Retro spomienka na veteránske preteky v roku 2003

odjazd zo starého kameňolomu

Mal som v pláne zúčastniť sa tohoročnej Veľkej ceny veteránov 2023 v kameňolome a na trati pod „Babou“, poslednú júnovú nedeľu, no žiaľ musel som byť v práci. Tak, ako pred rokom, som chcel spraviť aj teraz porovnávačku z akcie v roku 2003 a v roku 2023. Nestalo sa tak. Môžem ale odporučiť priblíženie na viacerých stránkach: topspeed.sk, vitangedistrict.sk, či veterany.eu.

Minulý rok som naznačil, že to bola obnovená premiéra spred 20 rokov. Hodne sa odvtedy zmenilo predpokladám, že k lepšiemu. Lepšie povedané od roku 2003 sa zmenilo veľa vecí, no niektoré sme si z toho obdobia preniesli do súčasnosti, no vďaka inému pohľadu na veci je momentálna situácia príjemnejšia a veľa negatív z minulosti bolo potlačených a šťastne zabudnutých. Musíme ísť dopredu, aj keď na veľa príjemných ľudí zostanú len spomienky, ktoré tak ľahko nevyblednú. Spomínaný rok 2003 bol zdanlivo kľudný a v Starom kameňolome pod novým vedením sa rozbiehali všelijaké akcie, no všetky sa začali odvíjať komerčne. Do galérie som vložil leták z daného roku, kedy tam majitelia areálu mali na pláne organizovať nielen akcie motoristické. Motoristických búrz bolo naplánovaných dosť, no nakoniec sa udiali len niektoré.

M. Grégr a jeho Triumph in memoriam

Väčšina menej movitých organizátorov sa tomu areálu začala vyhýbať. Pri akcii, na ktorú si s Vami zaspomínam, dekorovanie víťazov sa v kameňolome neudialo, ale veteránisti sa presunuli na parkovisko pri pezinskom zámku. Keďže počasie bolo pochmúrne, tak som tam s deťmi vôbec (do Pezinka) nešiel a teda som výsledky z tej akcie nezískal. Napriek tomu ponúkam aspoň autentické fotografie zo svitkového fotoaparátu ZENIT a reportáž pôvodnej akcie z roku 2003. Jej skrátenú verziu spolu s fotografiami som zaslal na stránku www.oltimer.sk, ktorá už neexistuje a priblíženie z môjho pohľadu veľmi zaujímavej pikošky som zaslal do českého časopisu Motor Journal do rubriky Napadeno kutilem, či zničeno renovací. Motocykel na obrázku v Motor Journali bol po rokoch spánku spravodlivých napadnutý nadšencom amerických chopperov, ktorý po zásahu do rámu chcel jazdiť na chopperi, no na rozdiel od diela odprezentovanom v mojej reportáži „Počasie neprialo“ sa jeho prerábka vo väčších rýchlostiach stala neovládateľná. Majiteľ (vtedy pod Babou), ktorý Pérák chcel odprezentovať na Babe v danom roku 2003 musel znehodnotený rám nahradiť sériovým z Péráka 250. No ani toto uvedenie do pôvodného predprestavbového stavu úspešné nebolo. Na Péráku sa majiteľ vozil len na parkovisku a samotných pretekov sa nezúčastnil. Aj tak štvortaktný pretekový Pérák bol najväčšou raritou, ktorá zatienila trialové Bultaco Sherpa, ktoré ešte spomeniem a zatienila Volgu 21 v kempingovej úprave na ktorej sa jej majiteľ ukázal v jednom z predošlých ročníkov VC Veteránov pod Babou.

p. Dedeček Oldřich (nedávno som ho navštívil)

Prepis pôvodnej reportáže: Veľká Cena Veteránov do vrchu Pezinská Baba 2003

Podobne ako v posledných rokoch, tak aj v tomto kalendárnom roku sa udial už siedmy ročník Veľkej Ceny Veteránov do vrchu Pezinská Baba. Tak ako v minulosti, tak aj teraz si veteránske motocykle ako aj automobily zmerali sily v jazde pravidelnosti, pri ktorej je smerodatné vo dvoch jazdách získať čo najmenší časový rozdiel. To, že popularita tohto podujatia, poriadaného VCC (Veteran Car Clubom) Pezinok v areáli starého kameňolomu patriaceho VCK (Veteran Car Klubu) Pezinok a na klasickej trati do vrchu pod malokarpatským sedlom „BABA“, siaha do Európy potvrdili zahraničné výpravy. Rakúske kluby ako aj veteránske združenia z Čiech tvorili dosť početné skupiny motocyklistov na cestných pretekových špeciáloch. Boli tu značky Norton, BSA, Benelli, MV Augusta, Moto Guzzi, Gilera, Aermacchi, Suzuki, Yamaha, Kawasaki, JAWA, či ČZ-MTX. Tieto značky sedlané rakúskymi jazdcami popreháňali bratia Česi na klasických ČZ-MTX, či povojnových továrenských ČZ-tách. Medzi týmito špeciálmi vynikal neprehliadnuteľný „trialový špeciál“ Bultaco. Motocyklisti boli rozdelení do dvoch skupín podľa roku výroby a to do roku 1945 (FN, NSU, Ariel, Triumph, Jawa a ČZ - výlučne slovenská záležitosť) a v kategórii od roku 1946 do 1970. Táto skupina mala aj rakúskych účastníkov na raritných motocykloch Puch (dvojpiestne jednovalce) a BSA. Domáci jazdci sedlali značky MZ, ČZ, Jawa, M72 sidecar a Velorex.

p. V. Vachal in memoriam

Nebyť daždivého nedeľného rána určite by akciu podporilo viac motocyklistov. Paradoxne aj u automobilistov bola situácia obdobná, ale tí najzarytejší prišli v hojnom počte. Autá do roku výroby 1945 zväčša otvorené budia vždy zaslúženú pozornosť. Veď AERO, Tatra, Praga, Škoda alebo Ford, Jeep, DKW či Wanderer sú megastar na veteránskom nebi. Mladšie autá majú tiež svojich obdivovateľov a značky BMW, Renault, VW, Simca, Humber, Pobeda, či Škoda 1201 alebo Felicia sú povzbudením aj pre dnešných teneegerov. Najväčšie zaujímavosti však prezentovala skupina špeciálnych automobilov do roku výroby 1980. Také autá ako Porsche, Mini, Triumph, rozbúšia srdce každého chlapca a to nehovorím o značke Jaguar. Debatám v paddocku nebolo konca kraja. Priznám sa, že na parkoviskách bolo ďaleko viacej zaujímavostí ako na samotných pretekoch. Tieto zákutia ukrývali také skvosty ako cestný pretekový motocykel Jawa 250 so štvortaktným jednovalcom OHC, s ktorého identifikáciou mal problémy nielen majiteľ, ale aj prizvaní odborníci. Motor mal totiž bloky dvojtaktného Péráka s nasadeným valcom ako z plochodráhoveho ESA či Jawy. Konečný verdikt nebol známy ani po odchode majiteľa. Spomeniem ešte Kawasaki Z1, či formulové autá, ktoré síce pretekali no ale len v prvom kole.

Trať dlhú 5500 metrov s prevýšením 280 metrov a s 19 zákrutami absolvovali formulky a špeciálne motocykle. Boli to časy skoro 3 a pol minúty. Najpomalšie boli najstaršie autíčka s najlepšími časmi nad 6 minút.

plánované akcie v areáli, udiali sa však len niektoré