Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 382 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

DS auto Sumoto Brno

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 2589
Áno, to sú terény kam patrí: 59% (1516)
Nie, južná amerika je super: 41% (1073)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (5 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Taká obyčajná výstava motoriek v Nemecku - Motorradwelt Friedrichshafen 2014

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 29.01.2014 Autor: Cacao
Čitatelia: 4434 [Novinky - Reportáž]

Posledný januárový víkend sme strávili na výstave motocyklov pri Bodamskom jazere. Nemal som veľké očakávania, keď sme odchádzali. O to väčší zážitok to bol. Čítajte ďalej.

Seriál článkov - Motorradwelt Friedrichshafen:

Prečo ísť na bežnú výstavu motoriek do Nemecka?

Táto otázka ma trápila počas oboch dní, ktoré sme v priestoroch výstaviska vo Friedrichshafene strávili. Poďme na to postupne. Najprv si treba uvedomiť, že v Nemecku sa napríklad v minulom roku predalo viacej ako 81.000 nových motoriek rôznych kategórií. Na takomto trhu sa dá predať k motorke čokoľvek a predávajúci s výrobcami si to dobre uvedomujú a aj preto bol toto už 20. ročník výstavy Motorradwelt Bodensee.

Trepať sa na výstavu vzdialenú cca 800km kvôli pár motorkám, ktoré môže človek vidieť aj tu je na prvý pohľad prinajmenšom divné. Hneď sme ale pri prvom bode z mojich "prečo". Turistika. Každému sa raz zunujú trasy vo svojom okolí a hľadá čosi lepšie, zaujímavejšie, krajšie - iné ako má doma. Už len to, že chceme ísť na dovolenku za hranice Slovenska. U nás sme zvyknutí na hľadanie destinácie najmä po internetových fórach, stránkach alebo sa obrátime na známych, kamarátov. Čo ale, keď sme na to jazdenie podľa nášho gusta nakoniec sami? Väčšia časť jednej výstavnej haly (každá hala mala cca 6000m2 a viac) bola venovaná cestovkám, hotelom a iným ponúkačom zážitkov na dvoch kolesách. Od predĺžených víkendov so sprievodcom v Alpách v štýle all-inclusive, cez okruhové jazdenie, kde si zmyslíte, až po spakovanie motorky a naloženie na Transibírsku magistrálu a vysadenie v Ulánbatare.

Aby sme sa na svojom biku niekam dostali, už ho musíme mať. Vrátim sa teda pár krokov späť. "Z vašej ponuky si vyberám..." Výhoda kúpnej sily v Nemecku sa prejavuje v množstve vystavených modelov a ich variácií. Okrem základnej verzie biku nájdete u každého z vystavovateľov verziu "v plnke" alebo napr. pri turistikách vyššie sedlo, nižšie sedlo; ženy alebo nižší jedinci ocenia zníženú verziu; u väčšiny taktiež nájdete modely ovešané príslušentvom tuningových firiem LSL, Rizoma, Touratech a pod. Že si môžete sadnúť na 99% vystavených kúskov je samozrejmosť. Ochota a prístup vystavovateľov je priam ukážkový. Pár okopaných kufrov a sedadiel tu nikto nerieši.

Motorku by sme mali vybratú. Čo na seba? Čo len chcete. Množstvo predávajúcich "handry" si netrúfam spočítať. Keby mal niekto problém s nápadmi, mohol sa zastaviť na módnej prehliadke a potom sa pustiť do nákupov. Pri mojom zbežnom prieskume sa ceny pohybovali na úrovni internetových obchodov. Pri týchto predaných množstvách je jednoduchšie držať cenu dolu. Videl som veľa prípadov, ako predajcovia behali so zákazníkmi oblečenými v kombinézach a usádzali ich na vystavené kúsky, aby sa zákazník rozhodol a bol spokojný.

Ďalším "prečo" je sortiment doplnkov, ktorými sa dá náš dvojkolesový miláčik alebo garáž resp. dielňa vylepšiť. Našli by ste tam, čo vás napadne, niekedy aj nenapadne. Vymenovávať nemá zmysel.

Kým si návštevník pozrie toto všetko, ani nevníma, ako dobre je samotné výstavisko riešené. Hlavné koridory sa ťahajú krajom hál, medzi ktorými nájdete reštiky - samoobsluhy, alebo si môžete dať čapáka a nejaký ten wurst v menších stánkoch, pri ktorých je živá hudba alebo iná zábavka. Ceny sú vyššie ako u nás, ale nebolo to zbojníctvo.

