Stretnutie Mototuristov Revúca 2002 - testovanie dažďoviek

V piatok sme sa rozhodli, že ak pôjdeme do Revúcej tak v sobotu a či tam ostaneme do nedele, tak to sa uvidí, lebo hlásili zlé počasie a ja mám ojazdené gumy a málo skúseností. Tak že, po príchode z práce sme sa pobalili a šli sme do Obišoviec (kde majú Ejiny rodičia chatu) otestovať stan aj spacáky. Ani nie 15 minút po tom čo sme tam dorazili sa spustil lejak, tak že sme akurát stihli vybaliť a schovať motorku. Po krátkej večeri sme sa premiestnili do haly, kde som začal s nafukovaním postele. (trvalo mi to 30 minút a stálo veľa síl). Keď že vonku stále lialo, ľahli sme na posteľ a pustili telku. Asi pred pol desiatou, keď sa počasie už vybláznilo, sme sa rozhodli, že predsa len postavíme stan. A tak sa aj stalo. Za pár minút už stál stan vedľa chaty a ostávalo už len nejako vopchať posteľ do stanu. Okolo desiatej teda ľaháme spať. Eja vo svojom novom spacáku Biker zalezená až po uši a ja v starom obrovskom len tak prehodenom cez seba.

Okolo tretej ráno som sa prebral na chlad a tak som sa radšej hodil do raketky (pre tých čo neboli na vojne-raketka=zavretý spacák).
O štvrtej však už začali vtáci, svojim spevom, prebúdzať k životu okolitú krajinu. A keďže to bolo dosť nahlas, už som viac nespal. O piatej ráno sme hodili raňajky a šli si zas ľahnúť. Podarilo sa nám zaspať. Prebralo nás motorové čerpadlo (dvojtakt, jednovalec), ktorým Ejin otec vyťahoval vodu z novej studne. Keďže zvuk bol neznesiteľný, neostávalo nič iné ako definitívne vstať a začať sa baliť. Poradilo sa nám zbaliť stan v pomerne krátkom čase a tak ešte po malom občerstvení sme začali baliť na moto. Tašky sme upevnili najprv suchým zipsom a potom čo sme na ne hodili môj spacák a stan, ešte aj gumenými popruhmi. Do kufra som vopchal posteľ aj s nožnou pumpou, na nádrž tank-vak s dažďovkami a mapou. Zhruba o jedenástej sme vyrazili. Smer Revúca.

Pustili sme sa smerom na Kysak a odtiaľ cez Malú Lodinu smerom na Veľký Folkmar, Jaklovce, Gelnicu.... až na Uhornú. Cesta bola dobrá až na niektoré úseky s horším asfaltom. Šli sme tadiaľ už na Jawe ale Eja chcela silou mocou prejsť Uhornú na XJ-čku. V tedy som sa zasekol v druhej ostrej zákrute a len horko-ťažko s nohami po zemi som ju prešiel. Nebolo tomu inak ani na XJ-čku J. Ale XJ ma o nejaké to kilo viac a ešte plne naložené.... Tak že, som vysadil Eju, počkal kým prejde škodovka z hora a zacúval som si. Potom som vliezol do protismeru kde bolo miesto plné štrku ale aspoň to bolo v rovine. Ďalej to už išlo pomerne v pohode. Hore na Uhornej sme odstavili unavené a dymiace XJ-čko. (rovnako ako pred časom Jawu). Zopár fotiek, krátky oddych a ide sa ďalej. Zjazd až do Krásnohorského Podhradia sme absolvovali na neutráli. Pri moteli, vedľa hlavného ťahu na Rožňavu, sme sa zložili. Vybavil som telefonát s Awiom a SMS-ku so Žeňom. Eja zatiaľ prichystala "obed". Tak sme sa najedli, napili a oddychovali. Po pol druhej sme sa rozhodli, že prejdeme ešte ten kúsok do Rožňavy a tam počkáme Awiu a spol. O štvrť na tri dorazili a s nimi prišiel aj dážď.

Na šťastie to bola len prehánka. Počkali sme ešte na Maraudera a vyrazili na Revúcu. Awia nás viedol, pretože bol v Revúcej minulý rok. Cesta bol pekná a kvalitná. Krásna príroda. V Revúcej sme dorazili na miesto minuloročného stretnutia, ale... Nikde nikto. Zavolal som Žeňovi, aby nás navigoval a tak sme sa pohli. My s Ejou ako posledný. V prvej ľavej sa však ozval zvuk kovu, ktorý drie o asfalt. Bol to stojan. Nechýbalo veľa a boli by sme skončili na obrubníku. Chýbalo snáď 5 cm. Celý vystrašený som ho dal na miesto a pokračovali sme ďalej. Lenže sme stratili kontakt so skupinou a tak sme sa museli opýtať na cestu. Nakoniec nás tam zaviedol cyklista (ako sme sa neskôr dozvedeli, bol to ten istý ktorý tam doviedol aj Awiu a spol.).

