Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29914

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17670)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12244)

Hodnotenie:

(1 hodnotení)

Diskusia k článku (1)

Tlač

Štvortaktná éra trialu

Zdieľať

Pridané: 02.03.2007 Autor: gilbert
Čitatelia: 5124 [História]

Trial ako disciplína vznikol v kolíske motocyklov ako takých, teda na Britských ostrovoch. Bol vlastne dôsledkom vzájomných stretnutí skúšobných továrenských jazdcov na motocykloch v teréne, ktoré mali ísť do sériovej výroby. Ako to už býva zvykom, testovali a zároveň sa naháňali medzi sebou.

Zrejme výrobcovia toto pokladali za výzvu a na základe štýlu jazdy v teréne spoločne s jazdcami stanovili pravidlá týchto voľných pretekov. Podstatou bolo bodovanie vo vytýčených úsekoch a preto sa vžil názov „bodovacie súťaže motocyklov“. Výrobcovia mali možnosť zistiť, čo pripravuje konkurencia a ako na ňu zareagovať. Jazdci si mali možnosť vychutnať jazdu v teréne a možnosť porovnávať sa navzájom.

Motocykle sprvu vychádzali zo spotrebiteľských modelov, no neskoršie si ich jazdci začali upravovať a tieto úpravy sa stali podkladom pre výrobcov. Bodovacie súťaže tak zachvátili všetky anglické značky a usporadúvali sa najčastejšie v Škótsku a Írsku. Do dnešných dní sú najpopulárnejšie „Škótska šesťdňová trial“ a írske preteky „Irish World Trials“. Škótska šesťdňová sa usporadúva od roku 1910. V medzivojnovom období už trialové motocykle začali nadobúdať črty, ktoré sa neskôr stali pre trial typické. Toto obdobie pracovne nazývam „štvortaktná éra trialu“.

O export trialu z ostrovov na kontinent sa zaslúžil Sammy Miller. Svoju kariéru začínal na klasických britských značkách, u ktorých pracoval. U firmy Ariel sa preslávil na stroji GOV 132, ktorý si upravil z Red Huntera. Samotná značka Ariel sa objavila v roku 1902 v Birminghame. Začiatkom 30. rokov už sídlila v Middlandse a vlastnil ju Selly Oak. Preslávili ju traja kľúčoví konštruktéri E. Turner, V. Page a B. Hopwood. E. Turner navrhol legendárny štvorvalcový motocykel so stojatými štvortaktnými valcami do štvorca (1930) nazvaný Square-Four. Dieťaťom V. Pageho bol jednovalcový štvortakt Red Hunter (1926) a B. Hopwooda pravdepodobne dvojtaktné dvojvalce v motocykloch Leader a Arrow (1958). Pod krídlami Arielu bol od roku 1936 Triumph. Značku Ariel kúpila v roku 1944 BSA a neskoršie (1951) pod krídlami BSA skončil aj Triumph. Vráťme sa ale k modelu Red Hunter.

Ariel Red Hunter

Jeho podstatou bol Ariel OHV 500 s oddelenou prevodovkou Burman, mala štyri stupne a v priebehu výroby vznikli varianty 250 a 350 cm³. Pre pretekárske účely sa najviac používali väčšie objemy, ktoré mali výkon 17 koní (347) a 26 koní (497). Vyrábal sa samozrejme s modernizáciami do roku 1959 a pretekal v prevedení sólo aj so sidecarom až do 70. rokov minulého storočia. Prvé modely mali tuhý rám a prednú paraleogramovú vidlicu a typické vrchom vedené výfuky so zakončením „rybími chvostami“. Posledné mali zadnú kyvnú a prednú teleskopickú vidlicu. Pretekárske náradie S. Millera malo množstvo individuálnych úprav, ktoré viedli a označeniu GOV132 v roku 1955.

Pridané: 02.03.2007 Autor: gilbert Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie:

(1 hodnotení)

Diskusia k článku (1)

Tlač

Najnovšie videá:

Yamaha Motor oslavuje 70 rokov | 70th Anniversary

02:02

Alpská porovnávačka: s päticou rozdielnych...

00:00

Toto nie je prvý apríl - može sa stať...

00:09

▼ Zobraz viac ▼

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!

Ďalšie vtipy »