Rozhovor: Jaroslav Katriňák o Dakare 2006

Aké sú technické parametre motorky?

Je to KTM 660 R-ko, jednovalec, výkon výrobca neudáva. Hmotnosť bez benzínu je 158 kg. Je tam ešte nádrž na vodu, dve cca 3-litrové nádržky, čiže tam vojde okolo 6 – 7 litrov vody. Sprevodované to je rýchlejšie, prevod je 16 – 44, má 5 rýchlostí. Maximálna rýchlosť okolo 180 km/h.

V kokpite je veľa prístrojov, na čo slúžia?

Je tam roadbook reader na itinerár, držiaky na GPS-ko a tripmatster, zariadenie, ktoré ukazuje aktuálnu rýchlosť, prejdenú vzdialenosť a ďalšie funkcie. Ďalší držiak je tam pripravený pre zariadenie (Sentinel, pozn. redakcie), ktoré v prípade, že spadnem na motorke za dunou, začne prichádzajúcemu autu pípať, aby ma neprešlo. To je taká novinka teraz na Dakare.

Čím sa táto motorka líši od bežného endura?

Je iná len tým, že má také veľké nádrže, ináč je to normálna motorka. S tými nádržami je to veľká váha, 200 kilo už je dosť. Pneumatiky sú Michelin Desert T63. Sú to špeciálne pneumatiky, majú hrubší plášť kvôli prerazeniu a sú odolnejšie voči odieraniu sa na kameňoch.

Koľko vydržia jedny pneumatiky?

Ťažko povedať, to je podľa štýlu jazdy. Niekto ten Dakar prejde aj na dvoch pneumatikách a niekomu je málo aj desať pneumatík, takže ono to záleží na tom, ako sa na tej motorke ide.

Opotrebúvajú sa pneumatiky aj v púšti na piesku?

Na piesku ani nie, ale viac sa to opotrebuje na tom tvrdom teréne a toho je tam viacej. Dún a takého čistého piesku sa nejde až tak veľa. Proste ho tam toľko nie je, viacej sa ide na pevných tvrdých podkladoch, kamenistých, taká stvrdnutá hlina až úplne na skalu.

Z tých etáp, ktoré sa teraz pôjdu, sú niektoré rovnaké ako keď ste išli naposledy?

Prvé dve africké etapy sú dosť podobné ako boli aj vtedy, keď som bol ja v rokoch 1998 a 1999. Ale potom ďalej už sa to trošku mení, tam to bude niečo nové, ten terén nepoznám.

Je výhodou, že nejdete prvýkrát?

Určite áno, to je veľká výhoda, že človek nejde do úplne neznámeho terénu a že už vie ako to tam chodí.

Máte v tíme MOL Dakar nejakú stratégiu alebo každý ide za seba?

Zatiaľ je to tak, že každý ide za seba. Ale dôležitá vec je, že v prípade niečoho si jeden druhému pomôže ako sa najviac dá. Nenechá tam toho jazdca v štichu, ale keď sa nedá pomôcť, tak sa nedá a ide sa ďalej, niežeby tam nejaký jazdec ostal pri mne alebo pri niekom inom. Do maximálnej možnej miery sa pomôže, každý každému a potom sa ide ďalej.

Aké sú vaše ambície?

Hlavne dojazdiť, byť v cieli v Dakare. Dvakrát sa nám to nepodarilo kvôli technickým problémom. Dúfajme, že nás teraz obídu, obídu aj zranenia a že budeme v cieli. Samozrejme, chceme dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie.

Môžete porovnať tímovú podporu pred piatimi rokmi s tohtoročnou?

Zatiaľ neviem, aká bude podpora priamo v teréne. Pred piatimi rokmi sme mali tiež podporu, či už od Lopraisa (posádka českej Tatry, pozn. redakcie) alebo sme priamo v cieľoch etáp mali vlastných mechanikov. Teraz je to trochu iné, tá možnosť už nie je. Vtedy mohol mechanik lietať z etapy do etapy, čakať ma a celú noc mi mohol chystať motorku. Teraz už mechanik môže byť niekto z doprovodného auta. Uvidíme, ako to bude fungovať, ako bude tím MOL zvládať tie 3 motorky.

Sú na Dakare aj jazdci, ktorí si robia mechanikov sami?

Áno, ale všetko záleží na tom, s čím tam človek ide. Keď tam ide s tým, že to chce prejsť, tak verím tomu, že keby som sadol na jednu motorku, tak to na nej nejako prejdem aj s nejakými malými výmenami rozety, reťaze atď. Ale keď tam človek ide pretekať, tie motorky tam dostávajú tak zabrať, že tam proste treba robiť. To už by človek nestihol. Sú tam takí, ktorý prídu povedzme o jednej v noci do cieľa a ráno už o siedmej štartujú. Tam by ani nebol čas robiť tú motorku. Ale tým, že ide pomalšie, ju ani veľmi nepoškodí, takže ráno môže ísť rovno na štart.

