Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 2050 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28814
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17144)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (11670)
Diskusia Diskusia k článku (22)  [Verzia pre tlač] Tlač

Francúzske Alpy 2004 - Bonette a tie ostatné 5/5

 Zdieľať

Pridané: 24.03.2005 Autor: zeze
Čitatelia: 15538 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Štvrtok 8.júla 2004
Trasa: La Chambre – Col de la Madeleine – Albertville – Beaufort – Cormet de Roselend 1968m –Bourg St.Maurice – Col du Petit St.Bernard 2188m – Aosta – Col du Grand St.Bernard 2423m – Martigny – Vernayaz (nocľah – privát) 298km

Naša útulná drevená chatka za 25 Euro na noc má aj okenice, a tak nás slnko nebudí príliš zavčasu. Rozcvičujem unavené údy, balíme kufre (doslova) a opúšťame kemp. Zas rozmýšľam, prečo sa tak musíme ponáhľať, keď na takúto trasu by bolo málo aj dvojnásobok dní, ale neprichádzam na nič iné, iba že môžeme byť radi, že sme vôbec tu, že máme týchto pár dní, a že je pekne! Stúpame teda zas cez stredisko Longchamps na Col de la Madeleine.

 Dobrodružne (pravou rukou za jazdy!) vzniknuvšia fotka z predchádzajúceho večera zachytáva okrem iného scenériu sedla Col de la Madeleine (vpravo)
Dobrodružne (pravou rukou za jazdy!) vzniknuvšia fotka z predchádzajúceho večera zachytáva okrem iného scenériu sedla Col de la Madeleine (vpravo)

Klesanie z Madeleine do doliny na mape nevzbudzuje zvláštny rešpekt, ale je to tvrdých 27km nekonečných a nekonečných krátkych strmých ostrých zákrut po úzkej ceste v lese. Hlavná cesta do Albertville prináša na 18km nakrátko oddych (kúsok diaľnice!), ale v Albertville po hľadaní začína stúpanie na ďalšie sedlo. Najskôr sledujeme smer Beaufort, a za ním začína 19km a 1200 výškových zaujímavého stúpania do málo frekventovaného sedla Cormet de Roselend (1968m). Pekná cesta, výhľady, serpentíny, veľká priehrada Roselend, všetko na svojom mieste. Klesanie do mesta Bourg St.Maurice je pekne exponované cez roklinu a skalný prah. V Bourg St.Maurice dopĺňame palivo i zásoby, a pred nami sú ďalšie klasické sedlá: najskôr sú to nekonečné serpentíny na Col du Petit St.Bernard (28km serpentín do výšky 2188m). Pri klesaní do Courmayeuru je už hmla a zima, piknikujeme dosť dlho na peknom odpočívadle, ale masív Mont Blanc-u sa veru už neukáže. Pokračujeme po mokrej ceste dolinou, Courmayeur, Aosta, a doľava polodiaľnicou na začiatok stúpania na posledné sedlo našej cesty: slávny Veľký Svätý Bernard (2473m). Výstup starou cestou po mokrých serpentínach a traverzoch nad priepasťami je dobrodružný, silný vietor, hmla, mrholenie a slabých 8 stupňov. V sedle čakám na Milana, a zatiaľ sa neveriacky prizerám, ako vzduchom letí veľká hliníková tabuľa talianskych colníkov a zanecháva šrám na mojej kapotáži...

 Veľký svätý Bernard (2473m) a colnica, od ktorej priletela tabuľa (vo veľkosti tej modrej)
Veľký svätý Bernard (2473m) a colnica, od ktorej priletela tabuľa (vo veľkosti tej modrej)

