Suzuki DR800S menom mr. Big

No začnem svoj príbeh ešte pred jeho kúpou. Vlastnil som Yamahu XT600 r.v.89 bol som jej X-tí majiteľ. Musím povedať, že motorke bola odopretá kvalitná starostlivosť. Snažil som sa to doháňať, takže bola viac v servisoch ako u mňa. Takto osudnou sa jej stal aj jeden mechanik, ktorý mi ju „krásne opravil“. XT-čka šla z domu za pár drobných. No posuniem sa v mojom príbehu ďalej. Keď som moto predal bola sezóna v plnom prúde. Takže som sa obzeral po novom tátošovi. Výber bol jasný musí to byť enduro.

Krásne dni sa len tak striedali a mňa už svrbeli dlane. Chcel som jazdiť a peniaze ma začínali tiež pokúšať. Náhodná cesta okolo Novák to však celé vyriešila. Narazil som na moto-bazár a tam som uvidel majestátne stojaci Big. Krásna modrá hebedná krava. To mi napadlo, keď som ju oslintával z blízka. Srdce revalo na poplach to chcem, to chcem, kúp to!!! Rozum sa vo mne nikdy neozýval, takže bolo rozhodnuté. Že som mal peniaze akurát na ňu bolo tiež znamenie. Len deň keď som ju našiel a očumoval sa už prehupol ku večeru a bazár sa zatváral. Musel som čakať do druhého dňa. Neznášam čakanie. No dočkal som sa a bol tu deň odchodu pre Biga. Nad variantou, že nemusí byť dobrá a tip-top som ani nepremýšľal. Ja to chcem, ja to musím mať nič iné mi neznelo hlavou. Niekedy (často) som ako malé decko.

Foto ešte v bazáre fotil som to voľákou starou nokiou :-).

Po príchode do bazáru a vybavenie potrebného sa konala skúšobná jazda. Srdce bilo na poplach a to čo robilo po stlačení štartéru ani nejdem opisovať. Motorka naskočila na prvé ťuknutie a ozval sa rachot, ktorý bol návykoví. Predchádzajúci majiteľ nechal výfukové koncovky úplne vykuchané. Mne sa to páčilo no susedom už asi menej. Prehadzujem nohu cez vysoké sedlo, ktoré je tvrdé no pohodlné. Cvakám za jedna a zhruba 230 kilové monštrum sa pohýna vpred. Motor vrčí ako o život a ja tam hádžem ďalšie rýchlosti. Ani sa nenazdám a prekračujem povolenú rýchlosť. Skúšobná jazda je na konci no ja už viem, že Big sa sťahuje do Martina. Mierne jednanie o cenu nech mám radosť. Zľava sa konala tak si môžem hneď kúpiť nálepky a voľajaké doplnky.

Tak všetko vybavené, hádžem na seba oblečko, prilbu a môžem vyraziť. Samozrejme na najbližšiu pumpu, aby som dal napapať tomuto žrútovi. Nádrž má teda riadnu 24litrovú, teda aj dojazd bude ok. Hlavou mi prebehla matematika tuším z tretej triedy 24:6 sa rovná cca 400kilákov. Nádrž je plná takže ideme nato. Tempo si dávam svižné a motorka ani najmenej neprotestuje, ako inak zas prekračujem povolenú rýchlosť. 50koníkov pri zhruba 6500 otáčkach je na jednovalec tak akurát. Aspoň mne to stačilo. Krajinka mi ubehla raz-dva a už dávame všetkým v okolí na vedomie, že sme doma. Odstavujem svojho nového tátoša vo dvore a vyťahujem z kufra kúpené nálepky.

Nové nálepky a nový domov pre Biga.

Motorka je to super a aj spolužitie s ňou. Nenáročná na údržbu a aj spotreba sa pohybuje v normále. Zvládne turistiku, ako aj jazdu terénom. Je to proste dnes už podľa mňa enduro klasika. Najazdil som na nej kopu šťastných kilometrov. Nikdy ma nenechala v štychu a aj po zime poslušne naskočila. Podľa mňa je to stroj, ktorý patrí do kategórie: nezmar. Delila sa o moje moto-srdce ešte s Banditom no pre financie musela z domu. Dúfam, že majiteľovi slúži bez problémov ako mne. A tajne dúfam, že ešte jedného krásneho dňa si znova zaparkujem takúto krásku doma.

Na výlete kdesi na Slovensku.

Tento článok je len takou spomienkou, tak ho prosím berte s rezervou. Všetkým želám kopec šťastných kilometrov v sedlách svojich tátošov.