Trasa Púchov – Považská Bystrica po Nosickom brehu

Po zatopení meandrov Váhu po tomto brehu šla dvojkoľajná železničná trať, ktorá je dnes už minulosťou. Na jej telese ale prebieha urýchlená prestavba na novú cestu, ktorá by konečne spojila na tomto brehu spomínané mestá. Konečne nebudú Milochovčania chodiť do práce do Púchova cez Považskú Bystricu. Kedysi mali cestu popri starej železničnej trati alebo chodili do práce vlakom. Teraz sú ale odrezaní od sveta.

Svoju púť som započal v Nimnici a železničným mostom som prešiel do Nosíc. Trasu medzi Púchovom a Nosicami som absolvoval hneď po vystúpení z rýchlika v Púchove. V galérii som opäť použil staré fotografie Púchova zo stránky OZ Puchovo deidčstvo. Vtedy som skončil na priehradnom múre, na ktorom práve v ten deň spravili totálnu uzáveru. Samozrejme, skôr ako som zbehol z nového cyklistického mosta a dal som sa v Nosiciach doprava do obľúbenej reštiky, kde údajne čapujú kvalitné rezané pivo. Nakoľko som mal pred sebou úplne neznámy priestor doplnil som si zásoby kofoly a podebatoval s dvojicou vracajúcou sa z výletu a ďalším kolegom tiež pohodovým čopristom. Ten bol podobne ako ja na bicykli, no cez mobil sa pochválil svojím strojom.

púchovský kanál I

K priehradnému múru som si to strihol okolo elektrárne a starej železničnej stanice, ktorá sa ocitla uprostred staveniska a hlavne už bez koľajníc. Domáci ma informovali, že ak som chcel vidieť koľajnice, tak mám ročné meškanie, pretože ich v minulom roku postupne vytrhávali a dnes sa používa zatiaľ len jedna koľaj na novom násype, kde majú Nosicania teraz zástavku.

Od stanice som sa prepletal pomedzi stavebné doprastavové vozidlá, ktoré pri každom prejazde vírili prach. Vrátil som sa teda dole do dediny a postupoval k priehradnému múru po starej ceste. Na jeho úrovni bolo improvizované parkovisko a paradoxne cez toto pokračovala stará asfaltka. Koľajnice som predsa len našiel na priecestí a mimo nich v priestore zostal spomienkový kríž na zosnulého, ktorého tu zachytil vlak. Táto samajama končila na rázcestí pri doline Cerov. V tejto doline je chatová osada a predpokladám, že tam žijú ešte aj nejakí starousadlíci.

nosický kanál tesne pod priehradným múrom

Odtiaľ smerom na Milochov je už len lesná cesta, ktorú hojne využívajú vozidlá Doprastavu. Niekoľkokrát som tam stretol trojicu terénnych Dácií, či iných off-roadov. Stretol som tam aj cyklistov, takže táto trasa zrejme slúžila pred prestavbou ako cyklistický chodník. Zaujímavý je povrch v ktorom je nespočetné množstvo syenitových nepodarkov (rozbité dlaždice) a rozdrveného tehlového materiálu. Okrem vozidiel Doprastavu tam bolo veľké množstvo odparkovaných áut, ktoré tam mali rybári. Smerom k Milochovu pribúdali aj obytné prívesy a staré maringotky aj s ohradeným pozemkom. Nakoniec som sa dostal do civilizácie.

Stanica na rozdiel od ostatných budov bola naozaj schátraná podobne ako podchod idúci hlavne k vode, kde sú zväčša súkromné haciendy so svojimi súkromnými plážami a lodenicami. Za Dolným Milochovom pri starom nefunkčnom železničnom moste sa pod podjazdom spojili obe cesty a pri neďalekom novom železničnom moste bol inštalovaný prenosný semafor. Cesta medzi Dolným a Horným Milochovom je v znamení striedania úsekov starej cesty so staveniskami na železničnej trati na ktorej je stále v prevádzke jedna koľaj a staveniskami okolo budovaných otvorov tunelov. Samozrejme Horný Milochov má na obidvoch koncoch prenosné semafory. Priamo v dedine som narazil na bočné vyústenie z tunela pre peších. Predpokladám, že v tuneli podobne ako v horách na Balkáne bude železničná zástavka, keďže momentálne sú obidva Milochovy bez železnice.

súkromná lodenica

Bližšie k Považskej Bystrici bolo striedanie starej a novej cesty častejšie až kým sa neobjavil druhý portál tunela a ostatný semafor. Tam šla už len stará cesta okolo priemyselného areálu o ktorom som sa od domácich dozvedel, že to sú bývalé Považské strojárne. Liaheň legendárnych motocyklov a mopedov a samozrejme zbrojovka, kde sa vyrábali nielen zbrane a letecké motory. Dnes tam je nespočetné množstvo firiem a rozpadávajúcich výrobných hál, ktoré už nikto nepotrebuje. Trasa Nosice - Milochov Dolný a Horný – Považská Bystrica zaúsťovala pri železničnej stanici. Späť do Nimnice som sa vrátil po druhom brehu Váhu. O tom ale nabudúce.

Gilbert