S plným bruchom je na čase sa pokochať nejakou tou show. V priebehu celých troch dní sa program opakuje, takže stačí sa pozrieť do letákov s programom a vyraziť do správnej haly. Opakovaním predstavení je zabezpečené, že z každej show budete vidieť viac ako len hlavu diváka pred vami. Veľmi ma potešili jazdy motardistov, ktorí si dávali jeden drift za druhým. V prestávkach oko divákov potešil stuntrider Chris Rid a neboli by sme v Nemecku, aby sa neukázala aj nejaká úchylka. Tentoraz to boli plochodrážne sajdkáry. Po niekoľkých kolečkách v ich štýle pridali pár wheelie a rozlúčili sa gumovačkou.

 Človeka dokáže vždy niečo prekvapiť.
Človeka dokáže vždy niečo prekvapiť.

V inej hale si to zase užívali trialisti a ešte v ďalšej hale mali priestor borci lietajúci vzduchom (rozumej FMX). Keď batmeni dolietali a v hale sa to ukľudnilo, kto mal záujem, zajazdil si na predvádzačkách. Požičať prilbu, bundu a rukavice nebol problém - všetko zadarmo (vrámci testovacej jazdy).

Pokiaľ ste sa vy vozili na predvádzačkách a mali ste tam so sebou aj svojho potomka, ten sa mohol vyblbnúť na dráhe so svojími rovesníkmi. 8-10 ročné decká brúsili stupačky malých bikov o asfalt - radosť sa pozerať. Na dráhe vedľa si to zas "rozdávali" návštevníci v jazde zručnosti, pomalosti a pod.

Pri cigaretke na "čerstvom vzduchu" sa bolo na čo pozerať tiež. Či už to bola ohňová show zakončená pálením gúm alebo škola jazdy "ako dať koleno".

K nemeckým bikerom neodmysliteľne patria prestavby. Časť inej haly bola venovaná aj takto "postihnutým". V súťaži o najlepšiu prestavbu sa dalo pozrieť na zopár kúskov, od piatku prebiehalo aj "Live custom build", čiže poskladanie custom biku na výstave.

Za jeden deň sme to všetko nestihli pozrieť a s radosťou sme sa vrátili v nedeľu. Parkovanie bolo znova bezproblémové a pri nemeckej precíznosti sme touto aktivitou nezabili ani minútu navyše. Všetko bez nervov, tlačenia, problémov. Za tri dni výstavy sa tu malo prestriedať cca 35.000 návštevníkov. Takú masu treba vedieť zvládnuť a organizátorom sa to podarilo bezchybne.
Ak budete budúcu zimu rozmýšľať, kam sa ísť pozrieť, tak Friedrichshafen a táto výstava za to určite stoja. Okrem bikov nájdete v meste zopár zaujímavých atrakcií na doplnenie programu - múzeum vzducholodí, múzeum umenia alebo aj prechádka pri Bodensee a centrom Friedrichshafenu sa mi pozdávali.

 Nie všetko skvostné bolo aj pekné...
Nie všetko skvostné bolo aj pekné...

Názor druhého návštevníka - Romoto

Ako napovedá názov výstavy, uskutočňuje sa naozaj pri turisticky atraktívnom jazere Bodensee, ktoré spája hranice Nemecka, Rakúska a Švajčiarska a aj z Talianska to nie je ďaleko. Poloha výstaviska, okolité krajiny s neuveriteľným motorkárskym zázemím a skvelé organizačné schopnosti sú zárukou úspešnej výstavy. To asi preto už ten jubilejný ročník. Boli sme prvý krát, takže nemôžeme tento ročník porovnať s tými predchádzajúcimi, ale dám na úvod pár čísel:

Výstava sa uskutočnila v deviatich halách a každá je väčšia ako bežné futbalové ihrisko. Podľa údajov z informačného centra, priemerne má hala cca 6000 m2. Na ploche okolo 54 000 m2 bolo viacej ako 250 vystavovateľov. Plus dve nádvoria. Jedno pre Burnoutshow – teda niečo ako návod ako zlikvidovať zadnú pneumatiku a zamoriť priestranstvo a následne aj haly dymom z horiacej pneu. No a to druhé slúžilo ako parkovisko pre ľadových medveďov, ktorí mali parkovné aj vstup zadarmo. Stačilo prísť na motorke nad 50 ccm. (A nebolo ich málo...) O túto plochu sa delili s firmou, ktorej inštruktor na špeciálne upravenom motocykli umožnil záujemcom vyskúšať si náklony pri 3°C (viď foto).

 Škola jazdy
Škola jazdy

Organizácia bola typicky nemecká – bez akýchkoľvek problémov. Od parkovísk (4 eurá za auto) , cez zakúpenie lístkov (9,50 dospelý/deň, 16,00/dvojdenný + zľavy pre všetky ostatné kategórie). Dostatok bufetov na občerstvenie (káva 2 €, pivo 3,5 €, krkovička v žemli 4 € a pod.). Všade úsmev a ochota.

Výstava mala neuveriteľný sprievodný program, ktorý bol pre nás možno ešte väčším lákadlom ako samotná výstava. Základ výstavy tvorili samozrejme stánky najväčších motocyklových výrobcov zastúpených domácimi dílermi. Všade boli nielen posledné novinky, ale tieto novinky boli už aj vylepšené rôznymi doplnkami – ako písal Cacao.

Stánky tu mali všetci väčší ale aj menší nemeckí úpravcovia. Spomeniem Wunderlich, Touratech, LSL apod. Stánok mal Horex, Métis, Ace Café London. Bolo tu neuveriteľné množstvo stánkov so všetkým možným pre motorkárov. Od tých najväčších až po tých najmenších. V živote som nevidel na motocyklovej výstave toľko malých detí. Tie mali dokonca vyhradenú jednu halu ( tzv. detský parkúr) s dráhou vyznačenou balíkmi, kde si mohli zajazdiť. Organizátori ich ovešali chráničmi, navliekli im rukavice, nasadili prilbu, posadili ich na malé supermotá a malí šarvanci mohli jazdiť. Niektorým to išlo naozaj skvele. Výstava mala neuveriteľne kultúrny charakter (žiadny bodypainting, tanec pri tyči či nebodaj striptíz – ani večer!). To preto tie deti a aj veľa starších ľudí. A aj veľa na vozíčkoch a o barlách. Aj v Nemecku sa padá...

Dobrí boli Beiwagenisti. Stroje sú poháňané jednovalcami ako na plochej dráhe , ibaže majú „sajdku“ a celá konštrukcia je sklonená doľava v smere jazdy. Závozníkov väčšinou tvorili manželky (alebo priateľky?), synovia alebo mladší súrodenci. Stroje mali slušné zrýchlenie a predvádzali dramatické drifty. To aj preto, že podlaha v halách pripomínala naolejovaný asfalt. Aj motardisti vo všetkých kategóriách si užili svoje. V hale bolo tak nadymené, že slovenský hygienik by ju zatvoril po prvej jazde. O hlučnosti ani nehovorím.

V inej hale na oveľa menšej ploche predvádzali svoje umenie traja trialisti a jedna krásna mladá trialistka. Skákali a liezli po pňoch, skalách, betónových diaľničných zvodidlách a rôznych drevených pyramídach. Neboli to majstri sveta, ale keď to vidí človek z 3 metrov, musí uznať, aké je to náročné. Ak sa im aj niečo nepodarilo obecenstvo ich roztieslakalo a oni to skúšali znova.

Boli aj quady, triky, skúšobné jazdy noviniek, módna prehliadka, predstavovanie noviniek, zábavné kino, výchova dorastu, vyhodnotenie prestavieb a pod. Neviem, či ma všetko napadlo. Program frčal od rána 10:00 do 18:00 večer. Jednotlivé ukážky a predstavenia nasledovali v 15 až 30 minútových intervaloch presne podľa harmonogramu. Nič nemeškalo, nič nevypadlo. Tušili sme, že sa to nedá všetko stihnúť za jeden deň, preto sme si ponuku rozdelili na dva dni.

Bol som už na pár výstavách v zahraničí, ale priznám sa, na takejto ešte nikdy. Výstava pre radosť. Aby aj nie. Nemci motorkami, ale aj z motoriek žijú. Trocha matematiky: pri predaji nových 81 000 ks vo všetkých kategóriách za rok 2013 a pri priemernej skromnej cene – dajme tomu 7 000 eur je to obrat okolo 600 miliónov eur ročne. To iba strieľam od pása. Každý motorkár potrebuje prilbu, oblečenie, rukavice ... tankvak, zámok, olej, reťaz atď. Veľa z motorkárov má priateľku, prípadne manželku, druhú motorku, syna, dcéru, otca, aj matky jazdia. A udržiavať treba aj tie motorky kúpené minulý, predminulý a aj predpredminulý rok. Skrátka x stotisíc motoriek. A to už nerátam náklady športovcov na všetkých druhoch podkladov. Človek nemusí byť veľký matematik, aby prišiel k ohromujúcim číslam. Obrat v motocykloch a s tým súvisiacich záležitostí bude pravdepodobne niekoľko miliárd eur.

Čo dodať na záver? Určite nebanujeme, že sme tam boli. A tíško tým Nemcom to ich motorkárčenie závidíme!

Pridané: 29.01.2014 Autor: Cacao pošli na vybrali.sme.sk

Seriál článkov - Motorradwelt Friedrichshafen:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (5 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (11)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: