Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 2589 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 28809
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17141)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (11668)
Hodnotenie: (27 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (28)  [Verzia pre tlač] Tlač

Kto skoro chodí, sám sebe škodí... (Francúzske Alpy 2008) 6/6

 Zdieľať

Pridané: 09.03.2010 Autor: zeze
Čitatelia: 15397 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Slávny Grand Canyon du Verdon je najlepšie (a zároveň rádovo rýchlejšie) prezrieť si tzv. vnútorným okruhom, ktorý sa volá Route des Crétes. Jedná sa o 23 km dlhý okruh, ktorého najvyšším bodom je „sedlo“ Pas de l Abauc (1330 m).

 Pri stúpaní na Pas de l Abauc sme sa nakrátko vzdialili od kaňonu do prérie... ale len na pár zákrut.
Pri stúpaní na Pas de l Abauc sme sa nakrátko vzdialili od kaňonu do prérie... ale len na pár zákrut.

A práve z Route des Crétes sú najlepšie výhľady nielen do kaňonu rieky Verdon (celková dĺžka 21 km) s kolmými stenami vysokými až 770 m, ale aj na „vonkajší okruh“, trasu cez Corniche Sublime, ktorý meria vyše 110 km.

 Pohľad z Route des Crétes na cestu vonkajšiho okruhu (Corniche Sublime) okolo Grand Canyonu naproti
Pohľad z Route des Crétes na cestu vonkajšiho okruhu (Corniche Sublime) okolo Grand Canyonu naproti

Z časových dôvodov sa uspokojíme len s úžasnou Route des Crétes a vraciame sa na západ, aby sme v Pont-de-Soleils odbočili na juh, len tak uniknúť zhusťujúcej sa premávke okolo kaňonu. Čaká nás ďalšie príjemné prekvapenie, a to cesta cez Trigance, Comps sur Artuby a sedlo Col de Clavel (1069 m). Je to kvalitná cesta cez jemne zvlnenú prériu, plná rýchlych zákrut s nulovou premávkou - nečakaný balzam na dušu.

Podobne si krochkáme na nečakane prázdnej hlavnej cestu smerom k moru (N85), ktorá sa vyznačuje kvalitným, širokým asfaltom a úžasnými scenériami a smerom k moru nás vyprevádzajú sedlá Col de Valferriere (1169 m), Pas de la Faye (981 m) a Col du Pillon (782 m).

No a to by bolo z dnešných 452km asi tak všetko z pekných vecí, pretože nasleduje dvojhodinové blúdenie do Nice, následne presun strašnou, drahou a nebezpečnou diaľnicou po pobreží. Neskôr nudný presun na sever zavŕšený nocľahom v príšernom (vraj trojhviezdičkovom!) pajzli v Novi Ligure (Albergo Ristorante della Corona nemá na izbe ani len lampu v strope). Pravdaže, cestou po slnkom zaliatom pobreží ma stále šklbali myšlienky na odbočenie na sever, kde čakajú mnohé sedlá ako Alpes Maritimes, ale doslova 1 km od pobrežia (a teda aj diaľnice) bola čierna stena z búrkových mračien.

Piatok 12. júna 2008

Trasa: Novi Ligure – Piacenza – Brescia – Venezia – Tolmezzo – Paluzza – Plockenpass (1362 m) – Gailberg-Sattel (962 m) – Spittal – Rennweg – Katschberpass (1641 m). 639 km

Pokračuje diaľničný presun cez Taliansko. Začíname v lejaku, postupne aspoň neprší. Aj z dnešného presunu z Novi Ligure až do Tolmezza je tucet možností odbočiť z diaľnice na sever a razom sa ocitnúť v nejakom atraktívnom alpskom regióne! Ale počasie nepustí. S ťažkým srdcom míňame odbočky, ktoré by nás dostali do Aosty, či k Lago Maggiore, na Gáviu, k jazeru Garda, do Dolomitov, a čo ja viem kam ešte. V Tolmezze to už jednoducho nevydržím, schádzame z diaľnice a dážď-nedážď „urobíme“ ešte aspoň Plöckenpass (1362 m).

 Daždivý večerný Plöckenpass. Za iných okolností humus, dnes úžasná zmena oproti diaľničnej námahe.
Daždivý večerný Plöckenpass. Za iných okolností humus, dnes úžasná zmena oproti diaľničnej námahe.

Nasleduje prejazd do ďalšej doliny cez Gailberg-Sattel (982 m), prefrčíme dolinou Drautal, kúsok po diaľnici A10 a posledný nocľah volíme opäť „štýlovo“, po 644km v krásnom sedle Katschberg-Pass (1641 m). Večer pri pive ešte spriadam okruhy po okolí, ak by zajtra ráno svietilo slniečko. Veď čas máme do nedele!

Sobota 13. júna 2008

Trasa: Katschberg (1641 m) – Murau – Judenburg – Wien – Hot-Pot Červeník – Žilina. 563 km

Zázrak v podobe náhlej zmeny počasia k lepšiemu sa definitívne odkladá.

 Katschbergské dopoludnie... Už niet na čo čakať.
Katschbergské dopoludnie... Už niet na čo čakať.

4 stupne a dážď so snehom nás vyháňajú do doliny a po 575 km, najskôr v daždi, neskôr v orkáne, sme doma.

Sumár

Tento výlet mal byť skorým vrcholom sezóny. Naplánovaných bolo 4500 km, z veľkej časti horskej nádhery. Napokon sme z tých niečo cez 3500 km namotali vyše 2500 km ,,potupne" po diaľnici, čo určite nebol pôvodný zámer. Ale keď v Alpách počasie nevyjde, nemá význam sa hrať na drsňákov, navyše v časovej tiesni. Je samozrejme stratou času a peňazí (najmä talianske diaľnice šokovali astronomickými poplatkami) trepať sa takú štreku kvôli (necelým) trom dňom jazdenia v horách, ale tak to jednoducho kvôli počasiu a hlavne mojej netrpezlivosti vypálilo.

Zažili sme samozrejme aj niekoľko nádherných a emotívnych momentov, ale vzhľadom na vynaložené náklady a námahu ich malo byť ďaleko viac. Preto nikdy nepodceňujte predpoveď počasia (práve ja patrím k tým, čo to stále zdôrazňujú).

 Najdôležitejší na každom výlete je aj tak bezpečný návrat k tým, čo vás čakajú.
Najdôležitejší na každom výlete je aj tak bezpečný návrat k tým, čo vás čakajú.

Najpríznačnejšie bolo, že som pár dní po návrate schytil do rúk nejaký nemecký mototuristický časopis, v ktorom boli opisované aj cesty v oblasti, odkiaľ sme sa práve vrátili. Stálo tam: ,,V tejto oblasti sú v júni silné búrky na dennom poriadku."

<

Pridané: 09.03.2010 Autor: zeze Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (27 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (28)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Galéria ku článku: