Demänovská dolina

Krásne ráno a piatok, keďže som bez povinnosti a všetci známi resp. potencionálny spolucestovatelia sú v práci rozhodol som sa urobiť si kratší výlet osamote. Pozriem do mapy čo také zaujímavé sa nachádza tak do vzdialenosti 100 km, nakoľko na výlet mám len pol dňa. Spomenul som si, že ako malý som bol v Dämenovskej doline a zdalo sa mi, že to tam bolo celkom pekné tak som sa rozhodol, že pôjdem tam. Hodím do seba raňajky, oblečiem sa do chladného ranného počasia a idem si pripraviť bike. Pri odchode som sa ešte raz vrátil pre foťák čo ak sa niečo naskytne odfotiť. Tak a už kontrolujem základné časti motocykla všetko je ok tak zahrievam. 3 km trasu zo Sliača využívam na jazdu v nízkych otáčkach a na zahriatie motora.

Tak odbočujem na hlavnú cestu smerom na Lipt. Mikuláš. Hneď za zátačkou sa snažím rýchlou akceleráciou dostihnúť autá v dohľade, ale táto športová jazda ma rýchlo omŕza keď vidím tú krásnu jarnú kvitnúcu prírodu vôkol. Tak tam hodím cestovnú rýchlosť 90 km/h a už som aj na začiatku diaľnice do LM. Na nudnú diaľnicu kašlem a odbočujem už na začiatku na Part. Ľupču. Tu je celkom kvalitný asfalt, kľudná cesta a to všetko cez mierne kopce ponad polia. Celkom pekná cesta. Vchádzam do LM prechádzam okruhom a hurá na cestu do doliny. Na začiatku ešte predbieham pár pomalých áut, ale opäť znižujem rýchlosť tentoraz na 60 km/h lebo ten rozhľad popri ceste sa začína výrazne skrášlovať. Cesta dolinou je nádherná, dookola sú strmé svahy, skaly a nadovšetku potok popri ceste celý čas. Ako tak hlavou krútim od úžasu dokola zrazu mi začne lietať predné koleso zo strany na stranu a hneď nato aj zadne, v šoku chytám riadidlá pevnejšie a zovieram nádrž nohami. A je to tu z ničoho nič vyfrézovaná cesta (samozrejme žiadna tabuľa atak.).

Ani nestíham pribrzdiť len plávam s motorkou a plynom pomaly znižujem rýchlosť a v duchu si vravím len aby to bolo len kúsok. Našťastie to bolo len asi 400 m a pri mojom slimačom tempe ma dostihol aj autobus čo som pred chvíľou predbiehal. No paráda cesta je uzučká a ja celý čas musím čumieť do späťákov či sa ten magor nerozhodne ma predbiehať späť. Po chvíľke zastavujem pri akomsi plese, krásny výhľad na okolité štíty. (viď . foto).

Výhľad na dolinu

Na chvíľu zastavujem a porozhliadam sa. Keďže všade okolo sú pokračujúce cesty dávam sa po nich, ale na moje zdesenie každá končí po asi 50 m. Potom nachádzam jednu strašne posypanú (je tam iba štrk a trošku asfaltu) a idem po nej je to samá prudká zátačka. Po asi 1,5 km do strašne strmého kopca po štrku rozmýšlam ako zídem dole ale to je jedno chcem vedieť kde sa až dostanem. Nakoniec cesta končí tesne pod vysokým štítom, na ktorý zrejme v zime premáva obrovský vlek. Oddychujem a kochám sa výhľadom a výškou, ktorá tu už podľa môjho skromného názoru môže byť niečo cez 1400 m.n.m. Po krátkej prestávke cesta späť. Tu je už len komplikovaná cesta po štrku a potom dole dolinou až do LM. Ako spiatočnú cestu volím inú trasu, už nie cez Part. Ľupču, ale cez Lipt. Trnovec a okolo priehrady Lipt. Mara. Táto cesta je naozaj nádherná, kvalitný asfalt popri priehrade proste nádhera.