Uniformovaní colníci rýchlo odpracú ostatné tabule a zatvoria sa vo svojej búdke. Nuž, nič, len sa dočkať Milana, počkať kým kúpi nálepku, a rýchlo preč. V skale vytesané serpentíny severnej rampy sú na zjedenie, mám ich rád, a majú ešte polosuchý asfalt. Po ich zdolaní sa pri priehrade napájame na hlavnú cestu, prichádzajúcu z tunela popod sedlo, a klesáme do švajčiarskeho Martigny. Nájsť tu lacný nocľah je zrejme nemožné, už už sa zmierujeme s kempom, presúvame sa na sever, kde zázrakom vo Vernayaz nachádzame milý, čistý, lacný a o tejto večernej a zmoknutej hodine dokonca voľný privát (50 Frankov za dve osoby, to je vo Švajci naozaj zadarmo!). Dnes už nemáme síl, ani čas, a ani počasie na nejaký večerný výlet. Bilancujeme a sme spokojní, aj keď je naozaj pravdou, že na toľkú nádheru by bolo aj 8 dní namiesto štyroch málo. A koľko krás by sa na okolí s malými zachádzkami dalo ešte do trasy zaradiť....

Piatok 9.júla 2004
Trasa: Vernayaz – Vevey – Bern – Zurich –Sargans – Feldkirch – Bludenz – Arlbergtunnel (13km, 8,50€)– Innsbruck – Flintsbach (nocľah ten istý privát) 642km
Ráno neochotne kupujeme švajčiarske diaľničné nálepky, ktoré sú skoro tak drahé, ako tie naše, ale bez nich sa na diaľnicu neodvážime, a ušetrí nám to kopu času. Denný presun je za chladného bočného vetra, popoludní kombinovaného aj s lejakom. Popoludní z jedného parkoviska zajednávam telefonicky privát vo Flintsbachu, v ktorom sme nocovali cestou na juh – vychádza nám, že tam dôjdeme, a telefónne číslo som nestratil... Celkovo dnešných kilometrov nie je príliš veľa, ale prejazd Zurichom stojí veľa času, síl a nervov, v daždi sa nedá príliš kadiť, za Arlbergtunnnelom sa vlečieme v kolóne, a tak je veru skoro 20 hodín, keď unavení a premoknutí pristávame v našom známom priváte v dedinke Flintsbach pri diaľnici A93 pred Rosenheimom.

 Toto už hej! Určite 80 ročný biker na pumpe pred Arlberg-tunelom, na rozdiel od reklamy DDP je tento záber autentický
Toto už hej! Určite 80 ročný biker na pumpe pred Arlberg-tunelom, na rozdiel od reklamy DDP je tento záber autentický

Sobota 10.júla 2004
Trasa: Flintsbach – Rosenheim – Salzburg – Wien – Žilina 684km
Naplánovali sme si príjazd domov už v sobotu, aby sme si v nedeľu, pred začiatkom pracovného týždňa, trochu „oddýchli z dovolenky“. Toto nám bolo po daždivom a veternom diaľničnom presune aj v zdraví dopriate. Lúčim sa s priateľom vo Viedni, on ide na severozápad, ja na severovýchod. Tak zas niekedy! A kedy? Možno ešte dačo stihneme na jeseň!!!

Záverom
Veľa o kráse francúszkych Álp, a nami absolvovanej trasy napovedia snáď priložené zábery (najmä v galérii v trochu lepšom rozlíšení). Nechcem strúhať hrdinu, ale takto stanovenú a realizovanú trasu neodporúčam nasledovať v podobnom časovom strese. Tie miesta naozaj stoja za to, aby ste si na ne vyhradili o niekoľko dní viac, a trasu doplnili ešte aspoň o Grand Canyon du Verdon. Finančne je takýto výlet už relatívne pohodovo zvládnuteľný, mňa celý výlet vyšiel na nejakých 23000 SKK (vo vlaňajšom kurze SKK/Euro), a to vrátane drahých diaľnic, spotreby Varadera v horách, a nocľahu. Kempov je vo Francúzskych Alpách skutočne neúrekom, sú aj na najneuveriteľnejších miestach, a sú aj dosť lacné. My sme si (hlavne z časových dôvodov a dôvodov únavy) „priplatili“ za hotelové ubytovanie, a na pár dní je to zaplatiteľné. Vo Francúzskych Alpách vyzerá byť pravidlom cena za dvojposteľovku v dvojhviezdičkovom hoteli v rozmedzí 43-49 Euro za noc a izbu (nie v mestách) bez raňajok. Dve hviezdičky znamenajú čistučké ubytovanie s kúpeľňou, akurát na dlážke nie je koberec. Priváty sa v tejto oblasti prakticky nevyskytujú. Na prvý pohľad sú alternatívou Youth hostely (využívali sme pred 4 rokmi), ale dnes tam už vyjde nocľah aspoň na 15 Euro/noc, a nemáte tam žiadne súkromie, miesto na parkovanie, a v „izbách“ ani na odkladanie batožín (jeden Hostel sme skúšali v Lanslevillard, ale okamžite sme sa zvrtli na podpätku a priplatili si pár Euro navyše v blízkom čistom zánovnom hoteli).

