Šenkvické dva v jednom – double primo – piocross 12.10.2019.

Chodili sme sa tam blázniť ako mladí na prekopaných motorkách a v zime to boli vlastne jediné kopce, kde sa dalo rekreačne lyžovať. S dcérami sme sa tam chodili občas sánkovať. Všetko sa to odohrávalo v bani na tehliarsku hlinu odkiaľ tá putovala do tehelne. Ako pozostatok zlatej éry malokarpatských tehelní tu ako matuzalém stojí továrenský komín, ktorý sa neustále nakláňa a nakláňa.

Je to pohľad fanúšika Pionierov, ktorý sa rád pochváli svojimi zážitkami z minulosti a je doplnením už mnou zverejnenej veteránskej akcie v ten deň a zverejnenej reportáže od M. Poliaka (miso66) a videí Pionier Cup Slovensko Šenkvice od Ajo 46 a Pionier cross Šenkvice 2019 kategória Tuning od TmRacing17.

Mienil som sa stretnúť so starými známymi z východu, no videl som len neznáme tváre, z ktorých niektoré sa tvárili podozrievavo, keď som sa pristavil a fotografoval. Najskôr som si obehol depo a vnímal atmosféru príprav na podujatie, ktoré síce nemalo premiéru na tejto trati v ten deň, ale pred rokmi určite. Prvé pionierkové motocrossy sa začali jazdiť s rozbehnutím výroby jediného povojnového motocykla v kubatúre 50 ccm vyrábaného v Považskej Bystrici. Crossové Pioniere vtedy boli zmesou komponentov výlučne domácej produkcie doplňovaných produktami zväzarmovských svojpomocných dielní. Dnes sú to zväčša dielce zahraničné. No najviac je ich využitých v kategóriách Special a Tuning. V triede Klasik sú viditeľné tiež, no len okrajovo.

Okrem pretekajúcich a ich doprovodov sa na parkovisku mihli aj zaujímavé veterány a síce skúter Čezeta a cestovné Maico. Osobne som si stroje rozdelil do vlastných kategórií na plecháče s origo blatníkmi, na odkrytované Pioniere, teda so zachovanou nádržou pod sedadlom, Mustangy a ostatné omotorkované Pioniere s nádržou nad kolenami a tých bolo najviac. Narazil som na dva plecháče, na tri odkrytované Pioniere, päť Mustangov (teda s nádržou z Mustanga). Niektoré prestavby mali otočenú originálnu pionierkovú nádrž umiestnenú pred jazdcom alebo tam trónila nádrž zo Stadiona S 11. Najextrémnejšie boli celé zahraničné motocykle s upravenými rámami pre pionierkový, aj keď prestavaný motor.

V priebehu akcie sa k nám pripojili motorkársky výletníci a myslím si, že sa zastavili aj u veteránistov, ich stroje boli kategórie CCC. Dokonca do parkoviska zablúdili aj veteránske autá, no v oklieštenom množstve. Nakoľko mojich známych bolo poriedko, hlavne bývalých motocrossárov z okolia podebatovali sme a pomaly sa presunuli k trati kde sa v tréningoch s traťou zžívali pretekári na strojoch naozaj rozmanitých koncepcií, no so spoločným menovateľom a to “PIONIER”. Kultový motocykel pre všetkých presúvajúcich sa z bodu A do bodu B. Motocykel nesmrteľný, obľúbený kedysi, tak aj dnes. V minulosti to bolo prakticky jediné motorkové poldecákové približovadlo ktoré sa dalo vlastne kúpiť. Z povedomia ho nevytlačili ani Babetty, Simsony a ani dnešné čajové odvary z Ázie.

Po tréningoch a posilnení sa, nastal ten pravý terenársky ošiaľ. Preteky začali odštartovaním tých najmenších, ktorí síce len s malými motorkami, ale predsa spravili na trati poriadny rozruch. Rodičia a tréneri im držali palce a gestami ich usmerňovali, aby v prvom rade pri jazde používali hlavu. Najstaršia bola A. Angermayerová a najmladší S. Malec, ktorý mal problém s rozbiehaním, pretože nedočiahol na zem. V prvom kole sa ulial M. Šilhavík a neustále svoj náskok zväčšoval. Pretek mal naozaj strhujúci priebeh a malí šampióni, aj keď mali zväčša automatické prevodovky si nedarovali ani centimeter na trati. To sa stalo osudným A. Angermayerovej a S. Malecovi, ktorí mali kolízie na vracačke pri najvzdialenejšom strome. S postavením strojov na kolesá im museli pomôcť spriaznené duše. Simonovi pribehla na pomoc mamina a Adriane kamarátky. Pokračovali ale ďalej. V druhej rozjazde sa ulial najmenší S. Malec. Rozbiehal sa totiž z malého šomlíka za pomoci maminy. Pády sa udiali v rôznych kolách aj keď na tom istom mieste.

Druhá kategória klasik tiež priniesla napínavé súboje aj keď zďaleka nedosahovali také rýchlosti ako malí caparti, ktorí aj keď na malých kolesách, lietali o dušu. Tu sa stretli Mustangy a zväčša odkrytované 05-ky, či 20-ky a 21-ky. Svorne až na R. Duchoňa mali všetci športové kormány, ten mal kormán z 20-ky. Podobne ako u detí, hneď po štarte nastala tlačenica a pozvoľna sa začali jednotliví jazdci od seba vzďalovať. Na špici si vzájomne v rozjazdách menili pozícíe M. Gyurica s M. Veresom, pričom im asistoval mladý P. Poliak. Na ostatných miestach sa to neustále menilo hlavne v technických úsekoch trate. Jazdci vytvorili malé slupinky, ktoré boli od seba dosť vzdialené. Jednou takou bola zostava E. Imre, M. Veres na ktorých sa doťahoval R. Duchoň. Z tejto trojice prvý E. Imre pomaličky, ale predsa sa približoval k M. Gyuricovi. R. Duchoň predstihol M. Veresa a stíhal E. Imreho.

Ustálenie a potvrdenie pozícií sa vždy udialo na akceleračnej rovinke. Na nej sa ukazovala nadupanosť klasických motorov a ich príprava. Na nej jazdci v snahe ponaháňať minúty lietali na plný plyn a samozrejme zaľahnutie sa stalo štandartom. Dobre vedeli, že na najvzdialenejšom bode na otočke okolo stromu sa ich náskoky voči súperom rapídne zmenšia a práve na tejto vracačke býva riadna tlačenica. Za ňou na technickom úseku bola jediná možnosť zlepšiť si pozície v pelotóne. A museli to stihnúť do príjazdu k cisterne, ktorú bolo treba obísť. Za touto pravotočivou zákrutou bol ďalší technický úsek trate, kde tí šikovnejší aj keď s problémami so svojou húževnatosťou svoje pozície predsa len zmenili.

V tomto priestore bolo zaujímavé sledovať okolo letiacich jazdcov. Za mnou zrejme bol niekto zo zázemia M. Veresa, pretože mojim smerom niečo naznačoval. Zrejme to súviselo s technickým stavom jeho Pioniera. Napriek začiatku akceleračnej rovinky M. Poliak si náležite užíval svoju jazdu. Na rozdiel od neho R. Hegedus prejavil maximálne sústredenie na jazdu. Neodpustím si fakt, že za ním V. Novák (bývalý motocrossový majster Slovenska v triede 125 ccm), dnes tréner vedúci celého zázemia trate tiež prejavuje maximálne sústredenie. V tom priestore zrejme stratil jeden jazdec zadné brzdové lanko, ktoré niekoľko kôl ťahal za sebou. V konečnom dôsledku si klasici nakoniec potvrdili vyjazdené pozície. Po prekalkulovaní výsledkov zo všetkých jázd vzišiel záverečný konečný výsledok v poradí 35 Gyurica M., 9 Veres M., 70 Poliak P., 71 Imre E., 188 Tisovský R., 72 Bali N., 1 Duchoň R., 17 Malík J., 8 Poliak M a 50 Hegedus R.

Tretia kategória tuning bola tiež nabitá. Zarazilo ma, že sa tam objavil aj jeden plecháč a síce R. Tisovský. Ten ako jediný mal Pioniera s nádržou pod sedadlom. Ostatné približovadlá boli motorkovej koncepcie s rôznymi nádržami (Mustang, Stadion, Pionier(hore továrenským dnom)) nad kolenami jazdcov. Túto jazdu najlepšie odštartoval Š. Ujhelyi (20) a hneď po štarte začal budovať únik od pelotónu, ktorý viedla trojica P. Plachý(17), T. Kis (84) a R. Opálka (12 prenasledovaný P. Poliakom (18) a zbytkom pelotónu. Opäť ako v predošlej rozjazde (klasik) sa postupne vytvorili na trati malé dvoj, či trojčlenné skupinky a navzájom realizovali svoje malé súboje. Jednou takou bol R. Tisovský prenasledovaný M. Valáškom. Na plný plyn pretekári leteli na akceleračnej rovinke (trať bola identická s rozjazdou klasik).

V tej rýchlosti sa mi podarilo zachytiť len niektorých. I. Opálkovú, P. Plachého, R. Opálku, T. Kisa. Po tejto rovinke sa na otočke okolo stromu jazdci k sebe rapídne priblížili a na technickom úseku opäť sa púšťali so zanietením do svojich znovu sa opakujúcich duelov. Tesne za otočkou som zdokumentoval súboj najrýchlejších, či najpomalších. Najskôr to bol Š. Ujhelyi a P. Plachý, potom R. Opálka a T. Kis a na ostatnej foto z otočky T. Duha a M. Košút. Na malom výjazde spoza stromu ma zaujal dobre samostatne jazdiaci Š. Ujhelyi. Z pelotónu sa mi podarilo zachytiť v tomto úseku súboje T. Duhu a P. Opálku, ktorých prenasledovali M. Valášek a M, Michalko. Z tohoto vŕšku všetci znovu akcelerovali až k cisterne, kde vo výjazde boli tiež pekné súboje. V zajatí malých serpentín som zachytil R. Opálku a súboj R. Tisovského s P. Opálkom. Priestor som dal aj jedinej ruži medzi tŕňmi I. Opálkovej s pozoruhodnou prednou zásterkou (ako jedinou), ktorá mi vzdialene pripomínala zásterku na plochodrážnych motorkách na zadnom kolese.

Neodpustím si pripomenúť aj traťového komisára F. Nováka brata hospodára trate V. Nováka bývalého úspešného motocrossára dnes trénera šenkvického poteru. V tomto úseku si aj poprední jazdci kontrolovali svoje pozície s konkurenciou. Robil tak P. Plachý (dal kolo T. Duhovi) a T. Kis. Tesne za cisternou začínal ďalší technický úsek trate a tam som zachytil súboj I. Opálkovej a plecháča R. Tisovského. Po všetkých jazdách v tejto kategórii Tuning jazdci skončili v poradí 17 P. Plachý, 53 M. Košút, 12 R. Opálka, 15 M. Michalko, 77 P. Opálka, 1 M. Valášek, 20 Š. Ujhelyi, 72 T. Duha, 84 T, Kis, 13 I. Opálková, 188 R. Tisovský.

Hlavnou a divácky najatraktívnejšou rozjazdou bola kategória SPECIAL. Tu jazdilo osem jazdcov a táto sa jazdila na iných úsekoch šenkvickej trate ako ostatné kategórie. Hodne sa tu skákalo a to aj na najväčších laviciach. Hneď po štarte prvej jazdy pred stupňovitou lavicou pelotón viedol M. Solnica sledovaný R. Ivánkom a už sa na prvom stupni schodovej lavice lietalo. Jazdci nestihli ani smrknúť a na ďalšom schode to bolo detto. Pravostranný uťahovák ich síce spomalil, ale aj tak na ďalšej lavici otočenej o 180° takmer všetci lietali. Tí najodvážnejší ju jednoducho preleteli celú a valili sa ďalej. O akceleračné úseky nebolo núdze, teda po rozbehu z lavice ich čakal dlhý pravotočivý úsek s ďalšou nie veľmi vysokou, no o to dlhšou lavicou. Za ňou sa mi stratili z očí, pretože šli po najokrajovejšom a najnižšom úseku. Cez viaceré skoky sa predrali hore až kým sa znovu vynorili pri štartovej rovinke.

Táto ostatná kategória sa tešila najväčšiemu záujmu divákov hlavne pre svoje lietajúce motocykle. Motocykle; dá sa povedať, že keď vo vzduchu letí 500-ka, divák to vníma celým telom, všetkými zmyslami a tiež sa nevyhne podobným pocitom ako jazdec. No pri 50-ke má ešte navyše aj úctu k tomu, že poldecák má čo robiť aby udržal motor vo vysokých otáčkach a tým mal potrebný výkon na to aby letel. Veľká motorka má prebytok výkonu pri jazde v teréne, no Pinčel pracuje takmer na pokraji svojich síl a jazdec sa technikou jazdy musí prispôsobiť jemu a o to je to pre neho ťažšie. Zžitie jazdca s motorkou je nevyhnutné, pretože u 50-tok je to niekedy tak, že nie jazdec tomu velí, ale velí tomu Pinčel a v tom je ten kľúč k dobrému umiestneniu.

Gilbert Poznámky: Chcel som do galérie zaradiť aktuálne foto a mapku trate, no ten, čo mi to sľúbil poslať na e-mail tak neurobil. Popisky trasovania teda celkom nesedia.