Dvojtest BMW R nineT Scrambler a R nineT Urban GS - bratia, ale rozdielni 1/2

Text: Peter Fischer, Matej Mularčík, FilipFM
Foto: Michal Meško - Cuba

Model R nineT asi netreba zvlášť predstavovať: do motorkového sveta vtrhol v roku 2014 ako jasný odkaz na 90-ročnú motocyklovú históriu značky BMW (nineT v anglickej výslovnosti foneticky pripomína výslovnosť číslovky deväťdesiat, teda ninety). Koncepčne by sa tento prvý bavorácky retro model dal nazvať ako kríženec výrazného boxera a strohého minimalizmu.

Neskôr k tomuto základnému modelu pribudla verzia Scrambler s upravenými periférnymi časťami a ešte minimalistickejším ponímaním. A pre tento rok sa z názvu R nineT stal v podstate celý modelový rad, pretože prišli ďalšie variácie Pure, Racer a Urban GS; z ich názvov sa dá ľahko vytušiť ich koncepcia či zameranie. Lenže ako sme sa už neraz presvedčili, detaily dokážu robiť veľké rozdiely. Priznávam, niekedy sme sami sebe neverili aké rozdielne pocity máme zo Scramblera a Urban GS. Obe motorky sme mali naraz, a väčšinou sme s nimi aj naraz jazdili, pričom sme si ich často striedali. Čo myslíš, ktorú sme si obľúbili viac?

R nineT Scrambler je akousi jednoduchšou odvodeninou základného R nineT, určenou pre hrubšie zaobchádzanie. Má o niečo vyššie uložené riadidlá, predná vidlica je klasická a nie obrátená (preto môže mať štýlové manžety), oba zdvihy sú dlhšie, ale najmä predné koleso má 19 palcov. Výfuky idú samozrejme scramblerovsky hore (Akrapovič v základe bez príplatku!), a sedlo má mierne upravenú pozíciu. Výbava je strohá rovnako ako vzhľad; v základe je vlastne iba povinné ABS.

Zato Urban GS vyžaruje o niečo viac emócií. A niet sa čomu čudovať, pretože dizajnovo čerpá z kultového R 80 GS z roku 1980, ktoré je vlastne praotcom všetkých dnešných GS. Dizajnéri tu odviedli skvelú prácu, tie motorky sa skutočne veľmi podobajú. Technicky vychádza Urban GS viac zo Scramblera než zo základného R nineT, v podstate je obrovská väčšina dielov identická, napriek tomu občas pôsobí Urban GS ako úplne iná motorka. Jasnačka; vysoký blatník, malá maska a výrazná biela farba s červeným sedlom spravia svoje.

Oba modely majú v sérii odlievané kolesá a cestné gumy. My sme to mali trochu pomixované: Urban GS na príplatkových vypletaných kolesách s terénnymi gumami (našťastie!), a Scrambler síce na odlievaných, ale zato tiež s terénnejšími pneumatikami. Oba mali aj príplatkové LED smerovky, vyhrievané paprčky a trakčnú. Juch!

Absolútne fundamentálnou vecou je to, že použitý boxer je ešte vzducháč. Ide o jeho poslednú verziu, teda so štvorventilovou a dvojsviečkovou technikou, 110 koňmi a 116 Nm (Scrambler má o nenápadné 3 Nm viac, rozdiel spôsobuje pravdepodobne výfuk), a dnes ho nájdeš už iba v R nineT modeloch. Bavorácky boxer je vo všeobecnosti veľmi špecifický motor, ale musím povedať, že sem perfektne zapadá charakterovo a aj esteticky (bodaj by nie, veď je okolo neho namotaná celá história BMW). A keďže v tomto modelovom rade je naň napojená celkom určite najmenšia okolitá hmotnosť, plus s prihliadnutím na to, že v tejto kategórii sa určitá charakteristická drsnosť priam vyžaduje, boxer pri pridávaní plynu citeľne a aj viditeľne zaťahuje doprava. Treba to zažiť na vlastné zmysly, inak to človek možno ani nepochopí - pozdĺžne uložený kľukový hriadeľ boxera sa točí doľava, a keď sú okolité zotrvačné sily nízke alebo nulové (státie na voľnobehu, pomalá jazda), pri vrknutí plynom sa celá motorka kvôli vnútorným zotrvačným silám v motore viditeľne vychýli doprava a naspäť. Citeľné je to napríklad aj pri prejazde kruháčmi alebo pri medziplynoch v nižších rýchlostiach. Nie je to negatívum, je to špecifikum. A ako neskôr opíšem, má značný podiel na určitej svojhlavosti modelov R nineT.

Už pri statickom zoznamovaní na parkovisku je nám jasné, že pocitové rozdiely medzi Scramblerom a Urbanom budú oveľa väčšie než rozdiely technické. Scrambler je skôr chladný, akoby sa najlepšie cítil pred nejakou hipsterskou kaviarňou a vôbec nepotreboval ísť za hranice mesta, kým Urban GS je podstatne mäkší, akoby komunikatívnejší, a do mesta by možno chcel ísť len vtedy, keď tam treba niečo raz za čas vybaviť. Doslova ako keby si vymenili názvy. Toto podozrenie ma prenasleduje dodnes.

---

Giancarlo je čerstvý štyridsiatnik so zopár šedinami a nedbalo elegantným strniskom. Typický Talian - má necelých sedemdesiat kíl, snedú pokožku a hnedé oči. Býva v malej horskej dedinke neďaleko Bolzana, a čo čert nechcel, jeho frajerka je z Garmisch-Partenkirchenu. Ale veď to je len nejakých 150 km, navyše cez pekné horské cestičky, takže sa navštevujú pomerne často. Giancarlo si nedávno kúpil Urban GS a teší sa, ako ho vezme na prvý väčší výlet do Ga-Pa za svojou frajerkou. Len čo mu skončí piatková šichta vo fabrike, hodí do seba ristretto a na svojom Urbane sa vydá smerom na sever.

Jürgen je zas archetyp Nemca: býva v centre Mníchova, váži metrák dvadsať a v garáži má okrem S-klassy aj GS Adventure v plnke od Touratechu a, samozrejme, aj Scramblera. Jeho žena Helga pracuje v talianskych Alpách a Jürgen sa ju práve chystá navštíviť. Z garáže nevyberá S-klassu, ani Advíka, ale Scramblera. Wunderschönes ausflug, predpovedá sám sebe. O chvíľu dopije pivo a dotlačí wurst, mastnými rukami si nasadí prilbu a rukavice, veľkomesto opustí smerom na juh.

---

Na rozdiel od našich zahraničných kamarátov, my sme išli na západ. Ale tot hen kukaj, po piatich kilákoch nás zabrzdila nevídane veľká zápcha. Pri Vajnoroch frézovali nadjazd, premávka na striedačku v jednom pruhu na totálku ochromila dopravu na okraji Blavičky. Ako-tak sme sa premotali, vzducháčiky dostali v tom teple riadne zabrať, až sme prešli krásnych sto metrov po vyfrézovanom asfalte, za ktorým zmizla akákoľvek premávka.

Frézovanie tu nespomínam len tak pre nič za nič; bol to totiž prvý povrch, pri ktorom sme si povedali, že sa k týmto motorkám hodí. Cestári zobrali dobrých desať centi pôvodnej vozovky, pod nami bol staručký rozdrolený betón s asfaltom, z ktorého sa prášilo a cinkal v útrobách motoriek. Po tomto by som vedel jazdiť celý deň. Tváril by som sa pri tom drsne jak stovka šmirgel.

Naše krásne a udržiavané cestičky hneď vykreslili zásadný rozdiel medzi Scramblerom a Urbanom. Je ním zadné odpruženie. Odprisahal by som, že zadný tlmič majú úplne rovnaký a aj rovnako nastavený, ale pocit z jazdy je veľmi rozdielny. Scrambler je vyslovene tvrdý, cítiš pod sebou doslova všetko, a dokáže ťa aj nadhodiť zo sedla. Urban je podstatne mäkší, jeho zadok citeľne klesne keď naň sadneš, a menšie nerovnosti hltá bez toho, že by tým obťažoval jazdca. Pri vyšších rýchlostiach už taký mäkučký nie je, vtedy vie tiež nadhodiť. Pritom predok je na oboch modeloch na cestu absolútne vyhovujúci. A to aj vtedy, ak je poľná, len nesmie byť veľmi hrboľatá. Skoky či nálety do jám rovno vyškrtni z programu dňa. Predná vidlica nie je nastaviteľná a jej charakter ju predurčuje na asfalt, aj keď možno horšej kvality, prípadne poľňačku k rybníku, ale suchú a rovnú. Vzadu sa treba pohrať s predpätím (C-kľúč), ale tiež ho nemožno znižovať donekonečna. Práve ten parameter, ktorý by nakopávaniu pomohol, teda kompresia, tu nastaviteľný nie je.

Ďalším podstatným rozdielom sú výfuky. Scrambler ich má podstatne krajšie; množné číslo je tu zámerne, koncovky má totiž dve, a to rovno od pána Akrapoviča. Sú vyvedené hore, ako sa na správny scrambler patrí, a ukazujú tak viac z letmo uchyteného zadného kolesa. Urban má iba jeden lauf, esteticky určite menej pekný, ale napriek tomu je dosť možné, že by si ho od scramblerových akrapíkov nevedel zvukovo rozoznať. Všetci sme si hovorili, že wááá, že so Scramblerom to bude určite väčšia frajerina, ale po pár dňoch nám zvuky oboch motoriek pripadali rovnaké. Ale úplná topka na oboch modeloch boli medziplyny a také jemné fľasnutie plynovou rukoväťou; vtedy sa boxer akoby otriasol a z výfuku pohŕdavo vypľul nasratosť na celý svet. Toto im ku*va ide, týmto dvom metrosexuálom mníchovským, upozorňovať na seba, prehrabnúť plyn keď idú okolo nejaké baby, áno, na toto sú stvorení.

Im vlastne vyhovujú nízke rýchlosti. Nízkootáčkový charakter boxera ich na ne celkom predurčuje. Niežeby nedokázal letieť rýchlo, ale vo veľkej paľbe sa necíti práve najpohodlnejšie. Taká zlatá stredná cesta je klasických 80 - 100 km/h, pre niekoho otrlejšieho možno aj 120. Ak použiješ terénnejšie pneumatiky, aké sme mali my, počítaj so zvýšenou hlučnosťou a odporúčanou maximálkou 160. (Takú rýchlosť si na týchto motorkách pravdupovediac neviem predstaviť ani s čisto cestnými gumami.)

Veľmi sa mi páči, že konštruktéri do R nineT dokázali zabudovať istú drzosť. Mohli ich spraviť pekne kultivované, ale to by vzniklo niečo ako druhé R 1200 R. Určite je to čiastočne spomínaným vychyľovaním boxera, ale aj celkovou kompaktnosťou a napríklad aj širokými riadidlami, že Scrambler aj Urban GS sú aj v dnešnej uhladenej dobe tak trochu pankáči. Proste blížiš sa ku kruháču, podradíš, vojdeš doň, ale dáš ešte jeden medziplyn, ktorý ťa chce narovnať, a potrebuješ sa aj vyhnúť vyjazdeným koľajam, tak trochu zacvičíš s rajdami, ale kua aj pri mojich 188 cenťákoch na vzdialenejšiu rukoväť v rámci svojej komfortnej zóny nedočiahnem. A to sa mi páči! Keby mi niekto zaviazal oči, tipol by som, že sedím na nejakej Talianke z deväťdesiatych rokov. A pritom obe majú aj tlmič riadenia! Takéto svojské správanie dnes už len tak ľahko nenájdeš.

---

Giancarlo sa už vezie dolinami, občas stúpa, potom dlho klesá. Ide po starej, načo diaľnica. Všade je vlhko od nedávnych dažďov, nad horami sa vznáša opar, je aj dosť chladno. Akú dobrú motorku som si kúpil, hovorí si, ale vzápätí mu napadne, že nechápe prečo má v názve Urban, keď sa tak dobre cíti na úzkych horských cestách. Žeby sa v meste cítila ešte lepšie? Impossibile.

Jürgen má v tom čase Mníchov už ďaleko za chrbtom, rovinu vystriedalo severné úpätie Álp. Eróziou zvlnené treťotriedne cestičky, ktoré mu navrhla jeho navigácia, znervózňujú celú motorku a s ňou aj Jürgena. Občas si zašomre niečo ako verdammt, radšej som si mal vziať Advíka. Jeho veľké brucho sa na hrboľoch nepríjemne natriasa.

---

Áno, za rajdami sa tu musíš trochu natiahnuť. Nie je to extra pohodlný posed, ale taký zvyčajne nie je ani v štýlovej kaviarni v centre veľkomesta, ale predsa do nej ideš, lebo proste vtedy prostredie (motorka) a exhibicionizmus prevažujú nad potrebou pohodlia. Nemôžem si pomôcť, ale Scrambler aj Urban GS sa mi zdajú šité priamo na talianskych zákazníkov. Tí jednoducho dokážu ísť aj na trestnej lavici hlava-nehlava, nezastavili by sa hádam ani keby im odpadlo koleso, kým domáci Nemci sú vyberavejší, pohodlnejší a pragmatickí.

Scrambler je pritom ortodoxnejší než Urban. Je tvrdší, zdanlivo kompaktnejší, a akoby šľachovitejší. Urban GS si len tak pláva, a občas máš fakt pocit, že nejde o motorku z roku 2017, ale možno 1985. V dobrom zmysle! Veľakrát som si počas testu hovoril, že máme veľké šťastie, že máme obe motorky naraz. Neveril som sám sebe, že tie pocity sú natoľko rozličné - žeby ich spôsobovali iné gumy a kolesá? Biele retroendurko má TKC 80 na vypletaných kolesách, kovový scramblerík zas Karoo 3 na odlievaných päťlúčových kolesách. Ak by sme mali tieto gumy porovnávať iba z jazdy na týchto dvoch motorkách, tak TKC sú omnoho všestrannejšie a poskytujú čitateľnejšiu spätnú väzbu. Karoo 3 sú značne pukovitejšie. Škoda, že BMW sa nijako nesnažilo schovať elektroniku okolo vstrekov, pretože tá jediná prezrádza, že sme v 21. storočí. Celý zvyšok motorky je veľmi klasický, ničím nepripomínajúci dnešok. Napríklad aj budík je natoľko strohý, že nemá ani kontrolku rezervy. Je možné, že nedostatok benzínu sa ohlási na malom displeji, ale akosi sme si nelajsli riskovať to. Ak by bavorskí dizajnéri dokázali schovať všetky tie striekačkové komponenty, konektory a senzory, bol by to oveľa krajší pohľad. Ale uznávam, že práve na boxeri to musí byť ťažká úloha.

---

Opustené odpočívadlo kdesi v horách nad Innsbruckom: z jednej strany naň prichádza strieborný Scrambler s Jürgenom, ktorý zosadá a zapaľuje si cigaretu. Nervózne zisťuje, či sa dá nastaviť zadný tlmič. Potom chce dať dole sedlo, aby našiel náradie. Ale nič z toho nebude jednoduché: sedlo nemá zámok, je priskrutkované. Ak sa mu ho aj podarí dať dole, nenájde pod ním C-kľúč na nastavenie tlmiča. Lebo sa tam nevojde.

Vtom sa z druhej strany prirúti biely Urban a na ňom Giancarlo. Pokojne zosadne, s úsmevom pozdraví Jürgena a otvorí si keksík. Cíti, že Jürgen má nejaký problém, a tak sa spýta, či je všetko v poriadku.

Nein, rázna odpoveď. Potrebujem nastaviť hinter stoßdämpfer, zadný tlmič, lebo už mi vypadávajú aj plomby.

Perché? Ja som to nikdy nepotreboval, a pozri, som ľahší ako ty, čuduje sa Giancarlo.

Veď vidíš aké su tie cesty zvlnené, normálne ma to aj s mojimi stodvadsiatimi kilami nadhadzuje zo sedla, mutterficker!

Amico, tak si ich nachvíľu scambio, vymeňme.

Tak sa aj stalo. Obaja si nasádzajú prilby, spúšťajú sa do najbližšej dediny a potom naspäť. Päť minút, viac netreba.

Potom zavládlo ticho. Giancarlo nechcel uraziť Jürgena, že má naozaj tvrdú motorku, a Jürgen nechcel uznať, že Urban je na takéto cesty vhodnejší. Aj keď má, unerklärlicherweise, úplne iný názov.

Wie viel kostet das, koľko to stojí, mein freund?

Giancarlo vedel, že Scrambler stojí rovnako ako jeho Urban GS, ale bál sa to povedať nahlas.

---

Popri návykových medziplynoch a pľuvancoch z výfuku je tu ešte jedna vlastnosť, ktorú budeš na R nineT rád využívať. Rev motora. Ideálne na ceste do kopca. Niečo také ako Pezinská Baba alebo rakúske Baby vedľa Neziderského jazera, kde sa zvuk boxera v záťaži má od čoho odrážať naspäť, to je lahôdka pre uši. Teda, aby som to upresnil, boxer vtedy točí možno niečo cez 4 000 otáčok (nie je tu otáčkomer), ale decibelmi a vibráciami dáva najavo, že toto už je strop, že vyššie sa už potiť nebude. Takáto situácia sa dá navodiť vlastne iba na zákrutových horských cestách do kopca. Pekne striedať kvalty, užívať si kontrast hluku pri gazovaní a kašľanie pri brzdení, mňam mňam, ešteže bývam tak blízko takýchto pekných ciest.

Najlepšie na tom je, že vďaka slušnej svetlej výške sú stupačky vysoko, takže obe motorky sa dajú veľmi pekne naklápať. Obmedzovačom budú skôr gumy alebo jazdcov pud sebazáchovy. Jáááj a oné, tá guma zo stupačiek je selbstverständlich vyberateľná, a to mit ohne werkzeug, bez náradia. Ešte malé upozornenie pre tých, čo by sa chystali s boxerom premiérovo šantiť na nespevnené cesty: ak nechceš mať modriny na píšťalách, najprv si staticky vyskúšaj a zapamätaj, kde sú valce. Nie sú mäkké a ani neuhnú :)

Nóóó a keďže motor netreba nijako vytáčať, a s ohľadom na to, že boxery sú preslávené nízkou spotrebou, ani R nineT nie sú smädné. Práve pri takýchto motorkách je to jedno, pretože vyvetrať hlavu by si si na nich šiel aj keby žrali desinku, a s nejakými dlhými trasami sa pri nich nedá počítať. Prezradím len toľko, že nádrže na oboch strojoch majú 17 litrov, ale nič by sa nestalo ani keby mali len 12 alebo aj 20. Tak či tak budeš často pauzovať (fajčiť, fotiť, telefonovať, messengerovať...)

---

To musí byť amore mio, moja láska, povedala si Giancarlova frajerka, keď začula mohutný rachot boxera nesúci sa celou dolinou. Odrážal sa od kopcov, neustával, približoval sa. Giancarlo sa na frajerku veľmi tešil; nakladal Urbanu v zákrutách čo to dalo.

Zato Jürgenova manželka svojho muža nemala ako počuť. Niežeby bol jeho Scrambler tichý alebo že by sa na ňu po tridsiatich rokoch manželstva netešil, ale preto, že jednoducho išiel pomaly, lebo mu v hlave vŕtal ten rozdiel s Urbanom. Zvažoval kúpu iného tlmiča, alebo rovno celého Urbana.

---

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor ďalších redaktorov, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.