Indian Summer 2009 3/7

Tasíme foťáky, ale tie nevedia zachytiť atmosféru, ani farby, iba trochu priblížiť. Slnko však zapadá hrozivo rýchlo, a tak šup-šup do horského mestečka Grindelwald, priamo pod slávnu severnú stenu Eigeru (3970m). Ten Eiger je poriadny šuter, a týči sa nad mestečkom ešte dominantnejšie ako som si predstavoval... a to som myslel, že tie fotky bývajú len fotomontážou. V Grindelwalde samotnom nachádzame náš penziónik s menšími problémami, ale už na to vôbec nemyslím, pretože zajtra TO jednoducho MUSÍ vyjsť! Keďže v Grindelwalde cesta končí (do sedla Grosse Scheidegg 1962m sa dá výjsť len autobusom, do Wengenu je mimochodom úplný zákaz vjazdu!), musí byť okrem štvortisícoviek ešte ďalší vážny dôvod trepať sa do tejto slepej uličky: je ním bezpochyby svetoznáma ozubnicová železnica, ktorá vedie z Interlakenu cez Wengen alebo Grindelwald (obe sa potom spájajú v stanici Kleine Scheidegg-2061m) až do sedla Jungfraujoch (3454m), pričom trasa zubačky ide od stanice/sedla Kleine Scheidegg v tuneli cez masív Eigeru. Paťo sa so zmiešanými pocitmi dozvedá až teraz zajtrajší program, ale úniku niet. Rýchlo nastaviť budík na skorú hodinu, a už sa len tešiť!

Utorok 29.9.2009

Grindelwald (1034m) – Kleine Scheidegg (2061m) – Jungfraujoch (3454m, Sphinx 3571m) – Kleine Scheidegg – Grindelwald. 0km (spiatočný lístok Grindelwald-Kleine Scheidegg-Jungfraujoch a späť so zľavou Good-Morning-Ticket: 138 CHF)

Ráno budíček naozaj veľmi skoro, a po skromných raňajkách sa už náhlime rýchlym krokom tmou na železničnú stanicu, kde musíme stihnúť prvý vláčik smerom na Jungfraujoch (3454m)! Ono sa to pri pohľade zdola nezdá, ale je to zubačkou takmer 2500 výškových metrov, a s prestupovaním (do menšej zubačky, ktorá vojde do tunela cez Eiger) na Kleine Scheidegg cesta aj tak trvá takmer dve hodiny.

Severná stena Eigeru pred východom Slnka z prestupnej stanice Kleine Scheidegg

Nechcem tu popisovať nádheru celej trasy zubačky (aj tak je neopísateľná), ani umenie a rýchlosť staviteľov tohto impozantného diela (tiež sú neopísateľné, prevádzka začala v roku 1912!), môžem len každému odporučiť, aby to skúsil absolvovať!

Výhľad (Eismeer?) zo stanice zubačky v stene Eigeru

Je to zážitok vari na celý život, a pomerne v pohode zaplatiteľný (spiatočný lístok Good-morning-ticket = hore prvým vlakom, dole najneskôr 12:30 stál prijateľných 138 CHF). Samozrejme v zlom počasí to nemá význam, ale ak máte šťastie, aké sme po dlhšej dobe mali my, naskytnú sa Vám či už počas cesty, alebo na „vrchole“ scenérie, ktoré ťažko zachytia i fotky.

Budova vrcholovej stanice zubačky Jungfraujoch a pohľad na Aletschský ľadovec...už len kvôli tomuto okamihu sa sem oplatilo trepať!

Mönch je z vyhliadky Sphinx 3571m (výťahom v skale z vrcholovej stanice zubačky) už skutočne na dosah ruky!

Či už sú to výhľady do doliny smerom na Lauberhorn a Interlaken, z medzizastávky v stene Eigeru na Ľadové more, alebo samozrejme z vrcholovej stanice „Sphix“ na neopísateľný ľadovec Aletschgeletscher, či na všetky tie končiare a hrebene, vzdialené desiatky, ba možno aj stovky kilometrov...

Mönch a Eiger vrhajú ranné tiene na Lauberhorn (je vidieť prestupnú stanicu Kleine Scheidegg), hlboko v doline vidno Interlaken