Anketa:
Need for POWER! Alebo kde sa zastaví maximálny výkon motocyklov?
ZdieľaťPridané: 08.01.2019 Autor: nevo
Čitatelia: 10882 [Technika - Úpravy motocyklov]
Tento článok je pokračovaním článku o dosahovaní maximálnej rýchlosti. Keďže reštrikcie a dohody zastavili maximálnu rýchlosť na 299 km/h, je isté, že za posledné roky sa prvenstvo výrobcov uberá iným smerom. A to k maximálnym údajom koní v kolónke výkon.
Tento článok je voľným pokračovaním článku o dosahovaní maximálnej rýchlosti.
Kde to začalo
Možno na začiatku je nula, ale tu prichádza do úvahy číslo 1. Jedna konská sila na pohon. Pohybujeme sa po roku 1900 a nešlo o žiadnu motorku. Boli to v podstate bicykle s pomocným motorom. Zaujímavosťou je, že veľa týchto výrobcov už dnes nič neprodukuje. Ide napríklad o DKW, FN (model 133), Motobécane (model Madame a Monsieur) či NSU (model Neckarsulmer). Išlo o jednoválce dvojtakty i štvortakty o objeme 100-200 ccm. Medzi existujúcimi výrobcami v tomto období začínal Indian (model Hedstrom). Japonskí výrobcovia sa na trh dostali až okolo roku 1950 a to Honda (model A), Suzuki (model Power Free). A začínali pekne od malých motorčekov do 50 ccm pripevnených na pánskych bicykloch.
Určite míľnikom a veľkým cieľom, či úspechom bolo dosiahnutie prvej hranice a to 100 koní. Nebol to nik iný ako výrobca Honda, s modelom CBX 1000, v roku 1978. Radový šesťvalec mal 105 koní, maximálnu rýchlosť 217 km/h pri pohotovostnej váhe až 272 kg. Netrvalo dlho a o dva roky ho nasledovala Suzuki s modelom GS 1100. Radový štvorvalec mal tiež 105 koní, maximálnu rýchlosť 216 km/h so zrýchlením 4,3 sekundy na stovku. Pohotová hmotnosť bola 252 kg.
Určite zaujímavosťou je, že za tie roky sa začínajúci bicykel zmenil na motorku. Ale z dnešného pohľadu sú to stále naháče, ktoré dosahovali prvenstvá z bežnej produkcie, žiadne kapotované superšporty. Ale pre doplnenie, závodné kapotované stroje métu 100 koní prekonali už o pár rokov skôr. A opäť v tom boli výrobcovia Suzuki a Honda. Suzuki modelom TR750 III, rok 1973, dvojtaktný trojvalec o výkone 110 koní. Honda modelom RCB1000, rok 1976, štvortaktný štvorvalec s výkonom 120 koní.
Bude stačiť 200 koni?
Z historického pohľadu, čo sa udialo v medzere 100-199 koní nie je podstatné (ale jedno pripomenutie je potrebné - magická Hayabusa). Určite sú to výkony snov mnohých dnešných motorkárov, bez ohľadu na to či si kúpia nahač, superšport, cenduro či turistickú motorku. Takže čo sa blížilo k číslu 200 najviac?
Najrýchlejšia motorka všetkých čias. Suzuki GSX1300R Hayabusa. V roku 2008 prichádza inovovaný model, ale nestačí to na ďalší historický zápis, pokorenie výkonu dvesto. Dosahuje len 197 k, 155 Nm točivého momentu a váhu 260 kg. Ten istý rok sa dočkávame prvenstva. Výkon začínajúci číslicou dva patrí, tramtadadá, Kawasaki ZX-10R. Klasická Ninja je ešte pozadu, ale s náporovým saním RAM AIR sa už udáva 200 k, 113 Nm na váhu 208 kg. Takže prvenstvo má superšport, snáď zarovno so športovo-turistickou motorkou toho istého výrobcu. To znamená, že sa rovnako v ten istý rok posilňuje aj motor modelu ZZR 1400 a s náporovým saním dosahuje až 203 k, 154 Nm na váhu 264 kg. Je zaujímavé, že väčšina výrobcov do tohto boja v podstate vstupuje až o 7 rokov neskôr. V roku 2010 sa deje niečo nevýdané. Prichádza cruiser s 200 koňovým motorom do V, Yamaha Vmax 1700. Až 310 kg vážiaci stroj dosahuje stovku za 2,7 sekundy. V roku 2011 sa tieto hodnoty zas o kus posúvajú ďalej. Kawasaki ZX-10R ako novinka, má udávaných 200 koní z radového štvorvalca pri váhe len 198 kg. To je bez náporového sania RAM, s ním sa udáva výkon až 210 koní. Netrvá dlho, len rok na to a Kawasaki opäť udáva tieto výkonové hodnoty. Tentoraz pri športovo-turistickom modely ZZR 1400. Radový štvorvalec s váhou až 268 kg s použitím RAM má 210 koní. A stále sa nik z ostatných výrobcov nechytá.
Až v roku 2012 sa vyšľachťuje MV Agusta F4 RR. 201 koní dosahuje z radového štvorvalca pri zrýchlení 2,5 sekundy. V roku 2014 na scénu prichádza véčkový dvojvalec. Patrí Ducati 1199 Panigale R Superleggera. 500 kusová limitka s váhou len 177 kg dosahuje 200 koní. Raketa, ktorá zdoláva rýchlosť 100 km/h do 2,3 sekúnd.
Celkovo sa dá napísať, že rozhodujúci zlom prišiel po roku 2015. To sa roztrhlo vrece už s viacerými výrobcami. Základ v tom hrali motorky produkované s technikou závodných strojov a limitované verzie z jednotlivých modelov, ktoré boli vyšľachtené na maximum. Abecedne to bolo takto: Aprilia RSV4 RR/RF mala 201 koní z véčkového štvorvalca. BMW tesne ostáva pred bránou. Ich model S1000RR dosahuje len 199 udávaných koní. Je to z radového štvorvalca pri prevádzkovej váhe 204 kg. Ducati 1299 Panigale/S/R mala 205 koní. Z japonských výrobcov to stále ťahá Kawasaki a na rok 2015 opäť pritvrdzuje. Kawasaki H2/H2R. Na cestnú premávku je schválená len H2 so svojimi 200 koňmi v preplňovanom štvorvalci (pre informáciu, H2R ma beštiálnych 310 koní, prípadne 326 koní s RAM air pri váhe len 216 kg). Tento slabší motor sa neskôr uplatňuje aj v športovo turistickej verzii H2 SX. MV Agusta pokračuje so svojimi modelmi F4RR a F4RC (výkon až 212 koní). A nakoniec do hry vstupuje aj Yamaha. Model YZF-R1 a YZF-R1M. Prvý model dosahuje 200 koní pri váhe 199 kg. R1M je limitované verzia s tiež 200 k a jedným kilogramom váhy navyše.
V roku 2017 do tohto segmentu vstupuje aj taký výrobca ako Norton s modelom V4 RR/SS, ktorý dosahuje tiež pomyselných 200 koní. Kawasaki na trh posiela vylepšenú verziu Ninji, model ZX-10RR s 200 koňmi pri váhe 206 kg. Nováčikom v segmente je Suzuki GSX-R1000/R so svojimi 202 koňmi pri 202 kg, resp. 203 k a 203 kg pri R verzii. V roku 2018 Ducati prichádza s modelom V4/S a s peknými 214 koňmi.
Čo bude ďalej?
Jedno je isté, toto snáď nikdy neskončí. Do hry vstupujú hrátky s ladenými výfukmi, ktoré pridávajú i desiatky koní naviac. A tu je ďalší míľnik, kde všade tie stovky koní potrebujeme. Naháč MV Agusta Brutale 1000 Serie Ono do roku 2019 vstupuje s novinkou. 208 koní s homologovaným výfukom v limitovanej edícii tohto naháča. So športovým kitom a výfukom SC Project klesá váha a rastie výkon na 212 koní. Ďalšie zmeny do budúcna sú len šľachtením už existujúcich modelov a ich postupného zvyšovania výkonu koňom za koňom. Aprilia RSV4 1100 Factory prichádza s 217 koňmi na 199 kg váhy. BMW modernizovalo S1000RR na 207 koní pri 197 kg. Ducati chce byť na špici vo výkone atmosferických motorov, takže vysiela Panigale V4R. Nižšia váha, vyspelejšia elektronika a výkon 221 koní. Mimo Euro 4 normy je tu možnosť namontovať závodný výfuk Akrapovič a dosiahnuť výkon až 234 k. Z japoncov posilňuje nik iný ako Kawasaki. V ponuke má najviac modelov zo všetkých výrobcov, modely ktoré presahujú 200 k. ZX-10R má 203 koní a ZX-10RR 204 koní.
Preplňovaný model H2 sa vyšplhal pri homologovaných cestných motorkách najvyššie v ponuke všetkých výrobcov, na úctyhodných 231 k.
Už len čakám na rok, kedy hranicu 200 k prekoná cenduro či heritage model, lebo turistické motorky s cestovnými bočnými kuframi už tu dlhodobo máme (Kawasaki H2 SX a ZZR 1400).
Pridané: 08.01.2019 Autor: nevo Zdieľať
Súvisiace články:
- Tomáš Svitok: v rovnakom tíme s novým motocyklom - Redakcia
- EICMA 2021: Kawasaki Ninja H2 SX s dvoma radarmi a inovovaný Versys 650 2022 - Redakcia
Ďalšie články tohto autora:
- EICMA 2024 - aspoň raz za život
- Yamaha XJR 1300 – jesenná jazda
- Od Jamesa Bonda po Harryho Pottera - ŠKÓTSKO 2024
- KTM - každý týždeň malér
- Rýchlovka Nórskom
- GOODWOOD – Festival of Speed, UK 2022
- Veľkonočné Chorvátsko
- Desatoro správnej jazdy na motorke.
- KTM 1290 Super Adventure S - moja recenzia
- Need for SPEED! Alebo kde sa mala zastaviť maximálna rýchlosť?
- ... zobraz všetky články od tohto autora