Vyskúšali sme malé vrtké šidlo Kawasaki Z650 2017 1/2

Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer

Zhodou okolností to bude presne desať rokov, čo sme si na rovnakom mieste a od rovnakých ľudí požičiavali jej vzdialenú predchodkyňu, ER-6n. A hneď v úvode poviem, že aj keď má táto 650 po novom prívlastok Z, jej fundamentálny charakter zostáva v podstate rovnaký ako v ER. A to je v tomto prípade kompliment.

Názov Z650 nie je nijaký novotvar, Kawasaki mala naháč s týmto menom v ponuke už v roku 1976. Iba v rámci modernizácie a prechodu na Euro 4 sa ER zmenilo na Z, čím aj logickejšie sedí v aktuálnom naháčovskom modelovom rade. Dizajn je teda o niečo ostrejší, ale paradoxne oproti poslednej ER sa mi zdá byť aj o niečo civilnejší, menej "streetfighterovský". Hlavnými rozlišovacími znakmi sú určite nový svetlomet, odlievaná kyvka a schovaný zadný tlmič - všetci si dobre pamätáme nápadnú excentrickú jednotku na starej ER. Ničomu nezavadzajúci sexi výfuk našťastie zostal schovaný kompletne pod motorom, čo nemá hádam ani jednu nevýhodu (trochu preskočím - v ponuke originálneho príslušenstva je aj kompletný Akrapovič, teda aj so zvodmi).

Aj z užívateľského pohľadu je nová Zetka prívetivejšia - za všetko spomeniem len nový a nápadný ukazovateľ zaradenej rýchlosti, nižšie sedlo (len 790 mm) a asistenta pri rozbehu. Začiatočníci a ženy sú tu vítaní širokou náručou, samozrejmosťou je aj 35-kW verzia. Prístrojovka má odteraz väčší displej, ktorý nahradil aj ručičku otáčkomera. Tá je dokonca nastaviteľná - môže sa zobrazovať čisto iba ako jedna ručička, prípadne zapĺňajúce sa políčko, alebo ručička, ktorej časť sa pohybuje s určitým oneskorením, takže je výrazne viditeľné, v akom rozsahu otáčok jazdec pracuje. K tomu všetkému dokáže vo zvolených otáčkach aj blikať, čiže funguje aj ako kontrolka preradenia. Musím pochváliť sedlo, ktoré je pohodlné, a jeho poťah je nešmykľavý a príjemný na dotyk. Vyzerá takmer ako koža.

Najmenšími zmenami prešiel azda motor. Väčšina parametrov zostala rovnaká, iba výkon je o niečo nižší (o 3 kW, celkovo má 50 kW), a krúťak mierne vyšší; podstatné však je, že oba majú vrchol o 500 otáčok nižšie než mala ER. Najmä pri krúťaku je to vítané, ale k tomu sa dostanem neskôr.

Po naštartovaní sa ozve charakteristický "éerkový" dvojvalcový zvuk, ten si nemožno pomýliť s ničím. V tomto prípade by každá zmena bola vlastne krokom späť: načo meniť niečo, čo dlhé roky dobre funguje, navyše je to kompaktný agregát, ľahký, a s dostatkom krúťaku...

Hneď pri púšťaní spojky je k dispozícii prvý pomocník - asistent rozbehu. Kawasaki ho vyriešila čisto mechanicky priamo v spojke, teda nijako sa neriadia otáčky. Ide o akoby otočenú funkciu antihopu (ktorý je tu tiež), takže spojková páčka vyžaduje menej sily. Zabehnutý motorkár by si to možno ani nevšimol, ale laikom takáto vec určite pomôže.

So Zetkou sa púšťame rovno do preplneného mesta, a ona sa v ňom cíti celkom zaslúžene ako doma. Uzučká stavba, hravý motor, ľahká ovládateľnosť... Radosť prepletať sa medzi autami. Toto je primárne pôsobisko pre tento dvojvalec. Ale mesto čoskoro skončilo a my sme sa ocitli na otvorených a prázdnych rakúskych okreskách; tam je povolené kilečko, ale vieš ako to chodí... A tu si to Zetka užívala rovnako ako my. Dva valce sa veselo nechali preháňať, kvalty lietali hore a dole, všetko krásne klapalo. Awia za mnou letel na oveľa vyššej kubatúre s raz takým počtom valcov, ale pri výjazdoch z kruháčov som mu unikal. To je tou kombináciou nízkej hmotnosti (pekných 187 kg pohotovostných) a dostatku krúťaku v nízkych otáčkach, ktoré sa práve v meste a na takýchto technickejších úsekoch najviac využívajú.

Na chvíľu sa ešte vrátim k dizajnu. Škoda, že sme Zetku dostali práve v najmenej zaujímavej farbe, a to kompletne čiernej. Obe zvyšné kombinácie sú oveľa živšie, najmä tá biela so zeleným rámom. Aha, a keď už sme pri tom ráme, je tiež veľká škoda, že Kawasaki ho tak schováva. Zaslúžil by si viac ukázať, dokázal by byť dominantným dizajnovým prvkom. Je totiž úplne nový, rúrkový priehradový, a ukážkovo spracovaný. Fakt by nemal byť pod toľkými plastmi.

Ok, ale dokážeme pochopiť tú dizajnovú striedmosť, sme predsa v nižšej triede. Preto by sme tu nemali čakať ani žiadne extra vychytávky typu LED svetlá alebo blinkre, ani žiadnu elektroniku nad rámec povinného ABS. Koncové svetlo má však Zetka ledkové, a celkom netypicky asymetrické v tvare písmena Z. Jednoduchý a pritom geniálny a štýlový dizajnový a marketingový ťah. Je tu aj jedna veľmi nezvyčajná kontrolka, ktorú má Kawasaki vo viacerých modeloch - ECO. Zasvieti vtedy, keď je jazda ekonomická. Čiže vlastne iba vtedy, keď motorka deceleruje alebo ľahučko udržiava rýchlosť.

Päťdesiat kilowattov Z650 je úplne postačujúcich, a ako som písal vyššie, dôležitejší je krúťak. Ten má takmer 66 Nm pri 6 500 otáčkach, čo je len o máličko menej než "najkrúťakovejší" a najmodernejší motor v tejto triede, Yamaha MT-07. V tomto smere je teda všetko v poriadku; v meste sa ide aj tak iba na krúťak, výkon je potrebný až pri presunoch vo vyšších rýchlostiach pri väčšej záťaži. A keď si bližšie obzrieš sedlo spolujazdca, tak je jasné, že tu sa s ním na nejaké extra dlhé presuny nepočíta. Na držanie má k dispozícii iba pásik cez sedlo a za sebou nemá vôbec, ale vôbec nič. Ak by niekto plánoval väčšiu turistiku vo dvojici, určite by bolo vhodné investovať do nosiča a zadného kufra, ktorý značne zvýši pohodlie spolujazdca :)

Keď sme sa vrátili do Bratislavy a pribrzdila nás prvá zápcha, opäť sa vykreslil jeden z rozdielov medzi dvojvalcami a štvorvalcami: kultúra chodu. Pri dvojvalcoch jednoducho treba rátať s kostrbatejším správaním sa v nizučkých rýchlostiach a posúvaním sa cez spojku. To nie je nevýhoda, to je len jednoducho časť charakteru takýchto motorov. Štvorvalce si v podobných situáciach iba pradú svoju monotónnu elektromotorovú pesničku...

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.