Dieslové variácie

Jeho poňatie terénneho motocykla bolo v dobe jeho vzniku klasifikované ako moto pre voľný čas a skôr pripomínalo väčší minimotocykel než enduro. Prostredie chcelo, aby sa sériovo nevyrábalo. Nemení to nič na fakte, že blízka minulosť priniesla jeho dnešnú podobu. Parametre a použitie ho predurčili k použitiu v bahnitom teréne, ako aj na púšti, pracovne som ho nazval endurobantam.

Vo svete dieslových motocyklov má nasledovníka, ktorý má vo výbave stabilák s ventilátorom a guľu na ťahanie prívesov. Nesie názov Ecorider. Je to v podstate malý všade priechodný traktorík na dvoch kolesách.

Poznáme aj jeho vylepšeného konkurenta, ktorého som už spomínal a síce mototraktor Rokon 2 x 2 v naftovej verzii tiež so stabilákom. Tieto stroje sú naozaj všestrane použiteľné nielen na zábavu, ale aj na prácu v lese na rančoch a všade tam, kde prednosťou je priechodnosť a nie rýchlosť. Spomenul som, že Grasetti Diesel naznačil konštruktérom nové dimenzie stavby bantamových motocyklov. Zakomponovaním zadnej nápravy sa bantamy stali veľmi populárne a ani v tejto triede ATC nechýba ATC Diesel s ventilátorovým motorom. Mládež si na ATC-čkach v letoviskách navečer obvykle vyrazila na pláž a pomaly začali pretekať všetci na takýchto trikes. Nebolo to ale veľmi bezpečné, skôr naopak. Havárie sa množili a zranených pribúdalo.

Táto koncepcia sa ukázala ako nevhodná a v priebehu niekoľkých sezón ATC nahradili bezpečnejšie ATV, teda štvorkolky či pejoratívne „motocykloví bastardi“. Ponuka týchto malých traktorov s motocyklovým ovládaním zachvátila celý svet. Nemôže teda chýbať ani verzia diesel. Samozrejmosťou je pohon 4 x 4, no ale to podľa mňa už nie je klasické jenostopé vozidlo ale skôr „motocyklové buggy“. Motobuggy diesel je v momentálnej ponuke štandard a myslím si, že budúcnosť prinesie aj šesťkolesové 6 x 4 či 6 x 6, ale to len na okraj.

Retroklasika

Medzi najznámejšiu retroklasiku určite patria indické motocykle, ktoré majú vďaka tomu, že vychádzajú z osvedčených anglických motocyklov Royal Enfield a ťažia z dobre rozvinutej siete predajcov nielen v Európe, ale aj inde na svete, svoje miesto na výslní. Sú v povedomí nadšencov ako anglická klasika, aj keď sa vyrábajú v Indii.

Začali sa vlastne vyrábať v Madrase pre potreby indickej armády. Dodnes majú vzhľad presne do detailov ako ich predkovia spred viac ako 50-tich rokov. Vďaka tomuto faktu predovšetkým predajcovia a nadšenci sa snažia vylepšovať svoje predajné artikle. Tzv. úpravci a tuningáči zväčša svoju pozornosť venujú zvýšeniu výkonu, teda paramertom. Odľahčujú stroje náhradou originálnych dielcov za tunningovo dľahčené a lakujú ich vyzývavo. Najčastejšie u modelov Taurus a Robin.

Tunning Robiny sú naozaj estetickejšie a to vďaka upraveným rôznym stabilákom Lombardini bez „ventilátora“. Finančne zdatnejší nahradzujú pôvodné stabiláky výkonnejšími s mnohonásobne väčším objemom a teda aj výkonom. Často vidieť motory Hatz alebo upravené Sommer Hatz.

Zaujímavé sú aj stojaté dvojvalce Rugerini 850 s ventilátorom alebo bez. Takisto aj medzi modelmi retro sú používané konvertované motory, teda motory s upravenými valcami ako napr. vidlicový dvojvalec diesel 500-kovej kategórie.

Ako som úvodom spomínal Angličania Enfieldy považujú za svoje a preto ich pri tunningu aj premenúvajú na Royal Enfield. Svižnejší vzhľad tieto diesle dostali zaujímavejšie lakovanou nádržou a estetickejším krytom ventilátora.

Naopak pri aplikácii motora Hatz je strojovňa hodná názvu krabica a samozrejme nie veľmi esteticky pôsobia aj výstuže rámu pozdľž celého motocykla Royal diesel Hatz. Samozrejme nemôžem predstaviť všetky modifikácie, ale kto podľahol Enfield mánii má možnosť prelúskávať internetové stránky s touto tématikou.

Sooraj

Rád by som zostal ešte pri indickej produkcii. Zaujal ma motocykel Sooraj ako „papierový“ konkurent značke Enfield. Už na prvý pohľad sa vám bude zdať táto značka povedomá. Je to naozaj tak, pretože má korene v bývalej ČSSR a v značke JAWA.

V čase, keď Jawa bola ešte „svetovou“ značkou začala sa aj výroba populárnych kývačiek vo svete. Jawa ošiaľ postavil na nohy značku Derbi v Španielsku. Doteraz brázdia pyrenejský poloostrov potomkovia jawáckych kývačiek.

Momentálne najpreferovanejšia ázijská krajina Čína si tiež ukradla z nášho koláča. Ešte v roku 1990 ponúkala otrockú napodobeninu našej konštrukčnej školy. Podotýkam, že kúpila niekoľko exemplárov Jawa 250, do „šrôbika“ ich rozobrala a začala vyrábať pod značkou Xingfu. Vôbec ich nezaujímali patentové práva.

Montážne závody na naše kývačky vznikli v bývalom ZSSR a svojimi produktami zaplnili nielen svoje odľahlé republiky SU (Soviet Union), ale aj Mongolsko a iné štáty. Chrakteristické črty boli okato prezentované aj na motocykloch Kovrovec. Jawa sa napokon na odbyte do ZSSR stala závislá a až 90 % produkcie pohltil tento trh.

India vyrábala najskôr pod značkou Ideal Jawa a neskôr po vypršaní licenčnej zmluvy pod názvom Yezdi. Indovia sa nesnažili využívať jawácku predajnú sieť vo svete. Neviem posúdiť prečo, možno sa naši komunisti obávali o svoje tvrdo nadobudnuté trhy, alebo sa možno Indovia sústredili hlavne na pokrytie svojho domáceho trhu.

Práve Sooraj je kompletovaný z takýchto dielcov a motora Lombardini a predávaný predovšetkým v Indii. Montujú ho zrejme ako doplnkový program popri traktoroch Sooraj.

MZ Kanuni

Podobne ako indické nafťáky, tak aj turecké si našli cestu do svojej pravlasti. Z Turecka sa vrátili do Európy, do Nemecka. Aj nemeckí dovozcovia sa chceli blysnúť a konkurovať anglickým dieselovým nadšencom. Títo odborníci začali vylepšovať svoje predajné artikle. Šli podobnou cestou ako Enfieldisti. Najskôr sa venovali atraktívnejšiemu vzhľadu a neskoršie sa vrhli na strojovne a nádrže, ktoré nahradzovali zo starších DDR-ónskych MZ-tiek. Motory prevažne Lombardini nahradzovali väčšími s väčším objemom, ba dokonca dvojvalcami Ruggerini. Zaujímavým produktom bol Fitzblitz, ktorý predstavoval totálne odľahčenú MZ-tu s jenovalcom Lombardini. Nemenej zaujímavým bol projekt aplikácie naftového agregátu do naozaj staručkej MZ-ty nazvanej Yanmar MZ.

HDT

V úvodnom článku som naznačil, že Britská kráľovská vojenská akadémia spolupracovala s americkou značkou HDT. Táto značka na svojej domácej pôde začala tiež predávať spoločné dielo nielen pre vojenské účely, ale aj pre civil. Na základe Kawasaki predviedla svoje rôzne variácie. Prezentovala sa skúškami rýchlosti na Soľnom jazere a následne aj pretekovým kapotovaným modelom, ako aj prevedením naked. Do pozornosti uvádzam americké naftové enduro Buldog. Toto je mojou hviezdou na diesel enduro nebi.