European Bike Week 2011 - Faaker See a Alpenstrassen v Rakúsku

Ja som sa o tomto mieste tiež dozvedel až toto leto. Bolo to na súkromnom zraze a inšpiráciu mi dal zarytý HD motorkár. Mal som síce v pláne v septembri pojazdiť okolie Cortiny D´Ampezzo a Benátky v Taliansku, ale zmenil som to.

Veľa prvotných informácií som nemal, ale prečo to neskúsiť na vlastnej koži a vidieť nevídané. Ako vždy som si pozrel mapu. Kde to vôbec je? Názov Faaker - dosť to ťahá myseľ inam (podľa jedného anglického slova), ale nakoniec skutočne sa to tak volá a je to na juhu Rakúska. Mapa mi tiež prezradila, že hneď neďaleko je Slovinsko a Taliansko. A okolie jazera ponúka v domácom Rakúsku taktiež množstvo alpských ciest. Čo vlastne znamená, ešte viacej kopcov, ako len dvojdňový pobyt niekde v okolí Cortiny.

Cestu rakúskou diaľnicou zvládne každý, nie je to ďaleko. Pobyt som dal na 8 dní, stan v kempe a vyrážal som už v nedeľu (od utorka mala akcia začať oficiálne). Kemp som si vyhliadol Arneitz. Nebol problém, v nedeľu neskoro poobede nájsť miesto (plnilo sa to tak až od toho utorka). Cena, 14 eur na noc. Kemp je hneď pri jazere. A komu by sa neľúbil, na rok môže vyskúšať ďalšie dva susedské kempy. Všetky na východnej strane jazera.

HD Parade

Aj tak by som túto akciu v okolí jazera Faaker See nazval. Asi 95% motorky značky Harley Davidson. Minuloročné štatistiky hovorili o účasti 70000 motoriek. Neviem síce ako to rátali. Je to úplne voľná akcia (bez nejakého vstupného) pre všetkých (len autá obmedzovali), kde jediné čo riešiš je ubytovanie. Od utorka sa cesta okolo jazera stane jednosmernou a všetci tam krúžia ako supy okolo mŕtveho kojota v prérii. Celkovo by som ten okruh rozdelil na tri dôležité body. Dedina Drobollach am Faaker See – kde boli krčmy, bary a niekoľko predajných stánkov. Dedina Neuegg am Faaker See – tam by som zahrnul už spomínané kempy, revivalove koncerty každý večer, výhľad na nápis HARLEYWOOD (niečo v štýle Hollywood) a kopa stánkov, hneď oproti kempu Arneitz. Nakoniec dedina Faak am See – kde bolo ešte viacej predajných stánkov, ešte viacej koncertov na pódiu, rôzne vystavujúce tunerské firmy a najvyťaženejšia benzínka v okolí.

V stánkoch sa dalo kúpiť všetko možné. Rôzne náhradné diely na moto (verím, že keby som chcel, tak si tam poskladám vlastný stroj), prilby, nášivky, nálepky, oblečenie, ponožky HD či záhradný nábytok s touto značkou. V stánkoch tunerských firiem sa dali vidieť pekné prestavby, ladené výfuky a iné zaujímavosti ohľadom moto a ich častí.

Ale hlavne tam ide o motorky. Tie sú všade. Okolo cesty, na chodníkoch, na vyhradených parkoviskách presne pre moto. I keď nie vždy to asi každý pochopil, sem tam prešla odťahovka s naloženou motorkou (a snáď sa tie Harleye nekazia). Od rána do večera po ceste bolo počuť burácanie V2 motorov. Až v takom množstve, že po hodine pri ceste som mal toho bublania už dosť. K dobrej tohtoročnej účasti prispelo aj pekné počasie, ktoré vyšlo na jednotku.

Cestovná rýchlosť okolo jazera sa pohybovala v rozsahu 30-50 km/h. Aspoň tak hovorili značky, ale v tom teple som bol rád, že v miestach medzi dedinami som sa prefúkol aspoň v bezpečnej šesťdesiatke. Najhoršie zápchy boli v dedine Faak am See. Vkuse len neutrál – zaradiť jednotku – neutrál – zaradiť jednotku. Tak to bolo asi na dvoch kilometroch. Motorky tam boli rôznych modelov. Klobúk dole pred tými, čo prišli na tej vlastnej niekde zo zahraničia. Veľa motoriek sa tam vozí v kamiónoch, či na vozíkoch za autom alebo karavanom. Proste len ukážu ten svoj skvost, úpravu, ale jazdia na tom minimálne. Veľmi ma prekvapili ženy ako motorkárky. Bolo ich tam dosť a keď sa sexi obliekli, hneď mali viacej slintajúcich divákov.

Aj veľa párov nejazdilo na jednej motorke, ale každý na svojej (väčšinou žena vpredu). K celému tomuto sprievodu patrí i zaujímavé oblečenie. Masky, parochne, králi, rytieri, mikulášovia, flakatý ako kravy, pekné pančuchy, dlhé nohy a v neposlednom rade i nahé prsia. Niektoré na počkanie, inokedy až po dlhom skandovaní a prosení divákov. Ako sa vyparádili motorkári, tak nezaostávali ani diváci. Fotografi, kostými a nápisy (show me tits, tits for beer a podobne) patrili tiež k tomuto šialenstvu. Pohodička sa navodila aj grilom, dobrým mokom a posedením pri ceste, a bolo čo vidieť, to mi verte. Na celý ten sprievod by sa dalo pozerať celý deň (a ďalší deň pravdaže pokračovať) a vždy by sa objavilo niečo šialené, prekvapujúce a vyvolávajúce rozruch. Správanie jazdcov na motorkách bolo ukážkové. Helmy sa pravdaže používali a pre bezpečnosť sa často ukazovali v kolóne aj policajti v aute. Nebezpečné gumovanie či iné vylomeniny sa v kolónach nekonali, tak to po technickej a organizačnej stránke prebehlo v poriadku. Súčasťou jazera je aj vyhliadka z vrchu. Z dediny Neuegg sa dostanete do kopcov, na konci s barom a s vyhliadkou na široké okolie.

Iste som na niečo zabudol, nevidel všetko, ale na hrubú predstavu stačí. Ak očakávate viacej, proste treba to zažiť, oplatí sa.

Grossglockner, hm, sú tam aj iné platené cesty

Už snáď väčšina počula, pojazdila či nejak sa stretla s označením Grossglockner. Okrem najvyššieho vrchu v Rakúsku, patrí to i 19 eurovej platenej vyhliadkovej horskej ceste v oblasti Kärnten. No na tu, sa nezameriam. Rakúsko a konkrétne oblasť Kärnten toho ponúka viac. Cenovo sa tie cesty hýbu od 8 do 11 eur za moto vstup. Na väčšine dostanete dizajnovo rovnakú nálepku (do série) ako máte z Grossglockneru. Tiež som tie trasy nepoznal, až v kempe akcie pri Faaker See som sa dostal k prospektom a bolo o horské jazdenie v Rakúsku postarané.

Gerlitzen Alpenstrasse, u mňa najslabšia. Jednosmerka. Platilo sa pravdaže, ale šikovne som sa tomu vyhol. Stúpanie nad jazerom Ossiacher See ponúka do polovice pekne výhľady. Potom začne viacej stromov a už je to len o ceste. Na vrchu (išiel som z rána) ma zastihla hmla. Je tam hotel, lyžiarsky vlek, drevenice a kravy (tie sú ale všade po kopcoch Rakúska). Za tie peniaze, by som to neodporúčal.

Villacher Alpenstrasse, tak táto cesta už mala grády. Taktiež jednosmerka. Taká náučná moto cesta s veľa zastávkami a parkoviskami, kde si len zmyslíte. Asi najkrajšie výhľady či na rakúsku stranu, či na slovinsku. Všetku pahorkatinu Slovinska vidíte, samozrejme spolu s Mangartom. Výhľad i na mesto Villach. Na vrchu veľké parkovisko s možnosťou turistických prechádzok. Súčasťou vstupu je i nálepka do zbierky.

Goldeck Panoramastrasse. Jednosmerka. Čo som videl obrázky, mala byť aj nálepka, ale žiaľ žiadnu som nedostal. Asi preto, že som už prišiel neskôr a nik nevyberali vstupné. Pod vrchom sa pásol nejaký dobytok, konečnú tvoril vlek. Je tam výhľad taktiež na Slovinsko spolu s Mangartom a vidíte i kopce Villacher Strasse (čiže Goldeck je viacej na severe).

Nockalmstrasse. Jediná prechodová cesta. Súčasťou je i nálepka. Skladá sa z dvoch výstupov do vyše 2000 mnm, hrebeňovej jazdy, vyhliadok na zalesnené kopce, kráv a čučoriedok. Najzaujímavejšia na nej je, ta hrebeňová jazda, malé stúpania, klesania medzi pekne zelenými kopcami. Tiež spätné obzretie sa na kľukatú, už prejdenú cestu vyzerá vzrušujúco. Keď už budete v blízkosti vstupu, prejdite si i cestu 95 z juhu smerom na Turrach. Horský prechod, kde je hrôzostrašné 23% stúpanie. Súčasťou stúpania je i malý vodopád. Na vrchu jazero (ako všade tam na juhu Rakúska), lyžiarske a turistické centrum a bobová dráha.

Malta-Hochalmstrasse. Tak táto bola za tých 11 eur, i keď opäť jednosmerka. Ale stálo to za to, to mi verte. Najkrajšia, hneď druhá odporúčaná z mojej strany (po Grossglockneri). Už hneď (no možno 5 km) pred plateným vstupom Vás láka vodopád, a dosť dlhý. A neskôr zistíte, že tých vodopádov tam majú snáď dvadsať. Cesta ide úzkymi časťami, ktoré sú riadené semaformi, tunelmi a vyvrcholením je na konci hotel a vodná nádrž. Turistov tu bolo najviac. Enduristov sklame, že cesta okolo nádrže je sprístupnená len na peši.

Snáď si vyberiete a objavíte viacej krás z rakúskych álp.