GrossGlockner alebo ako som prišiel o Alpské panenstvo....11. – 13. 2005 1/4

Nové Zámky – Komárno – Gyor – Mosonmagyaróvár - Neusiedl am See – Eisenstadt – Liezen – Radstadt – Bischofshofen - Sankt Johann im Pongau - Bruck an der Großglockner – Kaprun = 539 km alebo Trasa NZ - GrossGlockner

Zúčastnený : iba ja

11.8.2005

Po dvoch dňoch výmeny okien na rodičovskom dome, som mal toho akurát dosť a tak so sa vo štvrtok roku pána 2005 11. augusta zbalil do dvoch kufrov na držiak top-case som upevnil pavúkom - lídl plachtu, aby moja drahá nenocovala pod holým nebom a vyrazil som podľa narýchlo vytlačeného itineráru. Zastavujem sa ešte v Šuranoch, dávam Paulínke pusinku a v lekárni kde pracuje mením kompletne lekárničku, ktorú sme vybrakovali keď sa na Šturci vysypal môj kamoš. Vyrážam o 10.30 a nulujem denné počítadlo. Moja cesta viedla cez Maďarsko, obchádzala Viedeň a cez S6ku, A9ku a 311ku až do mestečka Kaprun, kde som pôvodne chcel prenocovať. Je príjemné počasie ani teplo ani zima, cesta ubieha maximálne pohodlne. Zastavujem celkovo 3 krát z toho dvakrát kvôli tankovaniu a raz kvôli telefónu. Cestu som veľmi neštudoval a tak z nevysvetliteľných príčin pri mestečku Bruck an der Mur schádzam zo S6 ky a odbáčam na S35 ku na Graz. Po pár kilometroch zisťujem, že je zle a že som mal pokračovať na Leoben. Horko ťažko zanadávam a na najbližšom výjazde dávam malú enduro vložku a vraciam sa po úzkej cestičke do mestečka Bruck an der Mur. Potom chaosím znova a dostávam sa na diaľnicu S6, ale v opačnom smere teda na Viedeň. Znova horko ťažko zanadávam a pri najbližšom exite asi po 500 metroch už naberám správny smer S6 Leoben. Diaľnicu strieda cesta A9ka ktorá smeruje na Liezen. Z A9 na E651ku kde sa kochám pohorím Dachstein, potom na A10 smer Salzburg aby som pri Bishofshofene odbočil na B311 ktorá ma doviedla až do mestečka Bruck an der Grossglocknerstrase. Vchádzam do malebnej dedinky je asi 18.05 a hľadám nejaké ubytovanie. Darí sa mi na druhý pokus a ubytúvam sa za 22 eur aj z raňajkami v malom penzióniku Hannelore Wenger. Izbička je útulná podkrovná má WC aj sprchu, super. Rýchlo zhadzujem kufre a mastím smer na Fusch an der Grossglocknerstrase. V dedinkách dodržujem predpísanú rýchlosť, ale už príjazd na mítnicu si naozaj vychutnávam. Jemne mrholí, hory sú celé zahalené v oblakoch. Prichádzam ku mítnici na Hochalpenstrase a pravou rukou sa jej dotýkam. Panuje vo mne vzrušenie. Rýchlo píšem SMS ku domov, Paulínke a GaSTovi. Som celý šťastný a nevadí mi ani mrholenie, ktoré už pomaly ale isto prechádza v jemný dážď. Dávam otočku a po sprche kotvím v malej pizzérii na námestí a dávam Cappriciosa a pívo. Po 600 km som príjemne unavený, hladný a smädný. Neviem či to, čo bolo v noci sa dá nazvať spánkom, ale každú hodinu som sa budil a očami magicky tlačil ručičky na hodinkách, aby už bolo konečne ráno.

12.8.2005

Z postele vstávam o 7.00 a v penzióniku už príjemne rozvoniava čerstvé pečivo a káva. Rýchlo hádžem do seba dve žemle, dopíjam kávičku a idem odokryť môjho drobčeka. Do tankbagu balím teplú mikinu, fľašku vody, suché keksy a samozrejme foťák a mapu. Môj zámer je malý okruh. Cez Fusch , Grossglocnker Hochalpenstrase do Lienzu potom na Weisbriach a po B111 ke na B100ku a cez Lienz zasa nazad smerom na Fusch. Je ráno 8 hodín a ja viem, že vysokohorská cesta je ešte zatvorená. Prechádzam teda cez Zell am See a idem sa pozrieť do slávneho lyžiarskeho strediska Kaprun. Je asi 8.30, keď prichádzam ku informačnej tabuli, ktorá ma nasmeruje na Kaprun-Hochgebirgsstauseen. Neviem čo je to v preklade ale informačná tabula naznačuje že by mohlo ísť o spádovú elektráreň, ktorá má dve nádrže a Peltonovu turbínu.

Toto si predsa nemôžem nechať újsť. Prichádzam hore na parkovisko kde ma víta nápis Welcome Bikers. Dozvedám sa že lístok stoji 16Eur. Moto musí zostať. Dĺžka vyhliadky trvá asi 20 minút. Hm... zvádzam vnútorný boj vyhráva Glockner. Nasadám na moto a schádzam nazad do Kaprunu. Na jednej zo zákrut ma napadá, že nebude vadiť keď cesty trochu obschnú. Obraciam moto nazad, parkujem na malom parkovisku a už sedím v autobuse, ktorý nás vyvezie až ku hromadnému výťahu. Presadáme na plošinový výťah a spolu z traktorom sa vezieme do medzistanice. Tam zasa presadáme do autobusu, ktorý nás vyvezie až hore, ku hornej nádrži. Výhľad odtiaľ je nepopísateľný. V duchu si ďakujem že som sa rozhodol je krásne slnečné počasie. Prechádzam sa po priehradnom múre, sadám si do trávy a kochám sa nádherným výhľadom. Je tu ticho málo turistov. Občas ma ruší telefón, ktorý by som najradšej miestami poslal voľným pádom do tej krásnej smaragdovej vodičky. Nedá sa, peniažky na ďalší výlet do Álp treba niekde zarobiť.

Sú to všetko neopísateľné pocity. Je to naozaj nádherné miesto. Viac sa o ňom dozviete na stránke: Kaprun hydroelektráreň