Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28800

Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17135)

Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (11665)

Hodnotenie:

(3 hodnotení)

Diskusia k článku (11)

Tlač

Cez Grossglockner do Chorvátska 2006

Zdieľať

Pridané: 08.10.2006 Autor: majoBA
Čitatelia: 11273 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Stokrát čítané nenahradí prežité a tak padlo rozhodnutie ísť do Chorvátska cez Hochalpenstrasse.

V tohtoročnej zostave (majoBA - FZS1000, Peto z BA-FZ6S a Peto z KE - Dominator) na motodovolenku cez Grossglockner do Chorvátska sme vyrazili z Bratislavy po diaľnici cez Viedeň smerom na Salzburg. 35 stupňov v tieni ma tlačilo čím skôr dolu z diaľnice a tak ju opúšťame na odbočke na Laakirchen a Altmunster, kde začína kvalitná cesta popri jazere Traunsee cez Bad Ischl až do Hallstattu, kde dúfame že nájdeme miesto v kempe. Podarilo sa nájsť Hallstatt a dokonca aj kemp ale horšie to bolo s voľným miestom v ňom. Vďaka nemenovanej firme z Hlohovca, ktorá mala prenajatú značnú časť kempu sa s nimi dohadujeme a skladáme kosti rovno za ich starú karosu. Po 400km (Peto z KE po 800km) a únavnej rozpálenej diaľnici som rád že som vo vodorovnej polohe.

Hallstatt

Ráno opúšťame túto dedinku pod Dachsteinom a cez Gosau, Annaberg, Bischofshofen, Saalfelden a St.Johann si dávame malú zastávku v Kitzbuhel. Cesta sem je klasická alpská s mnohými stúpaniami, klesaniami a serpentínami. Teplota sa tu pohybuje medzi 37 až 39 stupňami a dúfam že pekné počasie vydrží aj pri prechode cez Grossglockner Hochalpenstrasse. Po pár km sa sen stáva skutočnosťou a po zaplatení mýtneho už viem že tam hore bude čo fotiť a počasie to nepokazí. Zastavujeme sa na oboch vyhliadkach - Edelweiss spitze vo výške 2571 m aj Franz Josefs Hohe priamo pod Grossglocknerom.

Gosau

Cestou na juh sa cez Lienz a Toblach dostávame do Talianska,do Cortiny d Ampezzo. Blíži sa večer ale s ním aj búrka ktorá začne svoje besnenie so zatlčením posledného kolíka zo stanu do zeme. Pršalo celú noc. Ráno 13 stupňov a hustá hmla. Balíme mokré stany a cez nejaké to "passo" po menej kvalitných cestách ako v Rakúsku ťaháme smer Tolmezzo, Tarvisio a slovinské Jesenice na diaľnicu do Ljubljany. Z Ljubljany do Rijeky a cez most na ostrov Krk do Bašky, kde ostávame 2 noci.

Edelweiss spitze

Baška aj presun z nej do Splitu je pre nás známa "vec" tak ako kemp Mina v Jelse na Hvare kde zostávam 4 dni. Zmenou bol iba trajekt zo Splitu do Starigradu ktorý nám ušetril veľa km,ktoré sme prejazdili minulý rok na tomto ostrove. Bližšie info v článku Chorvátske ostrovy Krk, Rab, Hvar 2005. Novým zážitkom bolo prejazdenie dediniek za tunelom Pitve a strávenie jedného dňa vo SV.Nedelje na "pláži" na malom kúsku betónu, kde bolo asi desať ľudí a božský kľud.

Sv.Nedelja

Z Chorvátska sa tentokrát vraciam sám a tak Jelsu opúšťam o 4.45 a o 5.30 už sedím-ležím na vrchnej palube trajektu. Po dvoch hodinách na lodi v Splite tankujem a kontrolujem tlak v pneumatikách. Čaká ma 840km cez Zadar, Zagreb, Maribor, Graz a Viedeň do našej najväčšej dediny - Bratislavy. Cesta ubieha rýchlo a v strehu ma udržuje aj vytrvalý dážď a rozdiel 10 stupňov v teplote od zázračného tunela Sv.Rok až po slovinské hranice. Tu sa mení dážď na mrholenie a ja v nádeji na lepšiu budúcnosť v Maribore vyzliekam nepremoky. Chyba. Od Grazu až po Viedeň si zase užívam ich dokonalú nepriedušnosť. Po desiatich hodinách od vylodenia v Splite však šťastne prichádzam do Bratislavy.

nad Sv. Nedeljou

Porucha ani defekt sa nevyskytol, boli len nejaké malé kritické situácie ale to asi pozná každý. Ja som raz neodhadol sklon asfaltu v zákrute pod Grossglocknerom a úder stupačkou oň ma dosť rozhodil až do protismeru ale cesta bola vtej chvíli výnimočne voľná. Ďalšie dve situácie, keď tep srdca vyskočil nad normál boli vďaka nepriateľstvu medzi makadamom a ostrým brzdením prednou brzdou. Taktiež sa to podarilo ustáť. Vzrušenie a do istej miery aj pobavenie okolia zabezpečil jeden z kolegov ktorý sa namiesto nepohodlného sedenia na motorke a čakania na trajekt rozhodol ľahnúť aj s ňou na parkovisku. Úsmev však nemali na tvári obaja Petrovia keď mi rozprávali o nepríjemnej situácii niekde v Slovinsku. Vtedy som išiel prvý ja a medzi nami ostal kamión z návesu ktorého odletela obruč z pneumatiky po defekte a letela na nich. Aj toto však dopadlo dobre a dokázali sa jej vyhnúť a ustáť to na dvoch kolesách.