Mini výlet do Čiech 1/2

Zistil som, že takzvané vozenie okolo komína mi už nestačí. Chce to niečo viac a ďalej. Tak v zime som začal premýšľať kam ísť v lete. Nápadov na turistiku bolo za vrece. Taliansko, Chorvátsko a samozrejme Alpy. Toto všetko ma napadalo. Veď to poznáte najradšej by som precestoval polku sveta. Potom prišiel nápad na cestu do Čiech. Veď čo môže byť lepšia voľba pre začínajúceho turistu. Slovák sa tam bez väčších problémov dorozumie. A naše krajiny majú spoločnú minulosť. Do karát zahral aj fakt, že nás pozvala kamarátka. Už len vymyslieť trasu a dohodnúť termín. Obsadenie bolo jasné ja, moja ľadvinka a kamarát. Traja slováci na dvoch banditoch.

Počas plánovania trasy sa mi o Česku aj snívalo.

Termín sme si stanovili od 5 júla do 8 júla. Ako sa blížil termín odchodu začali sme sa pripravovať. Čo si zobrať, pripraviť motorku a najdôležitajšie zmeniť peniaze. Oblečenie sa poskladalo do motobrašní a tankvaku. Deň pred odchodom bolo všetko pobalené. Skontroloval som motorku a môžeme sa vydať na cestu. No v okresanej zostave, kamoš to na poslednú chvíľku zrušil. Prednosť dostala dovolenka v Taliansku. Nevadí predsa nás taká vec neodradí.

Moji najmilší: priateľka a Banďúr.

Pred našim odchodom bolo krásne počasie dúfame, že nám to vydrží. Je ráno deň odchodu. Počasie je v pohode polooblačno, aspoň sa nebudeme variť vo vlastnej šťave. Vyrážame niečo krátko po ôsmej, cez Strečno smer Žilina. Na pondelok je minimum áut. To preto, že je sviatok Cyrila a Metoda. Za Žilinou sa napájame na diaľnicu. Nasadzujem diaľničné tempo. Míňame Považskú Bystricu cez nový úsek diaľnice. Mesto je vidieť z vtáčej perspektívy. Ideme ďalej a schádzame z diaľnice na Púchov. Smerujeme na hranice cez Lysú pod Makytou. Prechod cez hranice je už bez zastavenia. Doby, keď sa kontrolovalo už pripomínajú len prázdne colné budovy. Zastavujeme za dedinkou Lidečko na parkovisku s pieskovým podkladom. Ideme sa pozrieť na Čertovy skály .

Čertovy skály celkom zaujímavá skalka.

Po pár záberoch pokračujeme v ceste smerom na Zlín. Za Zlínom smerujeme na Kromeríž, od ktorého sa dáme po diaľnici na Brno. Cesta nám ubieha pekne až pokiaľ nezačne „diaľničná panelovka“. No pretrpíme to a čoskoro už vidím Humpolec. To značí zídenie z diaľnice. Cez Pelhrimov smerom na Tábor a ďalej na Milevsko. Pokračujem smer Mirovice a čudujem sa, že sa mi nikde nepodarilo zablúdiť. Ideme cez Ždákovský most, ktorý je ponad Vltavu. Odporúčam zastaviť. No my sme išli ďalej, lebo nás začala prenasledovať búrka. Darí sa nám celkom úspešne unikať. Sem tam sa nám ušla kvapôčka, no aspoň odskúšame funkčnosť nepremoku. Nakoniec začalo pršať, no nepremoky držia a ja nevidím dôvod zastavovať. Ten som nakoniec dostal v podobe blikajúcej kontrolky paliva. Stojíme na pumpe pred Mirovicami. Čerpám energiu na dnes posledných pár kilometrov. Prestalo pršať a pokračujem cez Mirovice smer Blatná. Ten kúsok z Mirovíc do Blatnej je riadne úzka cestička a riadne kľukatá. Cesta je mokrá po daždi a jednu utiahnutú zákrutu nestíham dobrzdiť. Chladnokrvne skáčem na zadnú brzdu a polodriftom sa dostávam cez ňu. Zatínam zuby a čakám pecku po prilbe od priateľky. Nič sa nedeje voľáko to nezaznamenala. Potrestanie bude až po prečítaní. A sme šťastne a zdravo v cieli cesty. Motorku dávame do garáže a unavení ideme na byt. Nevýhoda Bandita je to prekliate sedlo. Po sto kilákoch sa presedí a potom vaša zadnica spozná čo je utrpenie. No sprcha a posedenie nad pivkom zaženie túto malú zadkovú boliestku. Displej moto ukázal že sme prešli 470km.

Nakoľko minulú noc nebolo veľa tých pivečiek vstávame v pohode. Počasie sa rozhoduje či bude pekne, alebo pršať. Nečakáme ako sa rozhodne a na výlet po okolí ideme autom. Cez Strakonice do známych Hoštíc. Hoštice sú na moje prekvapenie plné turistov. Domáci nás informujú, že u nich je sviatok aj dnes. Všímam si informačnú ceduľku o spoplatnení státia v dedinke sumou 30KČ. Prejdeme teda celou dedinkou a smerujeme na pole označené ako parkovisko. Na naše počudovanie parkujeme zdarma. Ideme teda na exkurziu a počasie sa rozhodlo, že bude teda pršať. Schovávame sa na plechovej zástavke a čakáme. Dážď utíchol a môžeme sa pobrať smerom na družstvo. Obzeráme si odstavený autobus na ktorom sú postavy z filmu.

Autobus je dar od Miloša Zemana.

Pri vchode na družstvo je predaj suvenírov a vstupného. Platí sa 25KČ na osobu a peniaze budú použité na opravu filmového kravína. Ideme dnu do prvej budovy, ktorá zíva prázdnotou. Je tam filmová posteľ, jeden Mercedes, kočiar a udržiavaná „Vencova Jawa“.

Vencova Jawa.

Potom je tam budova ČundrHilton, ktorá je určená pre miestne zábavy. Ďalšia budova je pokrytá kresbami z filmu a miestom určením na podpis návštevníkom. To je všetko čo je na videnie v družstve. Pokračujeme teda smerom na centrum dedinky. Dostupný je len rodný dom „rejžu“ Z. Trošky. Ostatní majitelia filmových domčekov si neželajú návštevy. Toľko náš výlet do Hoštíc.

Toto netreba ani komentovať.