 Príklad – čistý dvojhviezdičkový hotel v Lanslevillard, veľká čistá izba za 23 Euro na noc a osobu
Príklad – čistý dvojhviezdičkový hotel v Lanslevillard, veľká čistá izba za 23 Euro na noc a osobu

Z „dopravných obmedzení“ je treba rátať najmä s úzkymi cestami bez zvodidiel a miestam s nekvalitným asfaltom (ale toto je všeobecne platné v Alpách). Sieť a otváracie hodiny čerpacích staníc v horských oblastiach sú na úrovni hlbokého socializmu (len neviem, kedy ho tu mali) preto nie je od veci, pri každej príležitosti po ubehnutí 150km radšej nabrať doplna.
Stravu nie je nutné brať som sebou vo veľkom množstve, základné veci sa dajú za prijateľné ceny dokúpiť všade po ceste, a jednotná mena Euro to celé poriadne zjednodušila. Jedinou chybou, ktorú môžete urobiť, je sadnúť si do miestnej reštaurácie na niečo iné ako kávu. Ceny v gastronómii sú pre našinca nepredstaviteľné (zvládnuteľná je snáď len pizza okolo 13 Euro, ale tá francúzska za veľa nestojí), aj typické scény plných parkovísk pred reštauráciami v čase obeda sú v celých Alpách prakticky minulosťou. Ak chcete rozumne šetriť, tak ani v hoteloch radšej nevychádzajte z izieb do reštaurácie, lebo porcia jedla stojí viac, ako zaplatíte za ubytovanie, a radšej sa nedajte nahovoriť ani na príplatkové raňajky (drahé, a v letných prázdnych hoteloch aj chudobné). Pri dodržaní elementárnych zásad bezpečnosti a čistotnosti sa dá aj na hotelovej izbe na variči uvariť výdatná večera, ranná kávička, a ešúsy sa v horúcej vode v kúpeľni umyjú do ligotava.

Pár čísel na záver:
8 dní, 4010km.
Spotreba (Varadero): diaľnica (130km/h) 6,4 l/100km, alpské sedlá 7,6 l/100km.
Náklady po prepočte v SKK (vtedajší kurz asi 40,5 SKK/Euro): Benzín 11200 SKK, Ubytovanie 5550 SKK, diaľničné známky a poplatky 2920 SKK, drobné nákupy, kafépauzy a obedy 3200 SKK.
Orientačné ceny benzínu za liter v lete 2004 (95ka bezolovnatý): Rakúsko 1,02 Euro (diaľnica, inak tesne pod 1 Euro), Taliansko 1,15 Euro (diaľnica, inak okolo 1,10 Euro), Francúzsko 1,09 (pri supermarketoch) -1,19 Euro (horské oblasti), Švajčiarsko 1,45 Sfr (diaľnica).

 Vyberte sa tam aj vy, francúzske Alpy ešte vedia ponúknuť nádhernú samotu (Bonette)
Vyberte sa tam aj vy, francúzske Alpy ešte vedia ponúknuť nádhernú samotu (Bonette)

<

Pridané: 24.03.2005 Autor: zeze Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (22)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: