Ako na caféracer - časť 3.

S ľútosťou zmontovávam všetky dobré časti. Kawu si pred tým prevažujem. Vpredu 105,8, vzadu 112,6 kg. Spolu 218,4 kg. V nádrži je cca 7 litrov tmavomodrého talianskeho benzínu. Koľko váži Kawka po, uvediem v závere. Nie je toho málo, čo dávam dolu. Až mám takmer výčitky. Nakoniec mi zostalo iba torzo rámu okolo motora a elektrika.

Začínam montovať. Najskôr jednoramenná Monster kyvka. Mám ju od Mareka z Motovrakoviska z Bučian za akciovú predvianočnú cenu. Potrebuje trocha zúžiť, aby sa dostala do rámu Kawy. Nie je to také hrozné. Aby bolo o čo upevniť hornú časť novonamontovaného prepákovania, musím zadnú originál časť rámu nahradiť monsterovým. Chcem zachovať originál ducatkovskú geometriu zadného uloženia aby neboli problémy s jazdnými vlastnosťami.

Vpredu pôvodnú vidlicu nahrádza monster 800-ková. Treba ju predĺžiť asi o 60 mm, aby nezapierala do výfukových zvodov a tiež aby som dosiahol rozmery čo najbližšie pôvodnej konfigurácii. Pôvodnú kawovú hlavovú hriadeľ bolo treba osadiť do monsterových okuliarov (aby to bolo na kužeľových ložiskách, na rozdiel od monsterových guličkových) a upraviť držiak svetla.

Mám zachovaný rázvor, uhol sklonu prednej vidlice, ako-tak stopu. Ako žartom hovorím, vpredu Monster, vzadu Monster, v strede Kawasaki, nad tým ja ...

Mal som veľkú túžbu umiestniť zboku pérákové trojuholníkové retro skrinky, ale nepasujú sem. Celá konštrukcia sa bez nich presvetlila. So skrinkami to nebolo ono. Som sklamaný, ale bez nich je to lepšie.

Správny café racer má typickú kapotáž za sedadlom. Bez tohto imidžového ovisnutého chvosta to „nikdy“ nemôže byť ten správny cafáč. By ste neverili, aký časový problém je vytvoriť tú správnu konštrukciu, v ktorej sú všetky tie elektrické bazmeky, vrátene baterky skryté pred ľudským okom. Ale je to tam... Dokonca aj sedadlo je nakoniec uzamykateľné.

Pôvodný tvar kúpenej podsedlovky mi celkom nepasuje k nádrži a tak sa rozhodujem pre riskantný krok – laminovanie po takmer tridsiatych rokoch. Striktne sa držím návodu a nakoniec mi všetko vytvrdlo ako malo. Teda to laminovanie do negatívnej formy. Takmer nie je čo opravovať.

Páči sa mi malá „anglická“ (originál asi hliníková) kapotážka okolo svetla a tak som si takú (laminátovú) zohnal. Môžem do nej skryť združený digitálny prístroj. Poviete si, že do klasiky také niečo ako „digitál“ nepatrí. Súhlasím, ale ja som neodolal. Po KOSE som túžil odvtedy, ako som ho prvýkrát videl v nejakom časopise. Skontaktoval som výrobcu, ale mal som obavu, ako napojím tachometer. No nahraď iba tak pôvodný mechanický za digitálny. Komunikácia s nimi ako u debilov. Nakoniec mi ho zabezpečil Ondrej Bohuš z INDEPENDENTMOTO, lebo mi to bol schopný dodať za normálnu cenu a pred tým mi vysvetlil, ako to funguje.

Ďalšie porušenie zásad pre ortodoxného café racera nájdeme vzadu. Túžil som po čistej línii zasedadlovky. Nepáčili sa mi tam všelijaké tie pridané svetlá, aj keď tam v princípe patria. Objavil som smerovku, v ktorej je obrysovka, smerovka aj brzdové svetlo. Malá chybička krásy - je to ledkové, teda podobne ako digitálny tachometer príliš moderné.

Keď už som pri tých lapsusoch, tak budem pokračovať. Nechcel som urobiť motorku pre trpiaceho imidžového jazdca, ale pre jazdca, ktorý si môže užiť jazdu trvajúcu aj viacej ako 5 minút aj na kafáčovi. Ostro zalomené kolená, nepohodlné sedadlo, nízke riadidlá za ktorými sa treba načahovať dopredu. To boli veci, ktoré som chcel eliminovať, ale zachovať štýl. Stúpačky majú pôvodnú výšku uchytenia. Mám 190 cm a tak vzdialenosť medzi stúpačkami a sedadlom by mala dovoľovať príjemné nenervujúce zalomenie kolien. Pôvodné jednorúrkové riadidlá som nahradil klipovými, ktoré dovoľujú slušnú variabilitu nastavenia a pre tento typ (klipové) mám slabosť.

Pri odľahčovaní padlo za obeť veľa pôvodných vecí. Celá sústava nasávania skončila v kartónovej krabici a jej funkciu preberajú filtríky niečo ako KN. Bez originál filtra sa mi zdal zbytočný aj systém prisávania čerstvého vzduchu za výfukové ventily. Aj ten skončil v kartóne.

Za obeť padol aj hlavný stojan, všetky plasty, vnútorné aj vonkajšie, predný blatník, originál gumové brzdové hadičky a pod. Úsporu hmotnosti dokumentujú fotky krytu vývodového kolečka. Pred a po. 1730 g na začiatku, 973 g po odtučňovačke. Troška to určite pokazil komaxit, ale to som už radšej nevážil...

Rám spolu s pár všelijakými pomocnými držiačikmi som dal v Qkomaxite popráškovať. Bol som tam spokojný v minulosti, spokojný som aj teraz. Za dobrú cenu veľmi dobrá kvalita.

Na lakovanie zlatých kolies som zvolil toho istého majstra ako pri JSA. Ako v predošlom odstavci, za dobrú cenu ...

Túžil som po nejakom originál slovenskom café racer znaku (aká blbosť, že..?) . Verili by ste, že štyridsaťočné spätné zrkadielko z pioniera 50 , Jawy 250 alebo čo ja viem z akého stroja to môže byť, je takým originál znakom?

Slovenský café racer je pacient. Aby sa narodil a prežil, musí chodiť po doktoroch. A tak k horeuvedeným doktorom sa pridávajú aj tí nemenovaní, čo ho oživili. Dr. elektrika a Dr. sedadlo.

"Som blázon, dávno sa liečim , a viem čím, som blázon , už dávno, dúfam že väčší, než vy všetci..." Živé kvety...