Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 851 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

www.foxracing.sk Sumoto Brno DS auto MOTOQUAD Indian - www.klasikmoto.sk

Anketa:

Jazdil podľa teba Marc Márquez na VC Argentíny 2018 v súlade s predpismi:

Spolu odpovedi: 4039
Áno, bolo to v pohode: 48% (1958)
Nie, bolo to ďaleko za: 52% (2081)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (26 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (33)  [Verzia pre tlač] Tlač

Albánsko 2007

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 30.10.2007 Autor: Francuz
Čitatelia: 14738 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Keď sme sa v zime dostali k fotkám z Albánska, hneď sme vedeli, že to je niečo pre nás. Nádherná príroda, hory, more, cesty väčšinou šotolinové. Braňo to asi spomenul aj doma, a tak dostal na Vianoce turistického sprievodcu Albánskom a bolo rozhodnuté.

Termín sme dohodli na začiatok júna, aby neboli veľké horúčavy, ktoré boli aj tak. Po ceste chceme vidieť Mostar, kúsok Bosny a Čiernu horu, hlavne jej národný park Durmitor. Motorky chystáme čo najviac naľahko – tankvak, zadný kufor a rolka vzadu. Vyrážame traja:

*Francuz, BMW R 1200GS (MCE Karoo 2)

  • Braňo, Honda Transalp (Mitas E 09)
  • Rasťo - rmacko, Aprilia Caponord Rally Raid (Conti TKC 80)

  • 1. deň, sobota 2. 6. 2007, TT – Medveďov – Gyor – Balatonfured: 194 km

    Ráno sme sa mali s Braňom stretnúť o 7.00 na benzínke v TT a s Rasťom o 8.00 v Medveďove. Fajčím si pri natankovanej motorke, je 7.10, blíži sa Transalp, ale už podľa zvuku viem, že máme problém. Motorka vynecháva a nejde do otáčok. Prvé vyberáme sviečky, ale v tom to nie je. Ideme do Hondy v TT, volám mechanikovi aby prišil skôr. Moto je rozobraná, po kontrole ventilov, prvá diagnóza znie zle nastavený ventil na prednom valci, čo sa mi moc nezdá, ale som rád, že moto bude ok. Skúšobná jazda, motorka ide super, tak nabalíme veci späť a po 100 metroch od servisu je chyba opäť tu. Vynechávanie a nechce ťahať. Takže všetko odznova. Vybaliť motorku, skontrolovať čo sa dá, skúšobná jazda, všetko je v najväčšom poriadku, nabaliť motorku, vyrážame - moto znovu nejde.

    Medzitým prišiel z Medveďova aj Rasťo, ktorému sa tam nechcelo čakať. Nakoniec sme na to prišli. Keď Braňo vždy nakladal veci na moto, popruh z tankvaku prestrčil popod nádrž a priškrtil tam benzínovú hadičku.

    Je 15.45 a vyrážame z TT. Na dnešný plán, prísť čo najbližšie k Mostaru, môžeme zabudnúť, tak dávame nový cieľ, Balatón. Okolo siedmej parkujeme v kempe, dávame večeru v reštaurácii, sprchu a spokojní sedíme na terase pred bungalovom a sŕkame fernet. Pri popíjaní sme si všimli, že keď Braňo prejde popri svojom Transalpe s tankvakom, motorka sa až trasie od strachu.

    2. deň, nedeľa 3. 6. 2007, Balatonfured – Barcs – Daruvar (HR) - Banja Luka (BH) – Jajce – Jablanica: 547 km

    Ráno si dávame ešte na terase kávu a o siedmej už sedíme na motorkách. Prvých 70 km okolo Balatónu bola katastrofa, samá dedina. Okolo desiatej vchádzame do Chorvátska, ktorým len prefrčíme. Po vjazde do Bosny meníme peniaze na bosnianske marky a hneď v prvej reštaurácii si dávame obed - plnú misu pečenej prasačiny a jahňaciny, čo sme ani nevedeli dojesť. V Bosne, okrem prvých 20 km, čo bola samá dedina, je cesta neskutočne krásna, hlavne kaňon rieky Vrbas. Okolo 18-tej začína pršať, tak ostávame v mestečku Jablanica,v hoteli Camel za 10 eur/os. Sme 37 km od Mostaru.

