Skúsenosti s náhradami škôd z povinného zmluvného poistenia

Máme správy, že vedenia niektorých poisťovní vydali interné príkazy škody v určitej výške jednoducho nepreplácať. Obeť nehody v tom prípade dostane namiesto náhrady škody len oznam:

poškodenie vozidla nezodpovedá popísanému priebehu udalosti.

Inými slovami:

si podvodník a všetko si si vymyslel! Nič ti nezaplatíme, a peniaze z vinníkovho PZP si necháme!

Samozrejme, že je to nezmysel, inak by bolo POVINNOSŤOU poisťovne podať na občana trestné oznámenie za pokus o trestný čin podvodu. Ale to ony nerobia. Im pravdepodobne ide len o to, aby sa vyhli vyplateniu náhrady škody. Pravdepodobne sa spoliehajú na to, že obeť nehody je finančne "vykrvácaná" opravou vozidla po nehode. Keď sa aj občan pokúsi vymáhať svoje peniaze súdnou cestou, tak ho čaká zo desať rokov platenia advokátov a súdnych poplatkov. A aj vtedy ide do rizika, že súdny znalec - keďže po rokoch nemôže mať správne vstupné údaje - a to poisťovne vedia - okolnosti nehody spochybní. A keď aj súd rozhodne o povinnosti nahradiť škodu (nepatrnému zlomku obetí), to už poisťovne vyplatia s úsmevom na tvári, pretože peniaze svojej obete za tie roky niekoľkokrát výhodne poobracali. V tomto kšefte poisťovne jednoducho nemôžu stratiť. Len získať.

Najprv si vysvetlíme, ako celý systém tohto poisťovacieho biznisu funguje.

Prvá a najdôležitejšia podmienka, ako dostať peniaze z peňaženky občana na účet poisťovne je až brutálne jednoduchá: JE TOTIŽ OBČANOVOU POVINNOSŤOU DANOU ZÁKONOM, ODOVZDAŤ SVOJE PONIAZE SÚKROMNEJ ORGANIZÁCII – POISŤOVNI.

Niektorým z vás napadne prirovnanie so zdravotnou, alebo sociálnou poisťovňou. To je ale základný omyl! V obidvoch týchto príkladoch poisťujeme seba a tým sme priamo zainteresovaní, za svoje vložené peniaze dostať primerané služby. Pri PZP sa nám z peňazí, ktoré sme odovzdali poisťovni nikdy nevráti ani koruna. Zo zákona sú určené niekomu, koho by sme prípadne niekedy v budúcnosti mohli so svojim vozidlom poškodiť. A ak nikoho nepoškodíme? Nič sa nám nevráti, peniaze sme povinní odovzdávať ďalej. Síce menej, ale každoročne sú to tisíce a tisíce. V prípade, že sme vlastníkmi niekoľkých vozidiel, platíme súčasne niekoľko PZP, aj keď logicky môžeme jazdiť súčasne len na jednom z vozidiel.

S našou témou to síce nesúvisí, ale pre zaujímavosť: Pri platení PZP od nákupu nášho prvého auta v dvadsiatke, až po šoférsky dôchodok v sedemdesiatke je to pri piatich tisíckach ročne štvrť milióna.

Druhou podmienkou úspešného biznisu je to, že občan – vinník nehody sa o efektívne využitie svojich vložených peňazí nezaujíma. Vykoná si len svoje povinnosti: privolá nehodovku, nehodu nahlási poisťovni, ktorej odovzdal peniaze a na nehodu môže zabudnúť, pretože je PZP a všetky jeho povinnosti prechádzajú na poisťovňu, ktorej za to zaplatil.

Na nás ako obete nehody ostávajú všetky povinnosti, ako je zhromažďovanie dokladov ktoré si poisťovne žiadajú (väčšinou postupne), aby získavali čas, ktorý neskôr bude slúžiť na zahmlievanie. Naťahovanie sa o každú skrutku – či bola, alebo nebola poškodená. Bojovanie proti nadmernej amortizácii, t. j. neochote preplatiť celú hodnotu súčiastky, ale len jej časť (ako keby nám na staršie vozidlo bol ochotný niekto predať súčiastku lacnejšie len preto, lebo má naše vozidlo už pár rokov). Argumentujú tým, že namontovaním nových dielov na vozidlo, sa toto vozidlo zhodnotí. Je som ale ešte nikdy nepočul o tom, aby vozidlo po nehode malo väčšiu hodnotu, ako pred nehodou...

Treťou podmienkou je problémová vymožiteľnosť práva v našej vlasti. Po niekoľkomesačnom osobnom, písomnom aj telefonickom komunikovaní s poisťovňou sa dozvedáme, že:

poškodenie vozidla nezodpovedá popísanému priebehu udalosti.

Vzhľadom na to, že sme už spústu energie minuli okrem jednania s poisťovňou aj organizovaním opravy vozidla (v horšom prípade liečbou zranení), vybehávaním (doslovne, ak je vozidlo nepojazdné) potrebných dokladov z polície, tak je pravdepodobné, že ďalší boj o svoje právo vzdáme.

V prípade, že nám ostalo veľa peňazí, času a energie, pustíme sa do ďalších krokov. Žaloba na súd. Zoženieme si advokáta, odovzdáme mu veľa tisíckorunáčok a zaplatíme aj súdne poplatky – podľa výšky škody.

Náš advokát nás síce zbaví všetkých potupných krokov, ktoré sme absolvovali v priebehu posledného roka, ale zároveň nás zbaví aj niekoľkých ďalších tisícoviek, ktoré „zožerú“ jeho palmáre za každý úkon. Očakávať môžete asi dve pojednávania ročne + prípravu na pojednávanie. Súd bude vypočúvať policajtov, ktorý majú denne niekoľko výjazdov, takže vašu nehodu si po rokoch určite nemôžu pamätať, vinníka nehody, ktorý zopakuje len to, čo pred pár rokmi povedal nehodovkárom. Možno s malými nepresnosťami, pretože nehodu už dávno vypustil z hlavy, čoho sa pohotovo chytí zástupca poisťovne. Odročenia pre neprítomnosť kohokoľvek, odročenia pre doplnenie spisu, odročenia pre odpor proti znaleckým posudkom, odročenia pre výmeny aktérov (sudca, zástupca poisťovne atď.),výsluchy súdnych znalcov... A stále len platiť a platiť. Koľko rokov to môže trvať? Neviem. V mojom prípade 11 rokov a koniec je ešte len predo mnou.

Ako vidíte, taktika poisťovní je jednoduchá a účinná: zdržovať, zahmlievať, znechucovať.

V budúcej časti uvediem príklady zo života, ako sa poisťovne vyhýbajú preplácaniu škôd z PZP a v tretej časti sa pokúsime nájsť riešenia, ako sa správať po nehode, alebo ešte lepšie pred nehodou, aby sme mali ako obete nehôd v spore s takými dobre finančne napumpovanými a profesionálnymi protivníkmi, ako poisťovne poskytujúce PZP sú, úspešne uspieť.