Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1175 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28481
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 60% (16964)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 40% (11517)
Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 10/11

 Zdieľať

Pridané: 30.09.2003 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 30030 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

13. deň, 6.8.2003 (streda): Poville – Senj – Plitvice – Karlovac – Zagreb –Varadžin - Balaton, 515 km

V noci bolo neskutočne teplo, v stane sa nedalo vydržať. Okolo 4-tej vyliezam pred stan. Ale už o 6-tej ma budí nejaký pes, čo ma začal oblizovať. Ráno máme naplánovaný odchod najneskôr o 9:00. Dadi, Jaro a ja balíme a pripravujeme sa na cestu domov. Prekvapivo nám to časovo vychádza a o 9:20 už platíme v kempe a vyrážame smerom na Senj. Jadranská magistrála znovu preplnená. Nemeckým motoštýlom sa predieram dopredu a zbytok partie čakám pri odbočke na Plitvice (89km) Ani táto cesta nieje oveľa kľudnejšia. Zdá sa, že všetci turisti idú dnes do Plitvíc. Pokračujem svojím tempom. Ráz krajiny sa mení. Znova vnútrozemie, vyprahnutá zem, opustené dedinky, kopa zrúcanín, v značkách diery po guľkách. Popri ceste predávajú domáci nejaké syry, med a rôzne pálenky. Tesne pred Plitvicami zastavujem pri takej babke a po ochutnávke hneď aj kupujeme vynikajúci domáci kravský syr. Čakáme asi 15 minút, ale zbytok partie neprichádza. Pokračujeme teda ďalej a stojíme až na parkovisku pri Plitvických jazerách.

Pomaly sa prezliekame, čo sa dá natlačíme do kufra, prilby zamykám reťazou k volantu a motobundy pripíname gumou k sedadlu. Po cca 45 minútach dorážajú aj ostatní. Nakupujeme lístky (90 Kún) a vyberáme kratšiu trasu, ktorá by mala zabrať 4-5 hodín. Keďže práve je 12:00 už by sme tú dlhšiu (7-8 hod) nestihli.

 Plitvické jazerá
Plitvické jazerá

Naľahko oblečení ovešaní tankvakmi teda vyrážame. Je to dosť ďaleko. Prichádzame k veľkému jazeru s neskutočne modrou vodou. Po brehu pobehuje kačka a necháva sa kŕmiť ľuďom z rúk. Podobne turistickým ruchom “zdegvené“ sú tu aj ryby, ktoré plávajú zásadne len pri brehu a čakajú, kto im čo hodí. Nastupujeme teda na loď a plavíme sa na druhý breh. Tu sa začína malý okruh po horných jazerách. Je to tu naozaj nádherné a oplatí sa to vidieť. Dobrý dojem kazí len neskutočné množstvo turistov. Cítil som sa ako v supermarkete. Neustále Vám niekto dýcha na chrbát, keď chcete fotiť zdržujete kopu ľudí. No a fotiť chce každý... Po cca hodinke sa aj po prestávke na obed dostávame znovu do prístavu. Tu ma ale sranda znovu prechádza. V rade na loď sme si odstáli 45 minút a to sa ešte Zdeno nedostal na našu loď. Aj keď sa domáci snažia a zapojili do prevádzky asi všetky lode sme z toho všetci znechutení. Asi sem pustili viac ľudí ako by bolo vhodné... Na druhom konci jazera je veľká lúka, plná obchodov, grilov a občerstvení. Kupujeme nejaké to pivko a čakáme na Zdena. Keď prišiel pokračujeme pomaly v prehliadke spodných jazier. Tu nás tak zlákala jaskyňa, že sa púšťame mimo našej odporúčanej trasy a ideme ten okruh “v protismere“. O nič však neprichádzame, len to vidíme v opačnom poradí. Zhora sa naskytá nádherný výhľad na sústavu jazier. Chvíľu obdivujeme aj veľký vodopád, ale čas nás tlačí a tak sa ponáhľame späť. Samozrejme blúdime a spravili sme si nedobrovoľnú prechádzku aspoň 2 km. Totálne vyčerpaní konečne dochádzame k vláčiku, ktorý nás dovezie k hornému parkovisku. Je 18:00 a sme totálne vyšťavení. Prehliadka trvala dlhšie ako sme plánovali (asi kvôli počtu turistov). Prezliekame sa a balíme znovu mašiny. Lúčime sa so Zdenom a Braňom, ktorí sa vracajú späť do kempu a vyrážame smerom domov...

