Custom Chrome eastern Europe party, na ktorej sme vyskúšali H-D Night Rod Special a V-Rod

Konkrétne išlo o to, že Custom Chrome Europe si zvolil Slovensko ako to správne miesto pre otvorenie pobočky pre východnú Európu, čo je správa viac než potešujúca. Custom Chrome je známy hlavne čoprákom, ktorý dokážu nad ich fakt tučným katalógom slintať celé hodiny - vecí je tam toľko, že bez problémov by sa z neho dala postaviť nová motorka (25 000 produktov by malo stačiť, nie?). Nuž a pri tejto príležitosti sa tam zišlo zopár pekných prekopaných Harleyov a customov. Vybraní nadľudia, ako napríklad Jaro Harly Jerga a ja, sme mali hlasovať o najkrajší z nich.

Keďže akcia sa niesla v duchu motta "japanese bikes will be crushed", Harly radšej nechal tri ladičky doma a prišiel na plechovke. Ja som mal to šťastie, že som sa práve vozil na oranžovej rakúskej testovačke. Na parkovisku v Bikerscentre to bolo na široko-ďaleko jediné enduro a ešte k tomu aj patrične špinavé. Podobne som vyzeral aj ja, ale taký campa si to nevšímal a hneď ma posadil na novučičkého Night Roda. "Kua Campa, šak som špinavý a celý v enduráckom, to si mám teraz na toto sadnúť?" Tak sa stalo, že som asi jediný človek na zemeguli, ktorý sa vozil takto oblečený na tejto bezpochyby príťažlivej novinke:

Harley-Davidson VRSCDX Night Rod Special (2008)

Peter Fischer: "A dávaj pozor, vzadu je dvestoštyridsiatka!" To boli posledné slová, čo som od Campu počul. Tomu ešte predchádzalo celkom chaotické štartovanie - veď kľúč vyzerá ako ten, čo sa používa na skrinky v plavárni! Je maličký... Pichneš ho zboku do spínačky, odomkneš a potom si ho môžeš schovať do vrecka, to je čoprácka špecialitka. No a namiesto štartéra som furt púšťal pravý blinker, lebo moja psychika sa nevedela preorientovať na sedenie na Američanovi. Nakoniec sa podarilo, ale aj tak som v podstate nevedel či motor beží, lebo z neďalekých reprákov na mňa revalo AC/DC a motorka nevibrovala. Opakujem, nevibrovala. Aj toto faux pas malo svoj koniec a podarilo sa mi dostať s motorkou von. Konečne!

Táto krásavica má málo kiláčikov. Pokiaľ sa nemýlim, odpanil ju Džono v tento deň ráno, takže ja som asi jej druhý/tretí v poradí. Keby som mal zaviazané oči, tak by som povedal, že sedím na Japoncovi (teraz vidím všetkých H-D-filov, ako ukazujú fakáče na monitor...) Áno, veď je to tiché, netrasie to, drží to stopu a brzdí to! Toto všetko sa písalo o V-Rode (s ktorým má Night Rod spoločné skoro všetko), keď ho pustili na svetlo sveta a ja to teraz musím potvrdiť. Inak nový Revolution motor ide ochotne do otáčok, jeho červené pole začína až v deviatich tisíckach. O silnej reakcii Revolutiona na riadne otočenie plynom asi ani nemusím písať. Toto je raketoplán!

Ja teda na choppre veľmi nie som, ale vkus mám vyhranený a Night Rod doň krásne spadá. Je to poctivý kus dobre vyzerajúceho amerického železa, navyše v pekne kombinovanom matnom a lesklom lakovaní. Takéto vozítko je už imidžová frajerina...

---

Jaro Harly Jerga: Vytŕčal tam spomedzi okukaných glide, roadkingov a sportsterov ako keby ani nepatril do rodiny. Až bližší pohľad na čiernu matnú nádrž prezradil, že je z rodu.

Najmladší z rodiny Rodov pritiahol oči snáď každého kto šiel okolo a ani ja som nebol výnimkou. Aj keď mám radšej klasiku a novodobé technológie a dizajn mi veľmi nerežú, neodolal som pokušeniu previezť sa.

Úplne prvý dojem, hneď po 5 minútach čo som hľadal zapaľovanie, bol pre mňa trošku sklamaním. Takmer žiadne „pozitívne vibrácie“, len šepot motora. Druhé sklamanie nastalo v momente, keď som sa snažil umiestniť nohy na stupačky. Neviem či to bolo tým, že som bol z Roda nervózny alebo tým, že mám krátke nohy, pochopil som však, že to bude chcieť viac športovejší posed. A potom to prišlo.

Jedna, dva a zadok ma tlačí do strany. Tak mu dám trojku nech nezoderiem tie zánovné gumy a prdkám si to mestom. Motor nejavil známky nevôle v ktorejkoľvek polohe ručičky otáčkomera, a tak čestne priznávam, že netuším, či som tam zaradil všetky rýchlostné stupne.

Sprvu nepríjemný posed, sila motora a celková stavba motorky však po chvíli začali vo mne vzbudzovať dojem drsňáka, ťažkého frajera, v čom ma utvrdzovali aj pohľady okolia.

Aj napriek svojej dĺžke je pomerne dosť dobre ovládateľná ako za jazdy, tak aj na mieste. Určite k tomu prispievajú aj úzke rajdy, ktoré tak dotvárajú celkový športový vzhľad motocykla.

Na dlhé trate by som si ním asi netrúfol, ale na vytieranie zraku a zber závistlivých pohľadov by som ho bral všetkými dvadsiatimi.

Harley-Davidson VRSCA V-Rod 2003

Jaro Harly Jerga: V-Rod alebo ako si bez námahy predĺžiť testovaciu jazdu

Po Night Rode sa mi pod ruky dostal aj V-Rod. On bol práve tým, kto v radoch orotodoxných vzbudil pohoršenie svojim vzhľadom a motorom. Ja som však len teoretický prívrženec, a tak som dal predsudky bokom. Aj keď som si chcel vyskúšať to legendárne bublanie a vibrovanie, ktoré jedni ospevujú a druhí zatracujú, ale to by som si musel vybrať iný druh.

Posed sa mi zdá byť o niečo pohodlnejší než na najtovi, ale inak nebadám väčšie rozdiely. Motor ide ticho a hladko, až mi je toho trochu ľúto. Mestom prechádzam 40-kou, avšak až za mestom zisťujem, že tachometer je v míľach (aj mi bolo podozrivé, že ma autá v meste brzdili, čo sa mi väčšinou nestáva).

Po predchádzajúcej skúsenosti z najta radím najvyšší stupeň a idem si užiť trochu tej voľnosti. Ale „chybička se vloudila“ a na miesto nadjazdu som zliezol na diaľničný privádzač a odtiaľ už niet cesty späť. Na tom by síce nebolo nič zlé, veď som sa zatiaľ dostal len k štyrom tisícom otáčok za minútu a do maxima potrebujem ešte minimálne raz toľko, ručička palivomera sa však nenávratne skryla. Tak som mal pred sebou diaľnicu, more času po najbližší výjazd a modlikanie o čo najnižšiu spotrebu. Zdá sa však, že som asi málo veriaci, a tak mi bôžik plnej nádrže spolu s bôžikom rezervy ukázali svoj chrbát a zdupkali cca 1 km pred Sencom. Našťastie sme v dobe preplnenej mobilnými operátormi, a tak sa všetko na dobré obrátilo (za čo ďakujem Mishkovi a samozrejme campovi).

Cesta späť už prebiehala v duchu súťaže „Strongest arms on Harley“. Na tachometri mojich bežných 90, v skutočnosti však o čosi viac (krát 1,6), ramená napnuté, kolená zatlačené do nádrže. Na otáčkomeri som sa však nedostal ani po šestku a aj keď som sa o to pokúšal, nebolo to už v mojich silách, jedine, žeby ma k tej motorke boli pripútali.

V-Rod je určite rebel, či už vzhľadom alebo výkonom a potrebuje silného chlapa, ktorý by sa na ňom dokázal udržať.

Zhrnutie

No a po týchto dvoch vtipných mikrotestoch sme si konečne na chvíľu vydýchli. Pochvaľujem catering, gulášik bol výborný a kofolka dobre padla! Po sto rokoch som konečne videl aj Dixa, ktorý to rozbalil pred areálom na svojej Jawe 350 (a trochu povozil aj Džona po zadnom, hehe). Zábava v bare pokračovala asi až do polnoci, ale to už sme zničení sedeli u mňa doma. Bolo výborne, tak ako to v Bikerscentre zvykne byť. Ešte raz vďaka Džonovi a Campovi, čaute na zatváraní sezóny!

Text: Peter Fischer a Jaro Harly Jerga, foto: cacao

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Harley-Davidson	Harley-Davidson
Model:	VRSCA V-Rod	VRSCDX Night Rod Special
Rok:	2003	2008
Kategória:	Chopper/Cruiser	Chopper/Cruiser
Motor:
Typ motora:	vidlicový dvojvalec (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)
Objem:	1130 ccm	1250 ccm
Max. výkon:	117.0 k (86.0 kW) / 8250 ot.
Max. krútiaci moment:	88 Nm / 6300 ot.	116 Nm / 7000 ot.
Kompresný pomer:	11.3:1	11.3:1
Vŕtanie x Zdvih:	100.0 x 72.0 mm	105 x 72.0 mm
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová
Sekundárny pohon:	remeň	remeň
Brzdy vpredu:	dvojkotúčová	dvojkotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	292 mm	300 mm
Pneu vpredu:	120/70-ZR19 60W	120/70-ZR19 60W
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	292 mm	300 mm
Pneu vzadu:	180/55-ZR18 74W	240/40 ZR18
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	270 kg	289 kg
Výška sedla:	687 mm	660 mm
Svetlá výška:	130 mm
Objem nádrže:	14 l	18 l