a objemu 1,7 v prospech motocyklov s motorom s posuvným pohybom piestov. V r. 1993 začal Norton v motocykloch pod názvom Norton F2 aplikovať aj najmodernejšie technológie a ponúkal veľmi atraktívny vzhľad svojich motocyklov.

Osud tohto modelu ako posledného v rade motocyklov s wankelovým motorom bol spečatený. Niekoľko riaditeľov značky bolo obvinených z finančných podvodov a noví majitelia značky z Kanady na rotačné motory zanevreli. Éra tohoto motora v motocykloch sa tým skončila. V súčasnom 21. storočí sa možno k tejto téme niekto vráti podobne ako francúzky Midual ku koncepcii motora s protiľahlými valcami v ose motocykla.