 Plitvické jazerá
Plitvické jazerá

Večer sa jazdí fajn, teplota je príjemná aj premávka nieje taká prehustená. Chytili sme dobré tempo a tak sme o chvíľu v Karlovaci. Jaro navrhuje využiť diaľnicu do Zagrebu. Po 35 km platíme 16 kún čo nás jednoznačne odrádza od ďalšieho využívania diaľnic v tejto krajine. (vzhľadom na množstvo km po hranice) V Záhrebe sa motáme asi hodinu, kým sme našli tú správnu výpadovku, ale nie na diaľnicu. Chorváti ako keby odstránili všetky smerové tabule okrem tých, ktoré Vás navedú na diaľnicu. Iba domáci nám vedeli poradiť správnu cestu. Ako sa stmieva naše navigačné problémy sa zväčšujú. Už nieje také jednoduché sledovať mapu. Na každej križovatke je len odbočka na diaľnicu, nie však šípka naším smerom. Postupne už ani nesledujeme značky len ideme stále “po hlavnej“. Oplatilo sa. Okolo 22:00 prichádzame na Maďarské hranice. Za hranicami stojíme a varíme večeru, pijeme kávu a redbulla.

 Plitvické jazerá
Plitvické jazerá

Dohodli sme sa, že pokračujeme pokiaľ budeme vládať. Cesta je prázdna a rovná. Celý čas až po Balaton nebola žiadna zákruta a tak napredujeme relatívne rýchlo. Okolo jednej máme jednu krízovku, ktorú nám pripravilo pokazené auto odstavené na krajnici. Našťastie všetko dobre dopadlo, ale už sa akosi necítim vo svojej koži. Únava sa začína prejavovať. K tomu sa nám ešte do cesty nečakane postavila srnka. Stála ako zamrznutá v celom našom pruhu, zbadali sme ju neskoro lebo sme mali vypnuté diaľkové svetlá (v protismere šlo auto) a obaja sme ju míňali po krajnici snáď len o milimetre. To už obieham Jara a zastavujem na prvej benzínke. Dohadujeme sa, že niekde prespíme. Keďže táto benzínka bola zatvorená stojíme hneď na ďalšej a okolo 1:30 sa ukladáme vedľa motoriek na spánok. Budík je nastavený na 4:00

14. deň, 6.8.2003 (štvrtok): Balaton – Budapešť – Lučenec – Košice, 477 km

Vstávame ráno o piatej, balíme a vyrážame. Domov to už nieje ďaleko. Nevyužívame ani maďarské diaľnice a smerujeme na Budapešť. Tu blúdime cca 2 hodinky. Nemáme totiž mapu a tak stojíme na benzínkach a tam sa snažíme nájsť v mape správny smer. Nechceli sme zbytočne meniť forinty a tak sme nemali ani na mapu a vybrali sme najkratšiu trasu na Slovensko. Dúfame, že nám benzín vydrží. Keď sme sa konečne dostali z Budapešti cesta ubieha v pohode. Benzín však ubúda a Jaro radšej tankuje na Kartu. Ja sa zatiaľ spolieham, že mi to vydrží. Už vidíme smerovú tabuľu na Banskú Bystricu okolo 130 km. Už sme skoro doma. Na hranice dochádzam z poriadne prázdnou nádržou (šiel som už 30 km na rezervu) Tankujem teda na Slovnaftke a nestíham sa diviť cene benzínu. Tá daňová reforma nám teda pripravila prekvapenie. Ešte nikdy som do mašiny nedostal benzínu za viac než 600 Sk. Chceme zájsť niekde na kávu, ale nič sme nenašli. Lúčime sa teda s Jarom a vyrážame smerom na Košice. Ešte absolvujeme vynikajúci obed aj s pivkom (nealko) v motoreste Cieľ v prepočte za 3,5 Eur a smerujeme známou trasou do Košíc...

< >

Pridané: 30.09.2003 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria