Yamaha XJR 1300 – jesenná jazda

Motorka nie je moja, mal som ju požičanú od kamaráta – tak ešte raz díky. Celé leto žobroním, vymeňme si motorky pri výjazde, ale nikdy k tomu nedošlo. Ale kamarát hovorí, veď príď niekedy, požičiam ti ju na celý deň. Nepoznáte ma, ale stačí ak mi povieš, toto je moja motorka, tu sú kľúče a už radím za jedna. Proste motorkovanie ma baví, priznávam sa, som závislý.

Nedeľa, slnko svieti, tak si idem po motorku. Pripravená na dvore, už v podstate nachystaná na zimnú odstávku – nasilikonované nielen bočnice pneumatík, ale aj dezén :). Preberám si kľúče a zaznelo len, plyn je ten vpravo. Presne viem čo to znamená v motorkárskom žargóne. Motorka je model 2014, ešte s veľkou nádržou a už s menej chrómom. Nejaká verzia Back in black, či Triple black, no proste celá čierna odpredu dozadu. Posledný dinosaurus medzi veľkoobjemovými klasickými naháčmi z japonskej štvorice. Konkurencia už to zabalila pred rokom 2010, no XJR stále pokračovalo ďalej. Veľký predný svetlomet, dlhá nádrž, pohodlné a dlhé sedlo, dve koncovky výfuku a dva zadné tlmiče po stranách. Že som teraz opísal Jawu 350 639? :)

V dnešnej dobe na showroomoch, s motorom nad 1000 ccm, sa tomu už len podobá Triumph Speed Twin alebo čínsky Brixton Cromwell 1200. Vždy ma na XJR fascinovali tie chrómové plasty smeroviek, to bol luxus. A dve koncovky výfuku, ale to by musel človek už siahnuť po konkrétnom ročníku. Musím spomenúť aj Kawasaki ZRX 1200. Tá zadná kyvka v štýle Benelli TNT či TRE K bola krásna. Ale aj tak by som ako majiteľ dal iste prednosť Honde CB1300S, červeno-biela s polokapotou, to je nádhera (v Európe už nie, ale v Japonsku je stále v ponuke). Testovaný kúsok už má iné smerovky, iné spätné zrkadlá, menené riadidlá za širšie a originál koncovku Akrapovič s namontovaným dB killerom – chróm ide bokom.

Yamaha XJR 1300, model 2014

Pri prvotnom posadení sa na motorku mám pocit, že stupačky sú vyššie ako by som očakával. Celkovo sedím nižšie ako sú riadidlá (predsa len sedačka je iba 795 mm vysoko). Pred sebou sa dívam na dva čierne budíky s behajúcimi ručičkami (ten pohľad za jazdy nikdy neomrzí) a malý LCD displej, kde sú hodiny, palivomer a prepínateľné ODO a tripy. Chýbala mi svietiaca dióda na rezervu paliva. Pri rezerve sa len prepne na displeji údaj F a narátava sa počet najazdených kilometrov.

Naštartujem a cítim také jemné a príjemné vibrácie do riadidiel a nádrže. Vibrácie sa s rozbehom stratia, ale pri dobrzďovaní pod 2000 otáčiek zas prejdu motorkou, niečo ako keď ťa strasie od zimy. Zaradenie jednotky, aj celkovo radenie všetkých prevodových stupňov je jemné. Radenie pekne po starom, cez zmačknutú spojku, žiadny quickshifter, aj tak nejaký historický jednosmerný QS by len tomu ubližoval. Riaditka vymenené za širšie, ale pomohlo to tej motorke. Viezol som sa desiatky kilometrov aj na originál riaditkach pár rokov dozadu, ale to zalomenie a malá šírka sa už dnes nejazdí. Sedačka je dlhá už len pre jazdcovú časť. Viem sa posúvať asi v rozsahu 10 cm, čiže nájde si pohodlie aj dvojmetrový jazdec. A je pohodlná, mäkká, dostatočne široká, robená na turistickú jazdu.

Prvotné kilometre sa mi zdalo predné koleso trochu ďalej od centra motorky, ďalej od toho, aby som mal nad ním plnú kontrolu. Rázvor je 1510 mm, čo je pre veľkú motorku v norme, ale to predné koleso je ďaleko (predsa len vertikálne sedíš už nad prvou polovicou zadnej pneumatiky). Umiestnenie stupačiek vyššie som už spomínal a v kombinácii s nižšie položeným sedadlom, sú viacej zalomené nohy v kolenách. Ale tých 250 km za deň (čo nie je extra veľa) som dal v pohode.

Mačkanie spojky bolo tvrdšie, už po 140 odjazdených kilometroch som cítil prsty. Má to hydraulickú pumpu, ale som zvyknutý na mäkkosť. Motorka mala už pancierové hadice, tak zadná brzda je určite jedna z tých lepších na motorkách. Predok mi nevyhovoval. Mal prvotný zákus, na sekundové zmačknutie páčky, ale pri dlhšom brzdení sa ten brzdný účinok skôr pomaly vytrácal. Je to pravdaže individuálne, motorka má už roky a je to jazdenka. Plynová rukoväť mala veľkú vôľu. Je to nastaviteľné na lanku, no často to tak na starších motorkách je. Som zvyknutý na okamžitý záťah od milimetra pootočenia. Plyn by som prirovnal bungee lanu, potrebuješ ho pootočiť, aby sa to rozmotalo a ťahalo. Rečou dnešnej doby ride by wire, je to nastavené na road/street mapu. Podľa slov majiteľa sa spotreba pohybuje do 5,2 l/100 km pri víkendovom jazdení. No bolo krásne viditeľné, ako tie dieliky na palivomeri sa strácajú, mám pocit, že som nádrž na tom 250 kilometrovom výjazde otočil. Havran a Skýcov som parkrát prebehol hore-dolu, medzi mestami slušne, na kochačku.

pohľad jazdca

A dostávam sa k motoru. Ten je najlepší na celej motorke. Nemôžem tvrdiť, že ráno zaradím päťku a večer po návrate pred domom dám neutrál. Pod 2000 otáčok sa mu to neľúbi, a tak treba dediny prechádzať len na zaradenú trojku či štvorku. Ale od 2000 otáčok ťahá a ťahá. Na 95tich percentách všetkých výjazdov ho stačí točiť do 4000 otáčok, fakt viacej netreba. Na horských prejazdoch, keď poťaháš trojku a štvorku, tak sa dostaneš aj do 5000 otáčok, ale viacej to nemá význam. Už aj tak jazdíš nad medzimestké rýchlosti a tie stále pripravené Nm z toho 1,3 litrového motora tam sú. Pridáš plyn ak si nad tými 2000 otáčkami a motorka sa napruží na prednej vidlici a má chuť ísť vpred. Tá sila v útrobach toho motora je. Do toho krásny zvuk z Akrapovič koncovky výfuku, ktorý s dB killerom nie je otravný ani po dni jazdenia.

Ako na každom naháči ten nápor vzduchu na telo je rovnomerne rozložený. Do tej stovky nič neotravuje, žiadny hluk či trasenie helmou. Diaľnicu som neskúšal, ale predpokladám, že do rýchlosti 120 km/h to bude znesiteľné aj na dovolenkový presun do Chorvátska. Pohotovostná váha motorky je písaná 245 kg. Čiastočne platí, že po rozbehu sa stratí. Cez dedinu je motorka obratná, rýchle esíčkovanie na metrovej šírke, či rýchle vyhnutie sa kanálu je v poriadku. Od tej deväťdesiatky už je váhu motorky cítiť a už nezatáča tak obratne, musí sa jej pomôcť telom. Preto sa motorka najlepšie cíti na rýchlych a tiahlych zátačkách, pri rýchlych preklápačkach s vyššou rýchlosťou už neudržíš ideálnu stopu.

K podvozku nemám výhrady, je plne nastaviteľný ako vpredu, tak aj vzadu. Pri rýchlom ťahaní cez zátačkovité úseky pracuje dobre, vieš že žije pod tebou, sem tam sa zhúpne, ale nič čo by ťa vyplašilo. Stále to máš pod kontrolou. Asi v kombinácii motor + podvozok z toho chcem dostať Yamahu FZ1, na ktorej som nikdy nejazdil, ale nedá sa povedať, že by XJR nevedela jazdiť športovo. Ta váha tam iste je a musíš s ňou pracovať, ale ako majiteľ si zvykneš. Hladká prevodovka je len päť stupňová, snáď tridsaťkrát som sa pristihol, že som hľadal šestku. Zvukovo som to tak vnímal, že otáčky na päťku sú vyššie pri medzimestkej jazde a potreboval som zaradiť niečo ďalšie.

Tak a pekný deň je za mnou. Trochu som stiahol majiteľovi poser prúžky, motorku vrátil bez poškodenia, už len vyčkať zimu a na jar si zas užiť to naše motorkovanie. Vidíme sa na ceste. Čau.