Každodenný spoločník do času aj nečasu - Kawasaki Versys

Tento stroj je na trhu už nejaký ten piatok a do rúk sa nám dostal opäť vďaka jeho turistickej výbave. Naviac sa pošepkáva, že práve túto jeseň by mal prísť na trh nový model. Nechajme sa prekvapiť, teraz už naspäť k téme. Keď som si prvý krát sadol na Versysa, tak sa mi v hlave premietali rôzne motorky, no na žiadnu z tých, na ktorých som doteraz sedel, sa takýto posed a vzhľad súčasne nepodobal. Sedlo vysoko nad zemou (840mm), stupačky položené relatívne nízko. Toto je dvojica údajov, ktoré sa starajú o pohodlie nôh akokoľvek vysokého jazdca. Ergonomický trojuholník dopĺňajú taktiež vysoko umiestnené riadidlá na zaujímavo tvarovanom predstavci. Tu je priestor pre individuálne nastavenie a doladenie pohodlia pre vlastné potreby ich pootočením. Získaš tak vysokú turistickú verziu alebo nižšiu, športovejšie ladenú pozíciu.

Mesto na štýl jungle boogie

Kvaltujem za jedna a prvé metre sa len tak zľahka rozhliadam. Riadidlá sú široké, dobre sa držia. Nie je tu nič, na čo si treba zvykať a všetko padne do ruky tak akurát. Pohľad do späťákov je ako na plechovke (rozumej vynikajúci), hoci sa vo vyšších otáčkach mierne "zahmlievajú", tomu sa nevyhne asi žiadny dvojvalec, duplom radový. Po pár preradeniach si uvedomujem, že chod radičky je síce tuhší, zato presný, žiadny falošný neutrál. Treba podotknúť, že náš model má najazdených necelých 50 kilometrov a v začiatkoch sa prevodovka správa trošku inak ako po zabehnutí.

Pri hustej mestskej premávke oceníš najmä rozhľad, ktorý ti Versys ponúka už v sede a keď sa dáš do stupačiek, tak ti nebude vo výhľade brániť ani menšia dodávka pred tebou. V Kawasaki nám pripravili model vybavený turistickými doplnkami, ku ktorým patrí aj dvojica 34-litrových kufrov, ktoré mi teraz nedovoľujú vybojovať si pole-position na semaforoch. Veď ja si to vynahradím inokedy...

Útek z civilizácie

Rýchly diaľničný presun z nášho hlavného mesta, zhodiť kufre a poďme sa trošku vyblbnúť do zákrut. Prejazd mestami "na ľahko" mi ušetrí dosť času počas poobednej dopravnej špičky a už sa neviem dočkať, s akou ľahkosťou sa bude motor z ER-6ky ťahať zo zákrut. Radový dvojvalec s objemom 649 kubíkov je naladený na nižší maximálny výkon a posilnené boli nižšie a stredné otáčky lepším kruťákom. Na brzdu sme ho kvôli zábehu zobrať nemohli, Kawa udáva výkon 64 tátošov pri 8 tisícoch a krútiaci moment 61 Nm o 1200 otáčok nižšie. Tieto parametre asi nikomu dych nevyrazia, ale v kombinácii s dobrým podvozkom a obutím sa s tým dá celkom pohodovo zajazdiť. Navyše striekačky Keihin nie sú vôbec pažravé a spotrebu držia na úrovni 5 litrov na stovku pri svižnej jazde (to čo spapajú pri bláznení je ako u každej inej moto). Na záver je to len drobnosť, čo ma potešila. Okrem toho, že spojka sa dá stláčať dvomi prstami, jej páčka je nastaviteľná rovnako ako brzdová. Dosť iných motoriek takéto čosi stále nemá.

Keď sa ešte na skok vrátim k technickým parametrom, v kolónke pohotovostná hmotnosť je číslo 206 kg (ABS verzia 209 kg). Na prvý pohľad opäť nič prevratné. Treba si však uvedomiť, že ťažisko Versysa je vďaka vkusnej koncovke výfuku, ktorý je pod motorom, dosť nízko. Keby neboli tie prekliate normy, verím, že takéto hrmelo by ušetrilo zopár kilečiek a dostali by sme sa na úroveň dvoch metrákov. Aby som sa vrátil späť k pointe. Ide o to, že pod sedlom nemáš ten prekliaty výfuk (prípadne dva), ktorý s tebou v zákrutách zametá ako naložený topcase, nekúri ti na potomstvo a nespáli ti gate alebo čižmy. No a to najlepšie je, že sa s tým dá dobre prepletať v meste a užívať si zákruty mimo mesta.

Podvozok - USD vidlica, banánová kývačka

Cenovej kategórii zodpovedajú aj podvozkové komponenty z domácej dielne. Vpredu je upsidedown vidlica s priemerom "šablí" 41 mm, ktorá vzbudzuje dôveru aj vďaka možnosti nastavenia odskoku a predpätia. Zázrak ako v MotoGP to nie je, ale aj tak len veľmi malé percento bežných jazdcov takéto nastavovania využíva. V každom prípade so sériovým nastavením som bol spokojný, v zákrutách držala stopu ako som jej prikázal a nemala komplexy z extra ponárania, keď bolo treba prudšie brzdiť.

Oproti napr. ER-6ke je podvozok Versysa na vyššej úrovni aj vďaka masívnej zadnej kývačke, ktorá je zvarenec odliatkov a profilov. Tlmič je uložený rovnako excentricky na pravej strane motorky a taktiež disponuje nastavením odskoku a predpätia. Tu sa oplatí pohrať sa s nastavením v prípade naloženia kufrov, resp. ľadvinky na dlhšiu trasu.

Aká celá motorka, také brzdy

Na tejto motorke sa mi páči celková vyrovnanosť. Žiadny komponent nie je výrazne slabší alebo lepší ako ostatné. V praxi sa to prejavuje asi tak, že keď pootočíš plynovú rukoväť, tak ti "neurve" ruky, tomu je prispôsobený aj podvozok s brzdami. Vpredu sa dvojica dvojpiestikov zakusuje do klasicky kawasaki-zubatých kotúčov s priemerom 300 mm. A zakusuje sa rozumne, dávkovateľne a účinne - samozrejme v rámci možností, nie sú to radiálky, čo ťa katapultujú pri nepozornejšom stlačení. Celý čas som brzdil v pohode dvomi prstami. Vzadu sekunduje trošku menej účinný, ale postačujúci jednopiestik (odľahčená zadná stavba je ľahšia a zadné koleso sa tak ľahšie dostáva do šmyku) a 220 milimetrový kotúč. Všetko s logom výrobcu Tokico.

Späť do sedla a na turistiku

Nie veľmi efektným, napriek tomu efektívnym doplnkom GT (turistickej) výbavy je malý deflektor na čelnom plexi. Je manuálne nastaviteľný v niekoľkých polohách. Jeho funkčnosť som mal možnosť prvý krát vyskúšať na diaľnici. Pri mojej výške 182 centi dokázal v najkolmejšej polohe odviesť značnú časť vetra ponad hlavu a časť aj z ramien. Ak máš občas rád pocit vetra, jednoducho ho sklopíš a užívaš si pohodičku.

Čo treba opäť pochváliť u zelených, je čitateľný a prehľadný kokpit. Dominuje mu analógový otáčkomer s bielym podkladom (sú na ňom kontrolky FI, prípadne ABSka). Na pravej strane ho dopĺňa LCD panel, ktorý permanentne zobrazuje aktuálnu rýchlosť a stav paliva v nádrži. V spodnej časti môžeš prepínať medzi ODOmetrom, dvomi tripmi a hodinami. Zvyšok informácií dostáva jazdec formou diód. Malé mínus dávam za nezobrazovanie teploty chladiacej kvapaliny na LCDčku. Ostatné diódy sú štandard (diaľkáče, smerovky, tlak oleja, neutrál a spomínaná teplota chladiacej kvapaliny).

Ďalšie zmeny na cestovateľovi sa týkajú zadnej časti. Použitím originálnych kufrov dôjde k výmene madiel spolujazdca a vyvedením smeroviek viac dozadu. Smerovky ako detail sú zaujímavo riešené, pretože ich je dobre vidno aj z bočnej strany a prispievajú tak aspoň čiastočne k bezpečnosti. Celkovému pohodliu by sa však ďalší pasažier tešil viac, ak by aj jeho stupačky boli pogumované, pretože "trošku" vibrujú.

Dvojicu plastových kufrov môžeš doplniť originálnym tankvakom od firmy SW-Motech s typickou podkovou na veko nádrže a zvýšiť tak batožinový priestor. Navyše tento je oveľa praktickejší na drobnosti, ktoré potrebuješ mať so sebou denno denne a nechceš si zničiť lak na nádrži klasickými magnetickými vakmi alebo sa zaťažovať kuframi.

Z doplnkovej výbavy treba ešte spomenúť nenápadné padáky, ktorým som našiel aj sekundárne využitie. Okrem toho, že ti zachránia dosť veľkú časť motorky v prípade pádu, môžeš si na ne počas jazdy pohodlne vyložiť nohy. Verte, je to príjemná zmena napríklad na diaľnici, keď od dobroty neviete, čo robiť. Proti poškriabaniu nádrže od zipsu bundy alebo kombinézy máš v cene priehľadný tankpad a dizajnovým (a z časti aj bezpečnostným) doplnkom sú reflexné pásiky na kolesách.

Šport

Aby konštruktéri dopriali aj diaľokchtivým jazdcom kus radosti z jazdy, obe kolesá majú priemer 17". Na tento ráfik nie je problém obuť aj športovejšiu pneu. V sérii dostaneš Versysa na Dunlopoch Sportmax D221, čo nie je zlé, navyše v rozmeroch 120/70 a 160/60 máš ponuku dostatočne pestrú na výmenu podľa svojej chuti.

Ako som už spomínal, s nízkym ťažiskom sa zabavíš v každej zákrute a čo je fajn, že podvozok strpí aj horší povrch a v nižších rýchlostiach zožerie, čo mu naložíš. Pri tých rozbitých cestách si budeš pochvaľovať zdvih 150 mm, resp. 145 mm vzadu - pohodlie zaručené. Správanie v zákrutách je neutrálne, takže ho nemusíš presviedčať ako nejakú vysokú kozu, aby sa konečne sklopil, ale na druhej strane sa nezľakneš, že padá do zákruty sám. Vysokou konštrukciou by sa tento bike podobal na nejaké civilnejšie motardy a občas ťa zláka v zákrute nevysadať, ale vystrčiť nohu a la Thierry van den Bosh.

Tí ostatní, kto vlastne?

Nájsť priameho súpera, ktorý sa ešte stále vyrába, je momentálne trošku problém. Prvý stroj, ktorý ma napadá, je šestková Ducati Multistrada, ktorá je dizajnovo rovnako zvláštna ako náš zelenáč a taliansky svojská. No a tu sa končí zoznam priamych konkurentov.

Konštrukčne najpríbuznejší stroj sa mi javí nová KTM 990 SM-T, čo je však prekvapujúce, že tej sa do zákrut vôbec nechce s takou ľahkosťou. Výkonovo sa pohybuje takmer v dvojnásobku Versysa a v podobných hodnotách je aj cena. Ostatné biky s podobným objemom sú buď vyslovene naháče (či už ER-6ka, CBFky, Diversion, Bandit, GSX-F, ShiverGT), alebo sa výrobcovia orientujú viac na turistické zameranie (V-Strom, Transalp). Je tu ešte jeden stroj z Bavorska s označením F650GS, hoci má objem 800 kubíkov, ale vpredu nájdeš 19tku ráfik a ochrana pred počasím je tiež menšia.

Pre koho?

To bola asi jedna z prvých otázok v Kawasaki, keď chceli na trh priniesť zaujímavý model. Versys je univerzálny stroj s výbornou úžitkovou hodnotou. Veľmi dobre si viem predstaviť, že by som nejakú sezónu sedlal podobný typ motorky, ak nie práve túto. Získalo si ma niekoľko faktorov: dobrá ochrana pred vetrom je zabezpečená funkčnými bočnými kapotážami, prípadne doplnkovým deflektorom; dosť času z celkového jazdenia strávim prepletačkami v meste a tam sa tento bike cíti ako king; fun faktor je vďaka mrštnosti na vysokej úrovni a na 98% jazdím sám.

V súčasnosti sa na motorku takmer všetci pozeráme aj cez peniaze, čoby nie. Versysa dostaneš v základe bez ABS za 6.975,- Eur, za antiblok doplatíš 560,- Evri. Zaujímavejšiu alternatívu však vidím v GT verzii, ktorú v Motostore pripravili. Za Versysa ovešaného originálnou dvojicou kufrov, padákmi, plexi s deflektorom, tankpadom a reflexnými pásikmi zaplatíš 7.530,- Eur, s ABS potom 8.090,- Eur.

Záver

Versys bez problémov zvládne aj dlhšiu turistiku, dopraje ti pohodový víkendový výjazd s kamarátmi po okolí a jeho dizajn je prinajmenšom kontroverzný. Preto som si túto časť nechal až na záver. V roku 2007, keď som ho prvý krát zbadal, ma jeho krivky nepresvedčili. Ani v súčasnosti netvrdím, že ide o najkrajšiu modelku na móle, ale pri takýchto strojoch je lepšie, keď sa na nich najskôr preveziete a potom vám je už ukradnuté ako vyzerajú...

Motocykel na test poskytla spoločnosť U.M.S. spol. s r. o.

Text: Cacao, Romoto, Foto: Cacao, Kawasaki.

Nie každý deň je nedeľa a občas si aj fotografická technika rozmyslí, že nebude fungovať, takže sme si museli vypomôcť fotografickým materiálom od profíkov z KawasakiPress.