Smer: prvý motozraz

Nápad a príprava

Jazdieval som však sám aj preto, že som nepoznal nikoho kto vlastnil motorku. No časom si kamarát zaobstaral tiež motorku. Jazdili sme už teda dvaja a prišla reč na zrazy. Podobné akcie ma nikdy neťahali, to sa priznám. Hlavne, keď začal kamoš spomínať zraz a stan v jednej vete. Nie som asi typ na stanovanie. Mladší som absolvoval pár stanovačiek a už vtedy som vedel, že posteľ je predsa pohodlnejšia. No nakoniec ma jedného dňa začal kamarát presviedčať. Poďme pozrieť na zraz bude sranda, popijeme a veď to poznáte.

Vytiahol som na neho argument, že nemáme stany a ani ma stanovanie neláka. Jeho protiútok bol však rýchli a pre mňa nečakaný. Budeme predsa spať v chatke znela nečakaná odpoveď. Aké jednoduché a geniálne, myslel som si. Prečo to nenapadlo mňa? Nakopávame teda internet a na pre mňa vtedy neznámej stránke Motoride.sk hľadáme termín najbližšieho zrazu.

Nachádzame jeden zraz pri Leviciach. Zatiaľ všetko pekne jednoduché až na pokus rezervovať ubytovanie. Teta na druhom konci telefónu nám oznamuje, že všetko je plne obsadené. Moja reakcia bola, že nikde neideme. No kamarát však chcel ísť. Nakoniec do mňa nalial niekoľko gumidžúsov. Takému presvedčovaniu sa ťažko odoláva a tak som súhlasil, že pôjdeme.

1.deň sobota

Viem na zrazy sa väčšinou chodí v piatok, no páni práca skôr nepustila. Balenie ako inak si nechávam na päť minút pred odchodom. Moja špecialita a postupom času ju stále vylepšujem. Jedného krásneho dňa určite tento čas stlačím na úroveň tridsať sekúnd pred odchodom. No nakoniec vyrážam po kamaráta. Ako som čakal nebol pripravený a omeškaný odchod sa ešte viac oneskoril. Nakoniec teda konečne odchádzame smer juh slovenska. Na miesto zrazu dorážame podvečer. Po zaplatení vstupného dostávame tričká a presúvame sa do areálu. Toľko motorkárov som nikdy po kope nevidel. Čumíme ako teľce na vráta. Na pódiu už svoje nástroje žhavia rôzne kapely. Všade samé motorky a kopec baviacich sa ľudí.

Všade kopec motorkárov.

Kapely už žhavia svoje nástroje.

My však musíme ísť vyriešiť ubytovanie. Zraz sa koná pri stredisku Margita-Ilona a tak idem vyskúšať šťastie. Neverím však, že bude niečo voľné. Už mám pripravený predslov pre kamaráta aký je „cenzúra“ keď dúfal, že bude niečo voľné. No poznáte to, že sprostý majú šťastie? Keďže naše šance sú dvojnásobné tak nakoniec odchádzame s kľúčom od jedinej voľnej chatky. Smerujeme ku našej chatke a škeríme sa ako hovienko čo sa podobá na vianočku z reklamy. Chatku opíšem asi tak, že toho pamätá naozaj veľa a za tú dobu sa jej ruka opravára nedotkla. Vtipkujeme, že možno pamätá aj ríšu Rakúska-Uhorska. No to som už zabrúsil do ťažkého dejepisu.

Naša chatka, ktorú sme pomenovali Stalingrad.

Rýchlo sa ubytúvame a ideme okoštovať čo ponúkajú miestne stánky. V realite sme všetko tresli na zem v chatke a pobrali sa ožrať ako prasce. Veď kam by to Braňo M. Dotiahol bez kvapky alkoholu. Tak sa teda kocháme a nasávame atmosféru zrazu. Sobotňajšia noc je teda jasná a nemusím ju extra rozoberať. Štandardná opíjačka, ktorú sem- tam prerušuje rev vytočeného motora. Z diaľky je počuť hluk kapiel a motorkárskeho davu. Nič iné sa v mojom pamäťovom bloku neuložilo. Takže musíme preskočiť na ďalší deň.

2.deň nedeľa

Citujem susedov čechov „Nedele, nic se nedeje“. Tak isto aj moja hlava nechápe čo sa deje. Za svet ju neviem naštartovať a dostať do normálu. Našťastie telo všetko vykonáva automaticky a skoro presne. Iba občas sa niečo pripletie pod nohy a potknem sa, ale inak všetko v pohode. Tlačítko štart mi nakoniec pomohol nahodiť červený býk. Teda niekoľko býkov v plechovke. Tak sa nakoniec balíme a pripravujeme sa na odchod. Odchádzajú všetci účastníci tohto zrazu.

Všetko dobré sa raz končí a treba ísť domov.

Opísať presne atmosféru prvého zrazu by nevedel asi ani Dede. Dorazili sme nakoniec domov v zdraví, plný zážitkov a výparov z alkoholu. Akcia proste super a ľudia rovnako. Kto nikdy nebol na zraze a premýšľa či ísť alebo nie odporúčam skúsiť. Veď najlepší úsudok si každý spraví sám. Takže sa tešme na leto a možnosť zúčastniť sa jedného z mnoho zrazov, ktoré sa organizujú. No alebo môžete začať zvažovať účasť na nemeckom zimnom zraze zvanom Elefantentreffen, známeho aj pod menom Sloní zraz.

Pár ďalších fotiek

Na zraze behajú kedejaké masky :-)

S dobrou partiou je všade fajn.

Ako vravieva jeden známy "Na moto len kožené oblečenie" každý si to vysvetľuje po svojom.

Deti treba na dobré veci učiť od malička :-)