Iná Amerika, iný svet 8/8

Kubánci sa ale nepasú a nejedávajú len na ceste. Jedávajú aj doma. Kuchyňa je podobná ako mexická. Ako bónus im Fidel povolil dovážať kurence. Kurence sú obrovské, ako keby pochádzali zo Sovietskeho zväzu po výbuchu Černobylu. Chyba! Sovietsky zväz už neexistuje, preto musia pochádzať zo Správnej Ameriky. To nevadí, že je nepriateľská. Ku makrokurencom majú ryžu. Čínsku. Ako takmer všetko, čo si nedokážu vyrobiť, alebo vypestovať sami. Čína je ich posledný veľký kamarát. Ďalším veľkým kamarátom Kubáncov je zemepisná poloha. Len jej môžu ďakovať za to, že zo svojich symbolických príjmov nemusia platiť za kúrenie. To by ich položilo. Nás skoro položilo, keď sme cez neexistujúce steny (načo steny, keď je tak teplo) videli kompletku na Kubánsky spôsob: holič vyholil podpazušie svojej zákazníčke a po práci jej na takto pripravené miestečko vrazil pusu:

Ak je tu zvykom podobné služby poskytovať aj na iných miestach tela, tak chcem byť kubánskym holičom.

Ako ste si všimli na fotkách, doprava je na Kube veľmi dobrodružná. Kto má auto a cestuje v ňom sám, ten musí na pokyn tzv. vyťažovacieho policajta zastaviť, policajt zapíska, zbehnú sa potencionálni pasažieri a tí, s ktorými máte spoločnú cestu si k vám prisadnú do auta Ten, kto si nedokázal zadovážiť auto a má početnú rodinu, si tiež poradí. Zošróbuje dokopy historickú motorku a dvojkolesovú káru, na to všetko privarí primontuje hocičo, čo zvýši kapacitu tohto monštra a rodina sa vydáva na dobrodružnú cestu k starej mame. Za dobrodružnú ju však môžu považovať iba zbabelí Európania. Policajtov napríklad takéto čosi nevyvedie z miery. Zato odchytiť našinca ich poteší presne tak, ako tých našich. My sme ale vedeli, ako na nich: oslovovali sme ich pekne: „kompaňéro komandante“ a s kamennými tvárami sme im tvrdili, že sme ich chudobnejší komunistickí súdruhovia z Československa. Skoro vždy to zabralo. Som rád, že komunizmus na Kube je nerozborný. Len jemu môžeme ďakovať, že nám dva týždne umožnil žiť v tomto panoptiku nezmyslov. Správnej Amerike zase niekedy a rád ukážem fakáča zo Zátoky Svíň!

Podľa Lupusovho rozprávania napísal Vadim