Kyjev – plnohodnotný Európan a môj úlet doň 2/4

K Kyjevsko-Pečorskej lavre som došiel v čase, keď bolo nutné nastaviť foto na 400 Asa a čas bolo vyše 1 sekundy. Stmieva sa o hodinu skôr. Z tohto miesta som bol unesený. Vyšiel som okolo 22.00 hod. a motal sa po starom meste, zatúlal som sa k Dnepru a pamätníku Ródina Mať. Ku podivu som sa ešte držal.

Na zastávke autobusu som sa opýtal ľudí na kemping. Začali sa húfne radiť, požičiavať si mobily, telefonovať známym. Našli mi ubytovanie za pár drobných, ale bez možnosti uloženia moto, volali na informácie a našli kemping, ale obávali sa, že je to ďaleko smer Žitomír. Teda miesto odkiaľ som prišiel, v podstate od Chreščatyku kolmo na ul. Ševčenka a rovno 20 km po meste. Hurááá. Problém bol, že bol vystupňovaný predvolebný boj, všade stretnutia, mítingy, zhromaždenia, uzávery.

Pýtal som sa jednej pani na cestu, prišiel jej muž na aute, spýtal sa kde je problém, povedal, že sa im v Bratislave páčilo, sadol do auta a vyviedol ma z mesta. Za mestom som našiel hotelík v pustatine so stráženým parkoviskom, ale opitého vrátnika som nedokázal zobudiť. Kemping na európskej úrovni s mnohojazyčným personálom. Cena 32 hrivien. Okolo polnoci som s čelovkou nastriekal reťaz a po 960 km za svet nemohol zaspať. Hádam sa mi podarilo okolo 1 hod. O 5.12 hod som vstal, no neporazí ma.

2. 8. 2006. Mám presne 35 rokov, Deň raždenia pa rusky

Program

Pozrieť Sofijské a Michajlovské námestie, pamätník Ródina Mať, Yamahu, Dneper a prísť domov.

Prvý brutálne elegantný dopravný priestupok.

Ako rodený Kyjevčan som na Chraščatyku a na konci som mal odbočiť vľavo, pozeral som sa na chladiče štyroch vedľa seba stojacich aút, teda jednosmerka. Nevadí, otočím sa. Pomaličky, elegantne pretínam množstvo jazdných pruhov, plné čiary, zastavujem za značkou zákaz zastavenia, idem k policajtom sediacim v aute (Hyundai Sonata v koži) a hovorím, že viem o zákaze, len si urobím foto a idem!!! Chlap stratil reč.

O chvíľu príde z druhej strany ulice ďalší dopravák, vysvetlím, že som sa už dohodol s hliadkou oproti na fotení. Jeho zaujíma skôr to otočenie. Ale chcel som pozrieť v podstate ich najnaj pamiatky a skutočne to bolo tak. Našli sme spoločnú reč a v dobrom so smiechom sa rozišli, bez úplatku.

V tom vidím motohliadku, to si nemôžem nechať ujsť. Jáj, či sme sa nasmiali. Hovorili, že sú najmladší a že, musia chodiť na tej motorke a stále sa im kazí a hanbia sa. Bol to motocykel no u nás je to asi Adams, alebo tie prvé z čínskeho dovozu. Nebojte sa nie som horenos, každý deň chodím do práce na svojom číňankovi. Ale bolo mi také blízke a veselé, fakt sme sa rehotali.

Veľmi pozitívne hodnotím, že vstupné bolo 1 hrivnu, teda 6 Sk a všetci si mohli pozrieť svoje kultúrne dedičstvo. Aj tí s najskromnejším príjmom. Pamiatky bližšie popisovať nebudem zadaj www.google.sk, hľadať Kyjev a všetko je tam.