Anketa:
Liptovská otočka
ZdieľaťPridané: 31.01.2005 Autor: janoxl
Čitatelia: 11111 [Mototuristika - Slovensko - Výlet]
Ako býva u nás zvykom, všetky cesty plánujeme na kofole v Slovnafte. Nebolo tomu inak ani teraz. V nedeľu po GP, sme si dali zraz opäť tu a začali plánovať. Padol návrh na nami už prebádaný a toľko ospevovaný Hohe Wand v Rakúsku. OK, zavolal som aj Ančovi, jasné ideme.
Ako však plynuli dni a hodiny, začal som overovať účastníkov. Volám Ančovičke, jaj no ja som zabudol mi ideme do Bojnej. Nevadí operatívne meníme s Tonom plán, a začína sa plánovať naša najdlhšia jazda v tejto sezóne na otočku. Vyber padol smer Liptov, a to BA, NR, BB, RK, DK, ZA, PB, BA. Dávam to v skratkách, je to rýchlejšie a skúsenejší to objasnia. Takže mením v stredu v Honde reťazový kit, ten starý už bol hotový, a dolaďujem cestu. Vo štvrtok celý deň prší, čo nás dosť deprimuje, ale veríme p. IĽKOVI, a dúfame na sobotu, že to bude OK. V piatok mažem ešte pre istotu reťaz, balím veci do tankvaku, a neviem sa dočkať sobotného rána.
Hurá, sobota, deň D, o siedmej zvoní budík. Raňajky, musia byť, Majka a dva rožky na desiatu tiež, teplý čaj, nakoľko je vonku pekne, ale ziimmaaaa., nejaké vitamíny, a hor sa do garáže. Zraz mame klasicky u mňa o 8:00 hod. Osem už odbilo a Tona nikde, tak čakám, veď snáď dorazí, inak by volal. Musím ešte podotknúť, že tuto cestu absolvujem sólo, bez batohov. Hurá 8:06 doráža, a bez rečí vyrážame, veď mame pred sebou kopec km. Po diaľnici valíme povolených 130, a trosku začínam ľutovať, že som nedal na seba spodky, je dosť chladno. Cesta ubieha v pohode, ideme asi skoro, všade je ešte víkendový kľud. Po cca hodine jazdy stojíme po 125km na OMV pri Zubory. Nič, len sa trosku natiahnuť, dáva sa s nami do reči nejaký chlap, vraj čo to máme, aké silné, ročník a všetko okolo toho, vraj aj on zháňa niečo podobné, tak ho zahlcujeme informáciami , ani nevie ako nám brušká pomastil.
Štartujeme smer DONOVALY. 10:30 pristávame na ich vrchole, povinné foto, na teplomeri svieti, cesta 11, vzduch 8 stupňov, brutalita. Aj tak ale otvárame mapu a ešte dolaďujeme smer, mali sme v pláne sa tu aj najesť, ale dosť fúka, tak sa spúšťame dole do RK. Tu 11: 20 na OMV rozkladáme svoj bufet, povinná cikpauza. Nasadáme a trielime smer BEŠEŇOVÁ.
Tu trochu blúdime, blbé značenie, ale po obzretí mapy to hneď naprávame, TONO mi ešte stihne ukázať miesto kde ho jeho TDM-ka opustila a vydala sa vlastnou cestou, nekontrolovanou do prírody našťastie nič vážne. To len tak na okraj.
My obzrieme miestny termál a pokračujeme ďalej. Odtiaľto smerom na ORAVU. V tiahlom stúpaní na ZUBEREC zastavujeme a fotím, pod nami je Liptovská Mara a nad nami ťažké mraky, v kopci čerstvo napadaný sneh , tak rýchlo odtiaľto prcháme preč. Na križovatke v PODBIELI zastavuje Tono vedľa mňa a ukazuje na nádrž, prepol na rezervu, no nebolo nám všetko jedno, lebo posledných cca 50km nebola žiadna pumpa, snáď sa to zmení. 12:30 fotíme sa pri miestnych dreveničkách a smerovej tabuli, aby sme mali dôkaz o našom pobyte tu.
![]() |
Hurá 12: 40 môžeme doplniť tekutiny aj do našich KRÁĽOVIEN, po 329km, tankujem na pumpe BANANA, údajne produkt OMV, 18,2 l, to je priemer 5,53 l, to sa dá. 12:55 hod dorážame k ORAVSKEMU PODZAMKU, stav km ukazuje 379km. Tono kupuje nejaké suveníry ja volám RENČI a Tatkovi, kde sme, nikto neverí. Odtiaľto pokračujeme na DK, kde odbočujeme na ZÁZRIVÚ, tu na rýchlo flekujem, nenechám si ujsť príležitosť kúpiť originálne doma robené syrové nite, ukecávam aj TONA.
![]() |
13:45hod sme vo VRÁTNEJ, oproti na kopci vidíme opäť sneh, prvý tohto roku tak máme z neho radosť, popozeráme povinne exponáty, fotka smer ŠTEFANOVÁ musí byť, pokecáme s JÁNOŠÍKOM, a tešíme sa na obed.
![]() |
Doporučujem penzión COVERA, objednávame si jedlo a chvíľu čakania využívame na mazanie reťazi. 15:25 odchádzame, ukazujem ešte kemp kde sme spali minuli rok a ťaháme už smer BA. Hm, ale aby toho nebolo ešte dosť, odbočujeme o 16:00hod na MANÍN a ideme obzrieť tiesňavu čí sa nám nestenčila.
![]() |
Všetko je v pohode , chceme pozrieť aj pomník, ale je tam závora , a tak vyrážame už naozaj smer BA. 17, 10 zastavujeme na SLOVNAFT pumpe pri TRENČÍNE v diaľke fotím hrad Matúša Čáka, dávame čajíček, a opäť nasadáme, aby sme boli čím skôr doma. Máme toho už dosť a tak po cca 80km, 18:20 zastavujeme na našu poslednú prestávku na ZELENČI.
Odtiaľto je to už naozaj kúsok, tak dávame ručičku tachometra povinne na 140 a ťaháme do BA, sem tam si musím pomôcť diaľkovými svetlami, aby som sa dostal dopredu ale odsýpa to. 18: 50 zastavujeme pred ÁČKOM, objednávame si čajíček a pizzove tyčinky a čakáme na RENČU. Je tu, vítame sa a zároveň ju ľutujem, že za prvé nebola s nami, videla by kus krásnej prírody a za druhé že musí byť v práci keď ja som už doma.
Tak suma –sumárum. 19: 27hod u mňa v garáži mám na tachometri o ďalších 628km viac, Tono o 639km, nevieme čím to je. ale je to tak.
![]() |
Benzín nás vyšiel na 650 mňa , Tona 670 Sk, desiata bola z domácich zásob, obed cca mňa 160 Sk, TONA 60 Sk, pitný režim sme mali svoj domáci Takže vôbec neľutujem , že som si odsedel nejakých cca 10hodin v sedle KRÁĽOVNY púšte AFRIKY.
Pridané: 31.01.2005 Autor: janoxl Zdieľať
Súvisiace články:
Ďalšie články tohto autora:
Body a Trasy v tomto článku:
Najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!