Retro spomienka na trial v kameňolome pod Pezinskou Babou.

Retro spomienka na trial v kameňolome pod Pezinskou Babou.

Priznám sa trochu sa mi zacnelo za akciami v kameňolome pod Babou. Navštevoval som tam veteránske akcie, akcie rozbiehajúceho sa Supermota u nás na Slovensku a samozrejme aj motocyklový trial. Neboli možnosti prezentovať sa tak na internete, no o to viac medzi fanúšikmi kolovali časopisy nielen s motocyklovou tématikou. Mal som aké také skúsenosti či kladné alebo záporné s titulmi Moto! Fan, Svet Motocyklov, Motocykl, Motohouse, ČMN, SMN.......(po určitom momente nie „Moto Magazín“ istých pánov, ktorí si mysleli, že ak pokútne získajú text, tak jeho autor je nepodstatný (nežiadúci) element a kľudne sa podpíšu ako autori reportáže, ktorá bola citovaná doslovne z pôvodného textu od pôvodného autora - dodnes zrejme nevedia čo je novinárska etika), či ostatný Veteran.sk. Boli reportáže, boli papierové fotografie, nie vždy uverejnené, no žiaľ pri vytváraní elektronickej podoby sa do nich zakúsol zub času a niektoré sa stratili. Dúfam, že mi to prepáčite a možno sa tam nájdete a radi si zaspomínate na zlaté časy Kameňolomu pod Pezinskou Babou.

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v triale - Baba 2003

PÔVODNÝ TEXT + niektoré fotohádanky.

TRIAL je disciplína, ktorá sa z povedomia motorkárskej verejnosti pomaličky začala vytrácať. Jazdu motocyklom v teréne si väčšina dnešných teenegerov predstavuje ako motocross, poťažne countrycross alebo enduro. Ďalšou klasickou terénnou disciplínou je aj motocyklový trial. Pre ľudí, ktorých záujem je o trial len povrchný, si predstavujú takýto pretek ako jazdu na "motocykloch bez sedla" vo vytýčených úsekoch nie na čas, ale bez dotknutia sa zeme. Tých čo to zaujíma vedia, že jazdci si najskôr preskúmajú terén, ku ktorému patrí aj prechádzka v tomto úseku a potom tento musia absolvovať za 1,5 minúty. Na svojich strojoch potom balansujú a snažia sa čo najmenej nohami dotýkať zeme.

Je fascinujúce sledovať špičkového trialistu ktorý ide do sekcie: postaví sa na stupačky (motocykel nestojí na stojane), pravou nohou naštartuje (bez toho aby z motocykla zišiel), sústredí sa a vyrazí, musí odhadnúť prudkosť rozbehu, či odľahčenie predného alebo zadného kolesa, jeho cit pre rovnováhu mu dovolí stáť na mieste a hľadať pre neho ideálnu stopu, motocykel je schopný vymrštiť do výšky aj dvoch metrov bez toho aby z neho spadol a nestratil nad ním kontrolu. Keď absolvuje úsek s minimálnym počtom trestných bodov je obdarený potleskom divákov. Je to moment, kedy si divák rekapituluje znalosti fyziky a gravitácie a privádza ho to do stavu, kedy o týchto prírodných zákonoch pochybuje, ale len dovtedy, kedy si to chce skúsiť sám trebárs na bicykli.

Málokto vie, že praotcom trialu boli bodovacie súťaže zväčša dnes už zaniknutých anglických výrobcov. Vtedy značky Matchless, BSA, Royal Enfield, SCOTT, Greeves či Norton alebo Triumph testovali svoje nové stroje v teréne. Zlatý vek trialu bol celosvetovo v 70-tych rokoch XX. storočia. Nebolo vtedy žiadnej slušnej motocyklovej značky, ktorá by nevyrábala trialové motocykle. Z toho obdobia zostali naozaj len stálice na trialovom nebi. Španielske značky Montesa či Bultaco nestratili vôbec zo svojho lesku. K nim sa radia aj talianske značky Beta, Fantic, či Aprilia (žiaľ dnes sa výrobe už nevenuje) a dnes populárne motocykle Gas Gas a v Čechách novovytvorená značka Shupa špecializujúca sa na stroje pre žiactvo, či dorast.

Po niekdajšom útlme popularity sa ale dnes trial vrhá do tretej novodobej éry hlavne u nás doma. Vôbec nie prvou, ale predsa len lastovičkou boli medzinárodné trialové preteky usporiadané 7. 6. 2003 pod hlavičkou SMF pezinskými nadšencami, ktorých organizačne podporil slovenský trialový jazdec Marek Mosný spolu so správcami areálu VCK (Veteran Car Klub) v bývalom kameňolome pod pezinskou Babou. Iste ich viedli k tomu nostalgické spomienky na prvé Pezinské šlapačky z 1. 6. 1985, usporadúvané práve v okolí hotela STUPY a v kameňolome. Tento areál poskytol štyri rozdielne sektory v ktorých bolo vytvorených 9 prírodných sekcií a jedna s umelými prekážkami. Každý sektor pojal niekoľko sekcií, ktorých náročnosť bola rôznorodá. Keďže sekcie boli prírodné, tvorcovia využívali kamene od veľkých balvanov až po drobné roztrúsené bridlice. V strminách horného parkoviska (paddocku) boli aj sekcie so zmiešaným povrchom s hlinitým, škvárovým alebo pieskovým podkladom. Ďalšie dva priestory boli vysoko nad úrovňou horného parkoviska priamo v opustenom ťažobnom priestore a v lone prírody, ktorá si pamätá nespočetné množstvo táborákov. Tu sekcie viedli pomedzi veľké balvany s poprepletanými koreňmi stromov. Ťahúňom bola práve desiata sekcia umiestnená uprostred parkoviska určená len pre najkvalitnejších jazdcov z česko-slovenskej elity, ktorí na paletách s tehlami priamo z pezinskej tehelne predviedli preskoky po termobrikových pilieroch so záverečným doskokom na asfalt. V mojich spomienkach z detských čias mi ale akútne chýbala kedysi veľmi atraktívna sekcia brodenia potoka, ktorá ale v dnešnej dobe je z hľadiska ekologického diskutabilná.

Plejáda jazdcov a značiek pozostávala z účastníkov zo susedných krajín Poľska, Česka a samozrejme Slovenska. Kategórií bolo tiež neúrekom od žiakov základných škôl až po trialových šampiónov so skúsenosťami a šedinami vo vlasoch v kategórii Veteran. Športové náradie predstavovali už trialový klasici Yamaha, Aprilia, Beta cez Fantic, Montesa, GasGas až po novinky Shecro, Clipic a Shupa. Shupa tvorila určitú raritu a zapadla do fiktívnej skupiny štvortaktov HONDA(E. Lejenu), CCM Amstrong a Shupa.

Sobotný program bol tréningový na tri kolá v ktorých sa jazdci zoznamovali s nástrahami terénu a chytali trestné body. S náročnosťou sekcií sa každý vyrovnával po svojom, každý si volil svoju ideálnu stopu. O náročnosti terénu svedčil aj fakt, že nebola núdza o padajúce motocykle, preklzovania zadných kolies menenie smeru v stoji nadhadzovaním kolies a nebola núdza o odskakujúcich divákov a taktiež o drobné zranenia. Svoje umenie prišli predviesť jazdci žiackeho veku v podobe zahraničných šampiónov J. Rathouský a J. Balaš z Čiech, ozdoba celého preteku K. Dubaniovská z Poľska a domáci šampióni P. Vranák a P. Popivčák. Štvortaktným dunením sa prezentovali P. Vranák a J. Rathouský na Shupách, ktorých dopĺňali GasGasy a Beta slečny Dubaniovskej. Najmenej trestných bodov nachytal Rathouský a najviac Dubaniovská. Ako protipól sa prezentovali Veteráni T. Goralczyk (Yamaha) PL, K. Veyr (GasGas) CZ a J. Holuša (GasGas) CZ s uvedeným poradím. Najpočetnejšia bola skupina "C", ktorú organizátori pracovne rozdelili na česko-slovenskú a poľskú. Poľských reprezentantov bolo päť a domácich jedenásť. V tréningoch boli z hostí úspešní S. Pyzowski (GasGas), J. Žiraldo (Shecro), M. Pawlikovsky (Montesa) a z domácich I.Dedina (Montesa), V.Vodanský (Shecro) a M. Mosný (Beta). Kategória "B" bola zmiešaná slovensko-poľská v podaní J. Močko (GasGas) SK, T. Hajduk (Montesa) PL a S. Cyrwus (Montesa) PL. Divácky najzaujímavejšou bola skupina Elit v podaní D. Kadlec (Shecro) CZ a V. Kothay (Beta) SK.

Na záver sobotňajšieho programu nechýbalo slávnostné vyhodnotenie a dekorovanie prvých troch z každej skupiny. Jazdci bilancovali, skúmali najťažšie úseky sekcií v ktorých nachytali najviac bodov, vo svojich víziách hľadali najideálnejšiu stopu, ktorú mienili v nedeľných súťažných kolách využiť. V nedeľné ráno opäť sekcie ožili. Najskôr sa poupravovali vytyčovacie pásky, rozhodcovia a časomerači obsadili svoje posty a už naostro sa jazdci rozdelili do sekcií. Niektorí z jazdcov jazdili v pohode a nadviazali na sobotný štandard, no našli sa aj takí, ktorí sa nedokázali sústrediť a v rozptýlenosti chytali spústu bodov o ktorých v sobotu ani neuvažovali. Nedeľný program sa neobišiel tiež bez zranení a navyše v niektorých prípadoch zradila technika a šampióni museli odstúpiť. Takáto smola zastihla aj V. Kothaya, ktorý pre poruchu bŕzd odstúpil. Podobne dopadol aj veterán J. Holuša, ktorý v nedeľu vôbec nenastúpil. Boli aj prípady, keď jazdci s oduševnením a handicapom zo zranenia pokračovali k svojim métam aj keď už vytýčený cieľ nedosiahli. Nedeľa teda priniesla vyvrcholenie medzinárodného trialového víkendu v Pezinku.

Jazdci spolu s doprovodom sa predviedli na hraniciach zákonov fyziky, na hraniciach rovnováhy a balansu na svojich strojoch a všetkých hrial pocit z toho, že trial na Slovensku opäť žije a 9-10.8. 2003 budú si môcť opäť merať sily v Zárečí pri Púchove. Budú môcť porovnávať úroveň podujatí a znovu privítať zahraničných jazdcov, lebo v športe, myslím si, hranice štátov sú nepodstatné. Podstatné je nadšenie a záujem, ktorý núti ľudí aby sa rovnako naladení, rovnako postihnutí a napadnutí vírusom trialu stále stretávali, merali si sily a hľadeli do budúcnosti, ktorá nás všetkých motorkárov čaká.

GILBERT