Indian Summer 2009 2/7

Napriek pomerne skromnej nadmorskej výške gigantickosť Klausenpassu vyráža dych, a stúpanie z východu je veľmi zaujímavé aj „stupňovitosťou“, kde sa postupne odhaľujú vegetačné pásma, najmä náhorná plošina Urnerboden je jedinečná... ale veď mrknite na fotky (naposledy som tadiaľto šiel v daždi a hmle).

Klausenpass, východná rampa

Klausenpass, západná rampa

Ledva sa spamätáme z Klausenpassu, už začína z Wassenu večerné stúpanie na starý známy Sustenpass – opäť jednoducho bez slov, majestátny Sustenhorn je neprehliadnuteľný počas celej cesty nahor. V sedle pri plese aj chceme čosi vyjachtať, ale akosi nám vonkajšia teplota rozdrkoce zubami.

Sustenpass, východná rampa

Sustenpass, večerné chladné sedlo

Až v Innertkirchene zisťujeme, že do Interlakenu sa bez diaľničnej nálepky dostaneme iba obchádzkou jazera Brienzer See cez Brienz, ale našťastie v túto pomerne neskorú hodinu už na ceste cez po sevrenom brehu nie je takmer žiadna premávka. Po polhodinke svižnej jazdy sa skrúcame cez Interlaken, snažím sa nestratiť smer Grindelwald-Wengen, keď tu zrazu naľavo ponad plece zbadám za jazdy v otvorenej doline toto:

Mönch (4099m) v posledných lúčoch slnka, pohľad z Interlakenu. Napravo od vrcholu v sedle vidno vrcholovú stanicu Jungfraujoch. Tieň pred hrebeňom je nemenej slávny Lauberhorn, dejisko wengenských zjazdov

Áno, je to on, Mönch, majestát zo slávneho tria Eiger-Mönch-Jungfrau, blčí na oranžovo v zapadajúcom slnku... zastavujem na prvom možnom mieste, a chce sa mi plakať. Vrchol Mönchu (4099m) je 3500 výškových metrov nad nami, a predsa sa zdá byť na dosah ruky! Vidno aj stanicu Jungfraujoch, a celá táto scéna je spredu zatienená slávnym Lauberhornom, odkiaľ sa jazdí Wengenský zjazd! Ako málo stačí jednoduchým chlap©om ku šťastiu???