Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1244 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29778
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17602)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12176)
Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (4)  [Verzia pre tlač] Tlač

Jesenná jednodňovka 2

 Zdieľať

Pridané: 31.10.2011 Autor: tigrik77
Čitatelia: 5612 [Mototuristika - Európa - Výlet]

Tohto ročná sezóna nám krásne počasie uštedruje aj začiatkom októbra. No padajúce lístie a predpovede počasiarov naznačujú blížiacu sa zimu. Tak túto jazdu som si dal ako svoju bodku za sezónou 2011.

No zima ešte nie je tak je treba zodrať dezén na pneumatikách. Preto sme sa ako inak rozhodli pojazdiť s kamarátom pár kilometrov okolo komína. No neviem kde sa a ani ako zrodil nápad v mojej hlave, že dáme výlet do Čiech. A poviem vám nič lepšie ma nemohlo napadnúť. Nie že by nás to po okolí nášho Turca nebavilo, no máme to už pár krát prejazdené. Tak som strávil pár minút nad mapou a trasa bola vymyslená.

Ráno je samozrejme hmla. Vybavujem pár vecí okolo ôsmej v meste a moc teplo teda nie je. Volám Tomášovi a samozrejme ho budím (nebude spať, keď ja som už hore) dohadujeme sa počkať ešte hodinku. Myšlienka neísť je neprípustná a úplné tabu. Doma ma ako inak žerú mrle a už chcem byť na ceste. Tomáš ani len netuší, že som zmenil trasu. Hmla nehmla volám mu, že do polhodiny som u neho. Mojim príchodom pred jeho dom sa vydrali aj prvé lúče. Je niečo po desiatej. Smerujeme najskôr natankovať do Príboviec najlacnejší benzín široko-ďaleko. Potom už, len hurá smer Žilina. Odchádzame z benzínky po jedenástej (nám to ale trvá) a ja si v duchu počítam o ktorej budeme v Žiline. Chyba už nič nikdy nepočítam. Teda čo sa aspoň jazdenia týka. Trasa Martin-Žilina-Kotešová-Klokočov nám trvala rekordných 120minút. Prečo to vysvetlím. Pod Strečnom niečo cestári opravovali akurát v smere do Žiliny. Teda tvárili sa, že opravujú. Opretý postávali a výborne sa zabávali na kolóne. No nakoniec sme prešli. No v Žiline sa opravuje most tak sa to obchádza a to znamená ďalšiu kolónu. Potom keď sa to už skoro rozbehlo rozhodne sa na dvojprúdovke kamionista obehnúť svojho kolegu. Poznáte to kamión v pravom ide 89km/h a ten v ľavom neskutočných 90km/h. Som asi cholerik a moja prilba si vypočuje všetky nadávky aké poznám a možno som vymyslel aj nové. Zatiaľ som si cestu neužil ani trochu. Tomáš je na tom podobne. Vymotáme sa nakoniec na Kotešovú a smerujeme na prechod Klokočov. Som rád, že sa aj na Slovensku opravujú cesty no pre nás to je ďalšie zdržanie. Apropó keď to dorobia bude to fajn úsek. Nakoniec však všetko zdoláme a stojíme na bývalej colnici. Zastavujeme ako inak na poriadnom štrku. Zdalo sa mi, že vidím tabuľu s nápisom kde informujú o postreku cesty. No tabuľa mala najlepšie roky za sebou a ja som jej nevenoval veľkú pozornosť. No bolo to tak. Na pneumatikách sa nám usadila krásna vrstva štrku.

Samozrejme si robím pár záberov bývalej colnice a vtedy ma Tomáš doráža nečakanou otázkou.

Pali a do Čiech pôjdeme? Znela jeho otázka. Tome už sme prešli značenie „hranica“ a stojíme na starej colnici. Bola moja odpoveď. Však sa mu aj zdali budovy povedomé a pripomínajúce dobu keď nás kontrolovali.

Tak sadáme a pokračujeme krásnym úsekom ďalej. Samozrejme opatrne, lebo na pneumatikách máme kopec nalepeného štrku. Ten strieľa všade naokolo. No po pár metroch je to ako tak v pohode a môžme si užiť krásu úseku od Klokočova popri Vodná nádrž Šance až do Ostravice. Tam dávame pauzu na benzínke a degustujeme bagety. Počasie je fajn okolo dvadsať stupňov a obloha zamračená. Ideálne na celodenné vozenie. No je čas sa posunúť ďalej smerom na Frenštát pod Radhoštem a Rožnov pod Radhoštem. Trasu sme museli nakoniec počas jazdenia prispôsobiť pre ranné zdržanie. Tak pokračujeme na úsek Trasa Hutisko Solanec-Velké Karlovice. Ešte volíme zachádzku do obce Karolinka. Známi tak volajú svoju motorku tak im robíme fotku.

 Soláň, trasa Hutisko Solanec-Velké Karlovice
Soláň, trasa Hutisko Solanec-Velké Karlovice

 Soláň, trasa Hutisko Solanec-Velké Karlovice
Soláň, trasa Hutisko Solanec-Velké Karlovice

 Banditi posielajú pozdrav Karolinke
Banditi posielajú pozdrav Karolinke

Pri obci je aj ďalšia vodná nádrž a nesie rovnaké meno Karolinka: Vodná nádrž Karolinka. Kúsok ďalej sme objavili jazero (neviem či umelé, alebo prírodné) a na ňom skokanský mostík. Nesie to názov Skokanský mostík do jazera - Big Air a ako som neskôr zistil postavila to partia nadšencov.

No je čas sa pobrať smerom domov. Tak smerujeme na Makov. Na hraniciach si robím opäť foto a potom už smer Trasa: Kolárovice - Makov.

 Na hraniciach
Na hraniciach

 Foto pomníku pri hraniciach
Foto pomníku pri hraniciach

 Kysuce
Kysuce

Bytčou na Žilinu samozrejme mimo diaľnice a potom už, len cez Strečno domov do Martina.

  • Výlet na jeden deň.
  • Prejdené kilometre zhruba 260km.
  • Myslím, že dobrá bodka za sezónou 2011.

Pridané: 31.10.2011 Autor: tigrik77 Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (4)  [Verzia pre tlač] Tlač
aci-03-main

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »