Videocestopis: Destination Shqipëria, alebo náš výlet do krajiny orlov (Albánsko)

Pre filmovanie som sa rozhodol takpovediac na poslednú chvíľku. Veď aj kamera, ktorú som si zapožičal, sa mi dostala do rúk v deň odchodu. Akurát som kúpil tri kazetky a vyrazili sme. Testoval som rôzne možnosti filmovania, hlavne za jazdy. Mal z toho vzniknúť film do rodinnej zbierky, no rozhodol som sa, že sa oň podelím aj s vami. Vznikol tak "polonemý" film, ktorý priblíži našu cestu, zážitky, ale aj miesta, ktoré sme prešli, snáď lepšie ako fotky.

Albánsko

Albánsko, krajina ležiaca na balkánskom polostrove, ktorej názov v preklade znamená „Krajina orlov.“ V rokoch 1945 až 1990 mala jeden z najtvrdších režimov v Európe pod vedením komunistického diktátora Envera Hodžu. Po rokoch medzinárodnej izolácie sa dnes usiluje o integráciu do Európskej únie.

Albánsko je tiež známe ako krajina mercedesov (vraj každé tretie auto v krajine), alebo bunkrov, ktoré dal po celom území umiestniť Hodža. Nájdete ich v horách, na hraniciach, v mestách, ale aj na nádherných plážach. Práve táto krajina mi učarovala a práve sem sme sa vydali počas minulého leta. Tentoraz však úplne sami, teda ja Tomáš Hajduch - Awia a moja manželka Dadi na našom cestovnom endure BMW R 1150 GS.

Cesta začala tak trochu netradične presunom z Košíc na maďarský okruh Hungaroring, kde som mal povinnosti na Ducati dni. Hneď ako som dojazdil, vyrazili sme na juh za relaxom. Zakotvili sme v Chorvátsku u partie mladých ľudí, ktorých som sa pôvodne pýtal na cestu. Pohostili nás pizzou a umožnili nám u nich prespať. My sme sa zas dozvedeli niečo o pestovaní melónov. Nasledujúci deň sme už vstúpil na územie Bosny a Hercegoviny a začali sme si pomaly užívať pokrútené horské cesty okolo Sarajeva. Lákadlom je určite cesta údolím rieky Driny, úzke skalnaté rokliny, serpentíny, tunely až po úzku cestičku na hraničný priechod do Čiernej Hory. Tu sme sa hneď aj ubytovali v kempe Ščepan Polje. Nasledujúci deň sme mali v pláne vstúpiť do Albánska. To by tu však nesmelo byť jedno ale! Do kempu sme šli s jasným cieľom, osprchovať sa. Boli tu aj chatky za prijateľnú cenu, no sprcha je spoločná. Berieme stan po uistení, že majú aj teplú vodu :-) Žiaľ, čo nikto netušil, kým sme sa ubytovali ,nastala nejaká porucha a v celom kempe nešla voda. Nedalo sa nič robiť a namiesto vonkajšej hygieny sme zvolili tú vnútornú vo forme rakije :-) Nasledujúci deň odkladáme vjazd do Albánska, to je čaro improvizácie pri jazde vo dvojici...

Začíname prejazdom nádherného úseku cesty, údolím rieky Piva k Pivskému jazeru. Hlboká roklina, cestá vysekaná v skalách, mnoho nahrubo vysekaných tunelov a nádherné výhľady. Hneď ako sme doplnili palivo v mestečku Plužine sa vraciame, aby sme odbočili na úzku horskú cestičku do dediny Trsa, ktorá nás privedie do národného parku Durmitor. Je to nádherné pohorie s najvyšším vrchom Bobotov kuk (2 523 m), ale ceste, ktorá cez neho vedie, by sa nepotešil žiadny cesťák. Šotolinka však nášmu enduru nečiní žiadne problémy a vyvezie nás do výšky 1884 m n. m. Tu v horách nás zaujala drevená ceduľka „PRODAJEM SIR“ a nemohli sme odolať. V drevenom salaši nám babka predala ovčí syr (inak 1 kg za 3 eurá) a Kajmak. Je to niečo ako naša bryndza, avšak žlté a viac maslové, inak veľmi chutné. S blížiacim večerom improvizujeme. Keďže v kempe kde sme spali nešla sprcha, rozhodujeme sa neísť ešte do Albánskych hôr (kde to bude všetko nadivoko) ale k moru ešte v Čiernej Hore. Smerujeme na juh okolo Skadarského jazera a spíme na pláži v mestečku Petrovac. Večera v reštaurácii, vynikajúca pleskavica a grécky šalát.

Nasledujúce ráno ukrajujeme posledné čiernohorské kilometre a vstupujeme do Albánska. Na hraniciach ich treba upozorniť, že sme so Slovenska a nie Slovinska. Pre Slovákov platí v albánsku zelená karta, no Slovinci musia platiť poistku. Hneď za hranicami nás vítajú prvé bunkre a skutočná záplava mercedesov. V meste Škodar stojíme len v banke. Neviem, či tu majú nedostatok elektriny, no každý podnik, obchod či banka, má na ulici dieselovú elektrocentrálu, ktorou si vyrába prúd. Premávka začína byť hustá, trúbi sa neustále a mne to poriadne pripomína Sýriu, kde som bol pred rokom. Z mesta sa ponáhľame do toho pravého Albánska, do hôr.

Smerujeme do údolia rieky Kir a len niekoľko km za Škodarom mizne asfalt. Chceme si prejsť trasu, ktorú pridal MaAT teda: Trasa: Koplik -Theth - Škodar. Len ju ideme v opačnom smere. Cesta vedie do parku Teth, na mape vyznačená tenkou sivou čiarou. Každým kilometrom je cesta náročnejšia, zo šotoliny sa postupne mení na kameňolom. Šírka na jedno auto, tvrdý kamenistý podklad, vedľa cesty zráz, strmé stúpania a serpentíny. Je neskutočná horúčava, a tak máme častejšie prestávky a vyzliekli sme si bundy. Aj tak ideme max 30 - 40 km/h.

Stojíme pri prvej reštike na ceste. Teda v skutočnosti je to stavba bez zasklených okien, ale s ochotným predavačom za putom. Pivo pre Dadi nie je problém, ale horšie je to s vodou. Akosi sa nevieme dohodnúť, no nakoniec predavač posiela niekam chlapca. Ten sa vracia s čiernou bandaskou ako na benzín a nalievajú mi z nej pohár skvelej studenej vody. Vypil som ho na ex a pýtam si ďalší. Sedíme pred reštikou v tieni a hneď vedľa nás spia aj prasce. Prišiel dodávkový mercedes plný Albáncov. V tom z reštiky vybehol chalan aj s čiernou bandaskou a jedným pohárom a začal ich hostiť. Keď mu došla voda, zbehol dole do rieky... :-) To už ani nevravím ako na mňa divne pozerali keď som hľadal smetný kôš. S úsmevom na tvári bola odpoveď: "Nema koš, všake koš."

Zo Škodaru, ktorý je vo výške len 20 m n. m., stúpame až do priesmyku 1 227 m, aby sme následne klesli do susednej doliny. Za celý deň sme stretli len niekoľko terénnych áut a samozrejme miestne Mercedesy. Vedľa cesty stále tečie potok, a tak sa nemusíme obávať o zásoby vody. Podvečer prichádzame do Tethu. Kto by však čakal nejakú osadu, bude prekvapený. Rozľahlé údolie, po ktorom sú vo veľkých vzdialenostiach od seba roztrúsené samoty. Nájsť tu rovinu pre stan bol trochu problém, ale pred zotmením už stojí stan na lúčke, neďaleko zurčí potok a na variči buble polievka. Proste nádhera. Pristavili sa pri nás viacerí Albánci, vždy s otázkou či nemáme problém, nepotrebujeme pomôcť a následne nás volali prespať k nim domov. Pohostinnosť, o akej sa u nás len rozpráva.

Nasledujúce ráno pokračujeme v ceste cez park do priesmyku nad osadou Teth. Len 4 km od nášho nocľahu je bufet, kde sme stretli partiu Čechov na terénnej Toyote a dvojicu na Varadere. Oni prišli druhou stranou priesmyku, viackrát popadali, robili kufre a nechceli už pokračovať. Opísali sme im našu časť cesty, úsek dlhý 100 km a veru nemali chuť ísť ďalej. Z druhej strany je to totiž kratšie. V bufete sme si dali raňajky, no museli sme sa zaobísť bez taveného syra. Asi 5 minút mi ho predavač nechcel predať. Mal ho tam krásne vystavený v poličke no na moje naliehanie mi ukázal dátum výroby rok 2002. Iste ho tam má vystavený dodnes.

Druhá strana priesmyku bola oveľa ľahšia a aj kratšia, krásna šotolinka s množstvom serpentín. V nich však nechýbajú početné kríže aj s fotkami ľudí, ktorí tu prišli o život. Ani nechcem vedieť, ako tu domorodci jazdia v zime. V Kopliku sme si dali vynikajúci hamburger, potom sme smerovali na juh k moru k mestu Durres, kde sme našli hotel Florida, izbu za 18 eur aj s raňajkami. Zaprášení, špinaví sme skočili do sprchy a vrhli sa do nočného života na trhovisku (albánsky koňak nemohol chýbať) a aj na pláži.

Ráno vyrážame znovu na juh. Za mestom Vlore stúpame na viac ako 1000 m vysoký priesmyk Qaf’e Logorajt. Cesta sa začína zužovať a neskutočne kľukatiť. Povrch je síce asfaltový, ale rozbitý, zákruty neprehľadné a pomalé. V mestečkách zápchy, keďže dve autá idúce oproti sa nevedia vyhnúť. Motorka, aj keď okufrovaná, má svoje výhody. Stojíme v zálive Palermo. Je tu bunker pre lode a ponorky, ktorý dal vybudovať Enver Hodža. Zaujímavosťou sú vysadené agáve (kaktusy) ako ochrana pre prípadnými parašutistami a samozrejme množstvo bunkrov. Celou cestou sa nám núkajú nádherné ľudoprázdne pláže. My však smerujeme na úplný juh Albánska do antického mesta Butrint, ktoré sme si pozreli ešte pred západom slnka.

Nasledujúce ráno začíname pri Iónskom mori s výhľadom na ostrov Korfu. Raňajkujeme pri nádhernom prameni zvanom modré oko (Syri I Kaltër) Pramení tu celá rieka a z veľkej hĺbky vyviera množstvo nádherne modrej vody. Smerujeme do Grécka cez Katara Pass (1 690 m n. m.) a poobede si už obzeráme známe Meteory. Večer kotvíme v kempe na Olympskej riviére. Cena za kemp prevyšuje cenu hotela v Albánsku, ale na to si už musíš zvyknúť. Gréci sa nezaprú, keď špagety v miestnej reštike stáli 9 eur. Kemp plný turistov z celej Európy, no v reštike nebol nikto. Naša cesta sa pomaly končí, nasledujúce dva dni smerujeme na sever. Prespali sme na divoko v Srbsku v poli s kukuricou len tak pri motorke. Ráno nás budia kvapky dažďa. V Srbsku sme sa zastavili pri pevnosti Golubac. Zvyšok cesty cez Rumunsko a Maďarsko bol už len nutným presunom.

Záver:

Za 11 dní sme prešli asi 4200 km cez územie ôsmich krajín (Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Grécko, Macedónsko, Rumunsko). Jasným cieľom cesty bolo Albánsko a samozrejme nádherné miesta v Čiernej Hore. Mrzí ma, že sme nezašli pozrieť nádrž Komani, ale aspoň som si niečo nechal na budúce.

Albánsko je rozhodne perlou Balkánu. Aj kvôli dlhoročnej izolácii si zachovalo nádhernú prírodu v nedostupných horách. Na pobreží sa teraz vo veľkom budujú hotelové komplexy a za niekoľko rokov sa určite stane vyhľadávanou turistickou destináciou. My sme tu strávili štyri dni, no v Albánsku je ešte mnoho zaujímavých miest, ktoré čakajú na objavenie. Ak to bude možné, rád sa sem vrátim.

Video

Teraz nadišiel čas na spomínané video. Pozrieť si ho môžeš priamu vo formáte video.google.com, alebo si ho môžeš stiahnuť vo formáte DivX.

Video: Destination Shqipëria, alebo náš výlet do krajiny orlov (Albánsko)

Video vo vysokom rozlíšení:

Video som uploadol na na vimeo.com server, ktorý hostuje videá vo vyššom rozlíšení. Pozri: [Destination Shqipëria, alebo náš výlet do krajiny orlov (Albánsko) Destination Shqipëria na vimeo.com]. Tam je možné stiahnuť aj zdrojové video vo formáte DivX vo veľkosti 250 MB. Musíš však byť registrovaný.