Takže dôležitá je aj stratégia, kedy ísť naplno a kedy radšej motorku šetriť.

Určite áno, hlavne tie etapy, kde nie je asistencia, nie je doprovod, tie etapy určite treba ísť opatrnejšie, lebo v cieli ma nikto nečaká a nikto mi nepomôže s opravou. A potom tie etapy, kde servis je, tam sa dá ísť rýchlejšie. Ale je to aj o šťastí, takisto ako u každého športu.

Poznáte jazdcov svetovej špičky, ktorí sa zúčastnia tohto ročníka?

Veľmi veľa ich tam poznám. S veľa jazdcami som pretekal dlhé roky na majstrovstvách sveta enduro, takže aj na nich sa v podstate teším, že sa s nimi znovu stretnem. Hlavne partia španielskych jazdcov, s nimi som jazdil. Niektoré roky sme aj spolu jazdili po pretekoch, boli sme spolu ubytovaní. Minulý rok boli na druhom a treťom mieste, takže už sú špičky. Možno, že od nich dostanem nejaké tie rady, uvidíme ako sa s nimi dohodnem.

Ako sa jazdí na etapách, kde nie je dovolená navigácia pomocou GPS?

Každý má rovnaké podmienky. Jedinou navigačnou pomôckou je itinerár a kompas, to sú veci, ktoré fungujú stále. GPS-ko pre tento rok je zmenené, už vôbec nebude fungovať počas jazdy v etape, ale až posledných 5 km pred príjazdom do kontrolného bodu. Tá etapa môže mať desať bodov a medzi nimi vôbec nebude fungovať, až keď budem 5 km od bodu, kde mám byť, vtedy sa zapne automaticky a bude ma navigovať. To ja taká dosť veľká zmena.

Takže navigácia je veľmi dôležitá. Je lepšie ísť prvý alebo radšej vzadu, dá sa ísť podľa stôp?

Určite lepšie je ísť vzadu, kde je stopa už vyjazdená. Človek lepšie vidí, kde sú aké nerovnosti podľa koľají. Prvý to má určite najťažšie. Na to, aby tam človek jazdil prvý, treba mať veľa skúseností.

Čo rozhoduje o tom, kto pôjde prvý?

Výsledok z etapy predtým.

Počas jazdy nemá jazdec žiadny kontakt, vysielačkou ani iným systémom, s nikým. Okrem nového výstražného systému sa počas jazdy nedozviete nič.

Presne tak.

Aké dlhé sú denné etapy?

Priemerne okolo 600 kilometrov. 10 000 km za 14 dní.

Akými priemernými rýchlosťami sa jazdí?

Okolo 110 km/h.

Ako je to so zásobou vody?

Je to povinná výbava, to musí mať jazdec so sebou. Ráno pred štartom to kontrolujú, musí tam byť 2,5 litra vody.

Stačí 2,5 litra vody na celý deň?

V podstate na tých prvých 250 kilometrov áno. Potom musí byť tankovačka. Tam je 15-minútová prestávka, počas ktorej motorkári natankujú. Autá a kamióny idú ďalej, lebo majú veľké nádrže. Motorkári z bezpečnostného hľadiska majú po 250 km, predtým 350 km, prestávku, kde musia zastaviť, natankovať, doliať si vodu do camel bagu a pokračovať presne po pätnástich minútach ďalej.

Je nejaké jedlo k dispozícii počas etapy?

Ráno sa najesť a potom jedine ak si človek vezme nejakú sušienku, tak počas tých 15 minút ju môže zjesť a ide sa ďalej.

Aké sú teploty v noci?

Som si vždy hovoril, že si zoberiem teplomer so sebou, nech viem, aká je tam zima. Taký normálny spácak do -40 stupňov, keď sa doň dám, to mám v noci tak akurát. V noci je tam asi 5 až 10 stupňov, neviem, fakt neviem to odhadnúť.

Sú tam nejaké prístrešky alebo stany?

Stany, také malé, turistické. Do toho sa zalezie a je to. Je to v podstate dvojmiestny stan, ale spím tam sám, vedľa seba mám veci pripravené na ráno. Obliekam sa v stane, lebo vonku by mi bola zima. To už som mal aj minule tak vybavené, mám tam svoju tašku alebo ruksak, tam to mám vedľa seba rozložené. Mám nastavený budík, potom sa rýchlo oblečiem, umyjem, a už idem na štart.

Ako je to tam s hygienou?

No, len z fľašky voda na zuby a potom pri v bivaku. Každý jazdec má právo na 10 litrov takej vody hnedej ako z kaluže. K vedru dostaneš odrezanú kokakolovú fľašu, a s tou sa človek pooblieva, namydlí, a potom sa s tým znova obleje, to je všetko.

V európskych častiach a v Maroku, tam je to ešte také, že nejakým zhrdzaveným, rozheganým fekálom donesú nejakú vodu. Ďalej to už bolo len tak, že jazdec dostane vedro a z toho sa umýva. Tá hygiena je tam slabšia. Ale nie sme špinaví od oleja, sme len zaprášení a spotení, takže to sa ešte dá, že sa človek spláchne, dá si čisté oblečenie a ide ďalej.

Kto vezie vaše veci, stan, spácak?

Sprievodné auto.

Čo po skončení rely?

Koniec rely je v Dakare, sú tam vyhlásené výsledky, a odtiaľ je už letecké spojenie. My máme trasu Dakar – Miláno a Miláno – Bratislava. Odchádzam odtiaľ bez motorky, tá príde asi až za mesiac do Paríža. Zabezpečí to organizátor. V Dakare sú na stráženom parkovisku, odtiaľ sa dajú do kontajnera a potom sa loďou prevezú do Paríža. Tam si už každý vyzdvihne svoju motorku.

Aká je hlavná cena?

To je otázka… Černoška (smiech). Hlavná cena nie je nijak veľká, to sa nejazdí kvôli hlavnej cene. Približne je to pol milióna korún, čiže ani štartovné sa s tým nezaplatí. To nie je o peniazoch, pri tých investíciách je to o ničom, lebo mi do toho dáme asi 3 až 4 milióny. Čiže to čo vyhrám, to tam stihneme za jednu noc minúť (smiech).

Čo sa týka médií, Eurosport to dosť sleduje, čo iné médiá?

Najväčšia sledovanosť je určite na francúzskych kanáloch.

Bol o vás záujem zahraničných médií, keď ste vyhral etapu?

Ak je niekto prvý v danej etape tak sa rozhovorom určite nevyhne. Je to tak urobené, že ak človek urobí výsledok, tak ten má určite rozhovor povinný, tak 5- až 10-minútový. Je jedno kto to vyhrá, či je pre nich zaujímavý alebo nie, aj tak rozhovor tam vždy je. To je celkom dobré pravidlo, si myslím. Veľakrát som sa na závodoch stretol s tým, že ak sponzor nezaplatil danej televízii nejaký poplatok, tak ma radšej nedali do TV, ale dali tam nejakého obyčajného chalana, hoc z pätnásteho miesta, ktorý si to tiež nezaplatil, ale urobí iba taký normálny rozhovor. Len schválne, aby nedali do TV toho čo vyhrá, lebo nezaplatil. Sú tam možno preferované nejaké značky, ale s víťazom je rozhovor vždy.
Rozhovory sa prekladajú stále, väčšinou tam hovorí každý v národnej reči a je to potom preložené. Je tam aj slovenský tlmočník, priamo z českých pretekárov. Český tím Pakalina tam jazdí takmer 20 rokov, oni sú tam už ako inventár.

Aký je denný režim?

Ráno sa vstáva asi o 6.00, niekedy aj o 5.00, pretože niektoré etapy sa štartovali už o 6.30, takže zhruba tá hodinka až hodinka a pol kým človek vstane, naje a umyje sa. Kuchyňa je tam všetkých. Také klasické raňajky, dostaneš tácku a zo stolov si zoberieš čo chceš, naješ sa a potom už štartuješ väčšinou do nejakej spojovacej etapy. Vždy sa z bivaku odíde nejakých pár kilometrov a potom už je štart do špeciál testu, kde sa meria na čas.
Veci, ktoré tam nechám, mi pobalí doprovodný kamión. Predtým mi to balil mechanik, ktorý tam bol so mnou. Keď som ja odišiel, všetko pobalil do ruksaku a odniesol do lietadla a ono to potom preniesli do cieľa danej etapy. Tam už to potom zasa pripravil, postavil stan pre mňa a pre seba. Teraz je to tak, že idú tí Maďari s nami, alebo my s nimi a oni nesú tie veci v nákladnom aute. Nejdú po tej našej trase, ale idú rôznymi skratkami, dorazia a pripravia celý bivak.

Koľko je prihlásených súťažiacich v kategórii motocyklov?

252. Moje štartové číslo je 60. Prvých 10 čísel zrejme dávajú podľa umiestnenia sa v predchádzajúcom ročníku a tie ďalšie nižšie čísla dávajú podľa predchádzajúcich umiestnení. Majú na to taký špeciálny kľúč.

Na záver Vám ešte prinášame video naštartovaného Dakarového špeciálu. Jeho zvuk sa dá len ťažko slovami opísať. Pre tých ktorým obraz nechýba môžu si vypočuť zvuk špeciálu vo forme súboru mp3:

•  Katrinak-Dakar-06.mp3 - 614 KB

Pre úplnosť spomenieme, že 28. ročník rely Lisabon - Dakar štartuje 31. 12. 2005 v portugalskom Lisabone, je rozdelený na 15 etáp a meria 9043 kilometrov (z čoho je 4813 km špeciálok, čiže jazdených na čas). Súťažiaci budú mať len jeden deň voľna.
Jarove africké počíňanie môžete od Silvestra sledovať na motoride.sk alebo v denných zostrihoch na kanáli Eurosport (pravdepodobne o 22.30 daného dňa, resp. 8.30 ďalšieho dňa).