Výlet za tisícku, no taký bol plán 1/6

Keďže som veľké decko, robím si radosť a 1. 6. 2024 na MDD skoro ráno vyrážam.

S nádychom čierneho humoru v hlave sa uškŕňam, nó decko a dávno po 50tke. V podstate ako decko s plienkami a nezrozumeniteľnou rečou začínaš a s plienkami a nezrozumeniteľnými zvukmi ako starec končíš. Takýmito somarinami si krátim maďarskú diaľnicu, najnudnejšia cesta v EÚ. Kdesi po stovkách km podľa navigácie odbočujem a som v Rumunsku.

Na väčších parkoviskách a odpočívadlách sa to hemží prostitútkami. Starec na skútri nedostane žiaden návrh. A tak si po jedálenskej prestávke rozvíjam svoje bludné teórie v zmysle, že po 50tke už nie sú ani návrhy na sex. Preto musí mať chlap v tom veku pri sebe vždy hotovosť, na sex a pokuty za rýchlosť.

Arad

Tak nejako sa moja schránka preniesla do mesta Arad, ktoré má pekne zrekonštruované centrum a viac priľahlých uličiek ako Košice. Aj, keď v ňom žije len 160.000 ľudí. Motám sa chvíľku po starom meste a obed si plánujem v Temešvári.

Temešvár

Jeho námestie je iná káva. Prvá zmienka o meste z roku 1019, v roku 1552 si ho privlastnili Turci. V roku 1716 ho už ovláda monarchia, ako prvému mestu mu dopraje olejové verejné osvetlenie, neskôr ako prvé mesto v Európe má elektrické osvetlenie. O 203 rokov neskôr patrí Rumunsku. Na námestí obedujem, je veľmi teplo. Ešte sa prejdem po bastióne Márie Terézie a smerujem na juh ku Srbsku. Tesne nad Srbskom v meste Moravita, odbočujem na Oravita.

Výlet sa môže začať. Keďže doposiaľ bolo všade plno benziniek, tankoval som, keď ma bolel zadok. Chyba. Ako si tak smerujem k Dunaju, vidím konečne zvláštny a príjemný útvar. Kopec a dokonca aj dopravnú značku, na ktorej je nakreslená zákruta. Konečne po cca 550 km, túto udalosť som si poznačil. Popri Dunaji vedie dobrá cesta, prišli zákruty a zmizli autá. Neviem sa úplne odviazať, lebo benzínu nie je nazvyš a Honda ADV 350 nad 110 km/h neúmerne žerie. Daň za nastavený variátor s dôrazom na pružné zrýchlenie.

Neviem, prečo som Dunaj a okolie jeho toku považoval za nudné a rovné, keď to vôbec nie je pravda. Pre istotu napíšem, že som na rumunskej strane a na druhej strane rieky je Srbsko. To, keby si sa divil faktúre kvôli roamingovým dátam. Tie skaly a útvary sú ozaj pekné a ja som si myslel, že som v Čiernej Hore.

O chvíľku si všímam pevnosť Golubac, prvá zmienka o pevnosti je z roku 1335, ale koľko má rokov a kto ju dal postaviť sa nevie. Pamiatkári sa pohoršujú, že nebola opravená ale novopostavená / dokončená oprava 2019 / a tým aj zničená. O pár km si za jazdy všimnem divný domček, tak idem k nemu. Je to dom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Stav vidíš.

Ako si tak kopírujem tok Dunaja v každej obci sú penzióny, veď nakoniec aj mimo obcí je veľa možností na ubytovanie, teda nemusíš mať vopred rezerváciu. Chcel by som veriť, že majú v každom dome pri toku žumpu. Prichádzam k ubytovaniu Casa de Oaspeti Dunarea la Cazane , Dubova 64. Cena 25 €. Po 710 km a 10 h jazdy, pri spotrebe 3.7l/100 km. Na izbe vypeckujem klímu a idem s pivom na terasu naplánovať ďalší deň a rezervovať ubytovanie.