Tak konečne parkujeme a zliezame z motorky. Chvíľu obkukujeme stroje a potom vchádzame do areálu. Bolo tam rozložených zopár stanov, zaparkovaných motoriek. Chvíľka na oddych prišla vhod, ale prijal by som aj dlhšiu prestávku. Awia s Beďom boli poobzerať motorky, my s Ejou sme zatiaľ oddychovali. Počkali sme na príchod skupinky motorkárov spolu s usporiadateľom. Krátko po nich prišiel aj Žeňo. To sa však už začali sťahovať mračná a vyzeralo to všelijako len nie dobre. Zatiaľ čo som kecal so Žeňom, ostatní už balili. Keďže sme od pôvodného zámeru ostať tam až do nedele upustili kvôli nepriazni počasia, ktorú hlásili na nedeľu a temer žiadnym zásobám, pobalili sme sa aj my s Ejou a vyrazili sme smer Muráň. Bolo 16,15. Ostatní však vyštartovali skôr a tak sme ich stratili. Šli sme však ďalej po vopred dohodnutej trase. Cestou som ešte zastavil lebo s mi to akosi nevidelo. Pozrel som na mobil a tam 4 neprijaté hovory. Lenže signál žiadny, tak sme šli ďalej. V obci Muráň sme zastali. Mraky nad cestou pred nami neveštili nič dobré. Keďže som nevedel kde sa Awia nachádza, rozhodol som sa že sa vrátime. Pár kilometrov po ceste späť sme stretli našich "stratených bratov". Tak že znova otáčame a ideme v menšej kolóne, pretože sa pripojilo zopár choppristov z Čadce. V Muráni sa s nimi lúčime a ideme smer Poprad. Po pár minútach však začína mierne popŕchať a tak s Ejou zastavujeme a obliekame si dažďovky. Zbytok skupiny upaľuje ďalej. Ako sa neskôr ukázalo, obliecť dažďovky bol dobrý nápad, len škoda, že sme nenatiahli návleky aj na tašky a tank vak. Stúpali sme do kopca peknou krajinou, ale dážď bol stále silnejší. Na chvíľu zastavujem pri Prednej Hore, kde kontrolujem správnosť smeru a pomaly pokračujeme dole k Červenej Skale. Tam nás na benzínke už čakala naša skupina. Odstavili sme aj mi a počkali kým dážď trocha neustal. Beďo mal problémy s priezorom, z ktorého mu začala zliezať fólia. O tom, že dažďovka je lepšia v tank-vaku ako v doma v skrini sa Awia dostatočne presvedčil. Natiahol som ešte návleky na tašky aj tank-vak ale mapu sa mi už zachrániť nepodarilo. Ďalej pokračujeme v miernom daždi smerom na Telgárt. Zastavujeme na križovatke Poprad-Rožňava. Malé občerstvenie a dohadovanie kadiaľ ďalej, keďže ešte stále pršalo. Pokračujeme smerom na Rožňavu. Pri Palcmanskej Maši odbočujeme smerom na Hnilčík. Príroda je tu fakt nádherná, ale ten dážď... Pomaly sa nám skupinka pred nami stráca. Dážď ustáva a tak zrýchľujeme. Awia je už kto vie kde a tak si dáme ešte zastávku vo Švedlári. Krátky strečing, vyžmýkať rukavice, utrieť priezor a môžeme ísť. Na Gelnicu som už dnes raz šiel tak že to šlo dosť rýchlo. Za Košickou Belou už začína byť zase mokro a tak spomaľujeme. Z Jahodnej sa už zase len vlečieme, pretože sa tvoril opar a ja som opäť nič nevidel. Ešte tesne pred Košicami zastavujeme a čistím priezor. Potom sa už pomaly dostávame cez mesto až na Furču. Vyložím všetku batožinu u Eji a odchádzam zaparkovať moto na druhý koniec mesta. (21,00). Dorazil som domov vyzliekol dažďovku, vybalil nepotrebne veci a znova späť na moto. Sláva podarilo sa mi zaparkovať. Konečne zhadzujem zo seba kombinézu a obliekam nohavice a tričko. (22,10). Okolo jedenástej si ľahám unavený do napustenej vane a v hlave sa mi premieta celý deň. Možno je škoda, že sme tam neostali na noc. Možno...... a čo dažďovky? Ich test dopadol na výbornú a budú mať vždy svoje miesto v tank-vaku.

Po tom čo sa v nedeľu poobede prehnalo okolo Košíc krupobitie som bol rád, že som už doma...