    3. deň, pondelok 4. 6. 2007, Jablanica – Mostar – Gacko – Brod - Sčepan Polje (ČH) – Trsa - Žabljak: 307 km

    Vyrážame o 7.30. Po 500 m Braňo zisťuje, že má prázdnu prednú gumu. Tak ju len dofúkame a pokračujeme k najbližšiemu vulkanizérovi. Niečo po deviatej už fotíme v Mostare starý most A bez zdržovania pokračujeme nádhernou cestou na Gacko. Dávame neskoré raňajky - omeletu z domácich vajec. Cesta až po hranice s Čiernou horou je nádherná. V duty free shope ešte kupujeme Marlborky po 35 Sk. Na hraniciach začína pršať. Pokračujeme okolo Pivského jazera, teda skôr priehrady a sme uchvátení. Pri Plužine odbáčame do hôr, smer Trsa a Žabljak. Stúpame po prudkých cestách, cez mnoho tunelov, ale výhľady sú úžasné. A Trse, v bufete si dávame kávu a čaj, ale obloha je úplne čierna, tak radšej pokračujeme.na Žabljak, čo je ešte cca 40 km, z toho 20 šotolina. Prechádzame krásnymi šotolinovými cestami, sedlo vo výške 1908 m, za neustále silného dažďa (kvôli tomuto úseku som sem išiel ešte v septembri 2007, ale táto vysokohorská cesta cez nár. park Durmitor už bola vyasfaltovaná).Ochladilo sa na 7 stupňov a k dažďu sa pridali aj krúpy, miestami je cesta od nich úplne biela. O 17-tej sme v Žabljaku a v berieme apartmán (10 eur/os). Reštaurácia je asi 2 km ďaleko, tak varíme z vlastných zásob a veci sušíme v el. trúbe.

     Pivské jazero
    Pivské jazero

     Šotolinka v národnom parku Durmitor
    Šotolinka v národnom parku Durmitor

    4. deň, utorok 5. 6. 2007, Žabljak – Mojkovac – Kolašin – Andrijevica – Gusinje – Vermoshi (ALB) – Koplik: 278 km

    Ráno vstávame už okolo šiestej, ale prší a je hmla. Čakáme asi do ôsmej, či sa to zlepší, ale nakoniec vyrážame v daždi. Prechádzame kaňonom rieky Tara, moc pekné, ale stále prší, tak ani nemáme chuť fotiť. Kaňon je tak úzky a vysoký, že GPS neustále stráca signál.

    V Mojkovaci dávame raňajky a dopĺňame proviant. Ďalej pokračujeme za neustáleho dažďa úzkymi lesnými asfaltkami až na albánske hranice. Hranica nám trvala cca 20 min., len stále skúmali, či Slovenská republika je Slovensko alebo Slovinsko. Slovinci totiž platia pri vstupe do Albánska nejaký poplatok. Hneď za hranicou končí asfaltka a začína šotolina, hlina, blato (pri daždi). Ideme takto 70 km,ale tú nádheru (aj napriek dažďu) ťažko opísať, to si človek musí prejsť. Po príchode na hlavnú cestu nás čaká ešte 15 km do mestečka Koplik a tu Rasťo na mokrej ceste v zákrute pokladá motorku, ktorá skončila mimo cesty a zastavil ju až plot s nejakých príšerne pichľavých kríkov. Bol problém ju odtiaľ dostať von. Škody okrem oškretého padáku žiadne. Ubytovali sme sa na úplnom konci mestečka v penzióne Misardy.

    5. deň, streda 6. 6. 2007, Koplik – Dedai – theti – Kiri – Škodar – Koplik: 170 km

    Ráno vyrážame na tento okruh okolo ôsmej. Prvých 19,5 km je asfalt, potom už len šotolina, skaly, veľké kamene, malé kamene, stúpania, klesania, brody, blato, slnko, dážď. Koplik má nadmorskú výšku 50 m a v priebehu dňa sa niekoľkokrát dostávame do 1700 m. Jesť tu nie je veľmi kde, a tak na obed opekáme pri rieke slaninu a klobásy. Trasa: Koplik -Theth - Škodar

    O 16.30 počujem vo vysielačke: „Chalani vráťte sa, mám problém“(Rasťo).Vraciame sa asi 2 km. Moto odstavená na kraji a na motor tečie spod nádrže benzín. Pod nádržou sa utrhla rýchlospojka benzínovej hadice. Vlastne ona už odtrhnutá bola a nejaký chytrák to vyriešil tak, že to zatlapkal nejakou umelou hmotou. Rasťo nešťastný, najbližšie obydlia nejakých 50 km. Pomohla hrubostenná sťahovacia bužírka s lepidlom vnútri. Oprava nám trvala slabú hodinku. Späť do Kopliku sme prišli už po tme o 21.00 totálne unavení. Zo 170 dnešných km bolo asi 140 v stupačkách.

     Albánsko
    Albánsko

    6.deň, štvrtok 7. 6. 2007, Koplik – Škodar – Komani – Fierza – Lejthiza – Kukeš: 227 km

    Ráno vyrážame už o siedmej, aby sme stihli trajekt. Prejazd cez Škodar je až na počudovanie dobrý a do Komani prichádzame o deviatej, stíhame ešte kávu a ideme sa naloďovať. Trajekt štartuje o 10.00, na sekundu presne. Plavba je nádherná a trvá 2 h 10 min.

    Z Fierze stúpame do hôr, okolo elektrárne po ceste s rozbitým povrchom. Ale to trvá len cca 20 km a zvyšok cesty je nádherný a užívame si to až do Kukeš. Ubytovávame sa v hoteli Amerika, vyzerá moc dobre, až by som povedal honosne a interiér nám vyráža dych. V dobrom. Platíme 40 eur pre troch aj s raňajkami.

    7. deň, piatok 8. 6. 2007, Kukeš – Peshkopia – Librazhdi: 188 km

    Ráno v Kukeši ešte tankujeme a Rasťo sa od nás odpája, pokračuje cez Kosovo na Slovensko (prac. Povinnosti). S Braňom pokračujeme na juh. Po asi 10 km ako vchádzame do hôr, začína šotolina a pretože opäť popŕcha, aj blato. Prestávky robíme každých 30 km, ideme stále v stupačkách. V jednej bohom zabudnutej dedinke po ceste dávame v krčme kávu a o chvíľu je okolo motoriek asi 50 detí, ani nevieme kde sa tam všetky vzali.

    V meste Peshkopia kupujeme proviant a v bistre si dávame na obed Burek. Za mestom sa ešte asi 15 km tešíme z asfaltu, ale keď za dedinkou Shupenza odbačame z hlavnej, čaká nás 75 km šotoliny, kameňov a blata. Stúpame do výšky 1600 m, teplota je 12 stupňov. Nakoľko sme úplne pri hranici s Macedónskom, v pase nás kontroluje hraničná polícia a nejde im do hlavy,čo tam robíme. O 19-tej sme už v hoteli na námestí v mestečku Librazhdi, za 8 eur/os. Večer sme dostali od Rasťa SMS, že je kúsok od Belehradu. Z Kosova do Srbska ho srbskí colníci omietli vpustiť, tak musel ísť do Macedónska a až odtiaľ do Srbska.

    Večer sedíme na terase na kávičke a padla dohoda, že horám dáme na chvíľku pokoj a ideme k moru.

    8. deň, sobota 9. 6. 2007, Librazhdi – Elbasani – Rogozhina – Fier – Vlora – Himara: 225 km

    Vyrážame niečo po siedmej, za Elbasani dávame raňajky. Dnes to bude len odpočinkový presun k moru po asfalte.

    V prímorskom meste Vlore začínaju krásne pláže, palmy, hotely a teplo. V Himare sme o 13-tej, obedujeme na námestíčku pri mori kebab. Pripadám si tu ako v Grécku. Grécke jedlá, grécke bary, grécky sa tu rozpráva. Žijú tu skoro samí etnickí Gréci.

    V zálive sme objavili pekný hotel, tak sa ubytovávame za 10 eur/os a o 14.30 už ležíme na krásnej,veľkej a úplne prázdnej pláži.

    9. deň, nedeľa 10. 6. 2007, Himara – Saranda – Gjirokastra – Keleyra – Frasheri – Ogreni – Permeti: 227 km

    Ráno sa nám ani nechce vstávať, ako keby sme tušili, čo nás čaká. Vyrážame až niečo pred deviatou, po kľukatých pobrežných cestách. Fotíme z útesu bývalú sovietsku ponorkovú základňu v Palermskom zálive.

    Dnes je v pláne menšia enduro vložka v pohorí Dangelia, cestou k sírnemu prameňu pri rímskom moste. Prvých 30 km luxusná šotolinka, neskôr hlina a íl. Potiaľto bolo všetko ok, až kým nezačalo pršať a cesta je samé klzké blato. Mám pocit, že som na lade. Dážď je tak silný, že musíme vytiahnuť zakrývaciu plachtu a čakáme, kým ustane. Spravíme hádam len 2 km, sme celí od blata o opäť husto prší. Znovu plachta a čakáme. Je nám jasné, že ďalej to už nebude žiadna sranda. Motorky sú každú chvíľu zapadnuté v hustom blate alebo vo výmoloch plných ílových naplavenín. Na ceste sú ešte aj zosunuté svahy, takže superčerstvá mäkučká hlina. Sme na konci so silami, oddychujeme každých pár metrov, lebo ruky už nevládzu točiť s volantom. Dvakrát sa mi stalo, že motorku opieram do svahu pri ceste, radšej ako do 50-metrovej rokliny pod nami.

     Dangelia
    Dangelia

    Konečne začíname prudko klesať. Na ceste sú veľké skaly, kamene, ale už vidíme rímsky most. Naša radosť je ale predčasná. Na konci svahu vyjdeme z lesa a priamo pred nami rieka, asi 5 m široká, to je ešte fajn, za ňou 200 m široký ostrov a ďalšia rieka, asi 10-metrová. Rieky sú po daždi dosť hlboké, voda niečo vyše kolien a plná veľkých kameňov. Asi pol hodinu chodíme a hľadáme kade a ako to prejsť. Rozmýšľame, že prejdeme len tú malú a na ostrove počkáme do rána, kým voda opadne. Nakoniec prvú prechádzame, pred druhou motorky odstrojujeme a veci prenášame cez vodu na druhú stranu rieky. Čo som na sebe nemal mokré doteraz, to už mokré je. Ešte upravujeme asi 70 cm vysoké brehy rieky, aby sa do nej dalo vojsť a na druhej strane vyliezť. Idem prvý, Braňo ma istí, ak by ma zvalil prúd. Prešiel som to peši asi 5-krát, tak sa teraz orientujem podľa vyčnievajúcich kameňov. Prvá polovica je dosť zlá, je tu silný prúd, potom už len otočiť moto po prúde a prudký výjazd. Odstavujem šťastný motorku na lúke a ďakujem si, že mám na motorke vyvedené sanie až pred predné svetlo. Originál ma GS sanie asi 5 cm nad valcom.

    Už sa stmieva, ale kúpeľ v teplom sírnom prameni si predsa nemôžeme nechať ujsť. V teplučkej vode cigaretka, pivečko, pohodka. V čižmách môžeme chovať ryby. Po 10 km prichádzame do penziónu, na začiatku mesta Permeti. Unavení, špinaví, ale spokojní.

     Albánsko
    Albánsko

    10. deň, pondelok 11. 6. 2007, Permeti – Skopje (Mac) – Samoljica (SRB): 450 km

    Ráno ideme s motorkami na vapku, aby sa dalo rozoznať, ktorá je ktorá. Vyrážame až okolo 11-tej. Dnes opúšťame Albánsko a presúvame sa pomaly domov. V Pogradci, na brehu Ohrinskeho jazera, stojíme v jednej z mnohých reštaurácií. Za obeť nám tu padli dva červené pstruhy – Korany, ktoré sú zapísané v červenej knihe ohrozených živočíšnych druhov, ale tu v Albánsku sa veselo konzumujú.

    Pri Gostvači (Mac) začína diaľnica a platí sa zhruba každých 20 km, 1eur za 2 moto. Hranice do Srbska prekračujeme za tmy a spíme v prvom moteli pri ceste.

    11.deň, utorok 12. 6. 2007, Samoljica – Belehrad – Budapešť – TT: 928 km

    Pôvodný plán bol ísť domov cez Rumunsko a prejsť a prejsť cestu 67c cez transylvánske Alpy (ich severnú časť sme prešli v roku 2005) a navštíviť slovenské dedinky východne od mesta Oradea. Ale na jednej polke výpravy zapracoval návratový syndróm a tak sme prášili rovno domov.

    Do Albánska sa chcem určite ešte vrátiť. Je tu nádherná krajina a fantastickí ľudia. Ak sem chcete ísť, určite nedajte na predsudky, ktoré u nás voči tejto krajine panujú.

    Pozri si video z cesty (záver nevhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov ^^):

    Dĺžka: 2:29 min
    Formát: video.google.com (Shockwave Flash)

    Pridané: 30.10.2007 Autor: Francuz pošli na vybrali.sme.sk

    Súvisiace články:

    Ďalšie články tohto autora:

    Hodnotenie: (26 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (33)  [Verzia pre tlač] Tlač

    Galéria ku článku: