Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 351 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 3695
Áno, to sú terény kam patrí: 57% (2113)
Nie, južná amerika je super: 43% (1582)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (9)  [Verzia pre tlač] Tlač

Prvá méta "veľkého cestovateľa"- Rumunsko 2014, alebo kam sa vrátime na jar znova 1/3

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 02.04.2015 Autor: 69Dodik69
Čitatelia: 10934 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Už dlho sme sa strojili spraviť nejaký poriadny výlet na motorkách. Minulý rok sme plánovali Francúzsko až toľko, že nakoniec šli len dve motorky. Tento rok sme však už nič nenechali na náhodu a vybrali sa prejsť prvú métu každého dobrodruha cestujúceho na motorke- Rumunsko. ...a že nám to stálo za to. Až tak, že sa tam o chvíľu vraciame znova. Ale o tom až neskôr.

1. Deň

130 kilometrov.

Kým sme sa pozbierali, Maroš prešiel 10 kilometrov z domu a ďalšie 2 to musel k Milanovi tlačiť, lebo mu došiel benzín. Ale sadáme a poďho z domu na Hriňovské lazy, kde sa o nás pekne postarala Maroškova gazdinka Kristínka. Obed ako od maminy, po ňom zdravotná prechádzka pešo na vodopády. Teplo, vlhko, niekto je s výletom za dobré, niekto len drží partu, hundre, ale ide. Večer na nejaký čas pravdepodobne posledná domáca grilovačka s „našimi“, debatky pri ohni, pifko, všetko ako má byť. Nocľah u známych v dome, pekne čisto, sucho, na posteliach, no hotová idylka.

 Účastníci zájazdu na povinnej túre na Poľanu
Účastníci zájazdu na povinnej túre na Poľanu

2. Deň

427 km po trase Hriňová až do Slovenskej dediny v Rumunsku- Sinteu.

Ráno ešte deň začíname ochotne využívajúc pravú Slovenskú pohostinnosť na lazoch... ... až sa nám odtiaľ nechce. Po kávičke a raňajkách vyrážame, v Detve doplniť zásoby polotovarov a ťaháme na Ružinú, kde sme sa mali stretnúť s poslednými účastníkmi zájazdu na doprovodnom vozidle a Safety- care v jednom /Moskvči/. Stretávame sa napokon na námestíčku v Mýtnej, odkiaľ asi okolo 11°°hod. konečne vyrážame smer Maďarsko. Za hranicami Maroš znova spomaľuje. Benzín podruhé. Vyhýbajúc sa „hrubým cestám“ na mape sa presúvame cestami, o ktorých mapa ani navi nevie, až narážame na nepremávajúcu kompu. Osviežime, podebatíme, ja zmontovávam zadný blatník, ktorý mi pri prejazde jamami neustále brnká do štupľovej gumy. Ondrej sa vydal hľadať spôsob, ako prejsť rieku. Nachádza starý, drevený most. Na výber nemáme, za rachotu foršní prechádzame na druhý breh, tankujeme a valíme ďalej. Kvalita ciest sa zhoršuje, niekto sa teší, niekto práve naopak, ale treba si zvykať. Stojíme, Peťo prvýkrát zdvíha Moskvič, kúria mu brzdy, ale o chvíľku sadáme a vyrážame. Ondrej ešte stihne poladiť kufre, keď otáčajúc sa v piesku prvýkrát zaľahne.

 Opraviť brzdy na Moskalenku, poladiť kufre a ide sa ďalej.
Opraviť brzdy na Moskalenku, poladiť kufre a ide sa ďalej.

Už to máme za pár, prichádzame na hranicu, kontrola a vravíme si, že už je to tu. Kravy, kozy striedajú konské povozy alebo produkty ich trávenia, či všadeprítomné psy... asfalt strieda šotolina. Aj za týmto sme sem šli. Ondrej nemať prilbu stratí vrch hlavy ako sa usmieva a teší a stráca sa kdesi vpredu v oblaku prachu, kdežto Tomáš pomaly začína premýšľať, či bol takýto trip na FZ6 dobrý nápad. Navi ukazuje 15 kilometrov do cieľa dňa, pomaly sa stmieva. Nový pruh cesty označený zákazom vjazdu, tak robíme začiatočnícku chybu a ideme po predchodcovi cesty- neceste, ktorá sa dokonca sem- tam stráca a tu zrazu Liazka zo zákruty štýlom kaskadéra rovno na mňa. Pokračujeme, pokrčená a zarastená tabuľa Sinteu, ktorú sme prví traja dokonca prehliadli spolu so slovenskými TEČ dáva najavo, že sme tu správne. Problém ale nastáva v obchode a krčme, keď nám naše € nechcú vziať. Z biedy nás vytrháva pán domáci, ktorý nám mení dosť na to, aby sme si mohli dopriať pár orosených (v prepočte 0,55€/0,5l) a zotri unikátne Rumunské trojlitrové fľaše piva.

 Sinteu dobitý a orosený vypitý
Sinteu dobitý a orosený vypitý

Už za tmy len beháme sem a tam, kde sa zložíme, nachádzame miestečko na horizonte nad dedinou, rozbaľujeme kemp, vyťahujeme pivo,... Ešte nás straší počasie, keď naokolo preblikujú v mrakoch blesky, ale v kľude ľahneme a do rána dokonca bez kvapky.

3. Deň

163 km ja po trase Sinteu - Zalau a späť, resp. 16 km ostatní presunmi v podstate len po Sinteu krčma- kemp.

Ráno klasika, kávička, polievočka, balíme, sadáme a v hmle vyrážame dúfajúc, že dnes sa dostaneme až na Transalpinu. Denný plán po asi 5- 6 km trhá Ondrej, kedy obávajúc sa, či vidíme koč, čo práve vyšiel na cestu sa otáča na nás a keď sa znova pozrie pred seba je už neskoro. Cesta nová, zvodidlá nikde, brzdná dráha pridlhá a kanál hlboký. Ako po jednom prichádzame, tak najskôr nechápavo hľadíme ako sa tam náš vyhľadávač offroadových vložiek dostal, no po chvíľke sa rozhliadame a vieme, ktorá bije. Motorka hore kardanom tu, kufor s rozsypanými vecami tam, plexi všade,...

 Na to všetko... aj tak dobre
Na to všetko... aj tak dobre

Ale Ondrej v pohode, tak zbierame čo sa dá, Tomáš detailne všetko dokumentuje, veci z rozbitých kufrov ládujeme do Moskviča a pozeráme, či motorka môže ďalej. V podstate by mohla, štartuje, aj keď niečo chýba, niečo je krivé, prasknuté, ale... Koleso nemohlo. Začína smokliť, skúšame naťahovať ráf, najskôr v kanáli, potom pod autom, potom hop, hop, hop a... ...práásk. Na dnes docestované. A čo na to Ondrej?:

 Popis v obrázku
Popis v obrázku

Začína celkom slušne pršať, ale pán Špecialista so mnou sadá na motorku a ťaháme do najbližšieho väčšieho mesta Zalau hľadať pomoc. Obehané X- servisov, skúšané Y- telefonátov a nič. V Rumunsku a hlavne v tejto oblasti sú totiž motorky a v podstate aj iné autá ako klasické Dácie 1300ky exotika. Na Slovensku ráf máme, dovoz by teoreticky bol tiež, ale to nie je turistické riešenie, na aké by sme boli neskôr hrdí. Z predajní si nás pinkajú od jednej k druhej, dokonca nás vozia po dielňach autom, všade opakovane bez úspechu. V jednej z dielní sme dokonca našli krosovú sestru KTM SX s 21“ ráfom, tu ale zasa chýbalo šťastie na človeka- nedám bolo jeho posledné slovo. V ďalšej ráf skúšame zvárať a rovnať, zasa s rovnakým výsledkom ako v Sinteu. Tudy cesta nepovede. Ako nás už tak pomaly opúšťa optimizmus, polemizujeme čo ďalej, že motorku dáme do šopy, Ondrej sadne do auta a ideme ďalej, ...narážame už z poslednej nádeje a -to by som fakt nebol povedal- na autodiely, kde sme šli už len skúsiť. Práve tu sme ale dostali odpoveď: hundrt juro end tumorou mornink hír. Ešte raz sa neveriacky pýtam, či je to tutovka a podávajúc si ruky na dnes ťaháme za hustého dažďa späť do Sinteu, kde už zbytok osadenstva stihol zakryť motorku na lúke, ísť otvoriť krčmu, chniapnuť zopár orosených vraj na zohriatie a spravil si z terasy krčmy azylový dom. Stíhame sa ešte zasmiať na celom tomto dni, varíme, rozkladáme sa o 5 kilometrov ďalej ako včera, pri motorke a s na to všetko dobrou náladou ideme spať.

 Veťe akó
Veťe akó

4. Deň

467 km ja, resp. 308 km ostatní na trase Sinteu- Petresti.

Ráno s Ondrejom vstávame sami skôr, stále smoklí, rýchlo niečo hádžeme do úst, obliekame a už sedíme na motorke, opäť paľba smer Zalau veriac, že sme sa s Rumunmi včera rozumeli a prídeme späť v rekordnom čase aby sme konečne pokračovali ďalej. Ostatok hustý dážď zahnal po raňajkách späť do stanov a my sme sa zasa vozili. Nie že by nás to bavilo, lietať hore dole, ale ako to už raz býva, ráf nedorazil tam, kam mal. Bol na dielni, kam sme si museli zájsť sami. Ako nám vedúci vysvetľoval na mape, kde to je a vraj sme tam už boli, tak som si to celkom neuvedomoval, ale keď sme prišli na miesto, zistili sme, že to je práve to, kde stála sestrička KTM . Ráf vymenený, zlatý, vyzerá ako z nejakej 30ročnej DRky, navyše špicovať ho museli asi traja chlapi, ako im to nesedelo. Nech, je tam, točiť sa bude a snáď vydrží. Na vyvažovanie nemám odvahu sa pýtať, tak len pokorne ďakujeme, sadáme a znova letíme v daždi späť. Prichádzame cca o desiatej hodine doobeda, odmenou je nám aplauz a teplá polievka na zahriatie.

 A že nezoženieme!
A že nezoženieme!

Ostatní v nasadení mechanikov F1 montujú ráf na Tenerku. V momente balíme stany, sadáme a Ondrej víťazoslávne točí štartérom a... ...nič... kamenný pohľad vraha. Motorka nechce naskočiť. Či z dlhej chvíle alebo škodoradosti neviem, ale majstri mu vytiahli fajku zatiaľ čo sme my boli v meste. Sranda, nesranda, čas beží a každý už chce vyraziť, tak sa priznali a po 26 hodinovej prestávke frčíme ďalej smer vytúžená Transalpina. Prestáva pršať, cesta čím ďalej, tým zaujímavejšia, niekedy sa stráca a mení vo vyjazdenú polňačku. Počasie sa všade naokolo krúti ťažkými mrakmi, no nás dážď zatiaľ obchádza. V mestečku Aiud sa stretávame s Marekom na Trabante, ktorý je už na spiatočnej ceste.

 Spoločná s Marekom na Trabante
Spoločná s Marekom na Trabante

Dlho ale nestojíme a k večeru prechádzame mestečkom Petresti, kde nás domorodec dobieha na svojom Golfe s tým, či u neho nechceme prespať a dáva leták s kontaktom. Ponuku najskôr zdvorilo odmietame s tým, že ideme ďalej, kým sa dá a budeme spať nadivoko. Ako sa ale po pár metroch pozeráme naokolo, počasie, predstava teplej sprchy a mäkkej postele nás presviedča a po dohode sa točíme čelom vzad. Chvíľu jednám s domácim o cene a máme to za cenu prespatia aj s raňajkami, ktoré naozaj stáli za to, navyše aj s parkovaním vo dvore. Sprcha, posedíme na terase pri pivku, potom ešte na balkóne, nakoniec zapínam Rumunskú TV a ani neviem ako a spím.

>

Pridané: 02.04.2015 Autor: 69Dodik69 pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (9)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku: