Odľahčené Pioniere 05, 20 a 21

Človek je tvor ktorý síce žije v spoločnosti ostatných ľudí, no svojim spôsobom chce v dave vyniknúť. Zväčša tento trend presadzuje svojím zovňajškom a svojimi statkami.

Pionier 05 bol úplne nový koncept. Jeho predchodca typ 555 bol tiež viackrát inovovaný a preto aj 05-ka bola tiež modernizovaná. Podoba športovej 05-ky bola pretavená do reality z ozajstného športového náradia. Jej nasledovníčky (05-ky) - 20-ka a 21-ka boli odľahčované už priamo podľa priania zahraničných zákazníkov. Podľa požiadaviek predajcov spoza veľkej mláky bol postavený prototyp Pionier 22 pre zákazníkov v USA a Kanade. Bohužiaľ ostalo len u prototypu. Pri podrobnejšej prehliadke aspoň podľa dobových obrázkov mi pripomína športové náradie, na ktorom jazdili továrenskí jazdci v medzinárodných šesťdňových pretekoch v okolí Považskej Bystrice. Boli to vlastne odľahčené stroje, ktorých pohonnou jednotkou bol prestavaný pionierkový motor. Plecharina bola tiež špecifická - orezané reumaplechy, reflektor klasický. Zadný blatník minimalizovaný, alebo nahradený z 555-ky (nie ten viditeľný so sedadlom, ale ten pod ním), nádrž z Maneta, alebo modifikovaná z Kývačky, to boli nutné úpravy.

Chalani počas môjho detstva po výmoľoch jazdili bez oplechovania, no po ceste sa tak báli. Bežné bolo, že pre odľahčenie sa jazdilo bez reumaplechov. Vtedy príslušníci VB z toho nerobili vedu, ale vodič musel mať oprávnenie na vedenie motocyklov minimálne skupiny "M".
Odľahčovanie zahraniční majitelia vnímali ináč. V Maďarsku behali Pioniere so sedadlom len pre vodiča a nosičom na batožinu (ako 555). V Poľsku, kde motory Pionerov boli hnacou jednotkou tam vyrobených Rometov Ogar, 20-ky jazdili s inou kompletnou prednou vidlicou vrátane lúčového odlievaného kolesa miesto továrenskeho, s iným svetlometom.

Originálny svetlomet bol vybavený strieškou od výrobcu, ktorá zabraňovala rozptýlenému svetlu zhoršovať viditeľnosť v noci, či nepriaznivom počasí. Borci pre optické odľahčenie túto striešku odstraňovali a dokonca som mal možnosť identifikovať hornú časť tohto karosárskeho dielca inštalovanú na úplne inom mieste nesúvisiacom so svietením. Táto časť poslúžila ako zadný hrb za sedadlom akéhosi pionierkového café racera. Škoda, že som to nezdokumentoval.

Podobne ako v Poľsku, tak aj u nás výmena predného klasického blatníka za iný bola populárna a akosi pôsobila športovejšie. Náhradný blatník najčastejšie bol pôvodne vzadu na 555-ke, vpredu na Mustangu, alebo pôvodné továrenské boli zostrihané z 555-ky a vyššie. Do galérie som pridal aj zostrihaný predný blatník z ČZ 175. Ojedinelou prestavbou bola výmena kompletného predku za predok z Babetty. Pred súmrakom výroby Pionierov na Považí ostatné typy 20 a 21 boli už v Považských Strojárňach vybavené predným blatníkom z Mustanga.

V nedávnej minulosti sa chceli tvorcovia rarít blysnúť a podľa obrázkov už neexistujúceho prototypu Pioniera 22 pre USA vytvorili takéto repliky. Publikované v bazároch boli pravdepodobne 2 alebo 3 rôzne exempláre. Žiaľ jeden z takýchto aktivistov ten svoj výtvor ponúkal ako továrenský originál, podobne ako iný ponúkal mnou spomínané modré žihadlo. Títo autori zrejme z vidiny zisku sa znížili k takému podfuku. Hlavnou devízou týchto strojov boli netradičná kapotáž predného svetlometu a špecificky odľahčený zadný blatník.

Orezané predné a zadné blatníky boli základom viacerých odľahčovacích kúr, od ktorých autori očakávali svižnejší športovejší vzhľad svojho tátoša. Ponúkam k posúdeniu viaceré také varianty staršieho prevedenia zadného blatníka. Mne sa ale najviac páči prevedenie s nádržou z Mustanga na báze 555-ky. V mojej databáze sa nachádza aj zdarilé stvárnenie oblúkovým orezaním u modernejšieho typu zadného blatníka. Získal som ho ako prebytočný dielec od jedného nadšenca zo susedstva. Nebola to jeho iniciatíva, ale výtvor neznámeho autora na Pionieri 21 ostatnej série.
Musím ale skonštatovať, že niektorí nadšenci šli ešte ďalej. Pod dojmom obnaženosti podsedadlovej časti na ostatnom skútri Simson, ktorý sa koncom 80-tych rokov do Československa úspešne dovážal, tento variant aplikovali aj na svojich Pionieroch. Neboli sami, u nebohého M. Grégra som sa stretol s jedným postarším pánom. Bol to amatérsky odľahčovateľ skútra Tatran 125. Možno to ani nebol on, ale jeho vnuk, ktorý prišiel s nápadom zo skútra zhodiť reumaplechy a zadný blatník. Priznám sa vyzeralo to dosť opovážlivo a dokonca dotyčný takmer senior to chcel predať ako show moto za cenu veterána. Celá pospolitosť v Milanovej garáži vrátane mňa tvrdila, že ak chce veteránsku cenu musí to byť v originálnom stave veterána a nie v aktuálnom prevedení. Myslím, že zrejme sa už nechcel strápňovať a odišiel. Priznám sa, rád by som to vozidlo videl na živo, no predávajúci ponúkal len fotografie. Nepamätám si, či boli farebné alebo len čiernobiele. Z tých fotografií si len pamätám to, že originálne sedadlo malo po obvode kožené strapce zasahujúce k spodnému okraju nádrže pod ním. Reumaplechy s podlahami a predný blatník boli minimalizované.

Autor Pioniera s pravým viečkom motora z 05-ky zadný blatník nahradil primeraným blatníkom so svetlom a ŠPZ. Samozrejme predný blatník bol z Mustanga. Ďalší autor asi holdoval čo najvyššej rýchlosti, pretože výfuk jeho stroja bol racingový a nesmela chýbať nálepka “GTX”. Zadný blatník bol naozaj minimalistický.

Na záver tohto odľahčovacieho trendu s použitím Pionierov v bežnej cestnej premávke, teda so svetlami a niekedy aj ŠPZ ponúkam dielo fanúšika CCC scény (Chopper, Custom, Cruiser, Hi rider), ktorý plecharinu odstránil úplne. Z pôvodných dielcov zostal len predný blatník ukotvený vzadu spolu s babettovým držiakom na bočné brašne. Podotýkam, že pre zvýšenie pocitu voľnosti autor použil kompletnú prednú vidlicu z Babetty. Majiteľa jeho výtvor určite potešil, no ako nezainteresovaný pozorovateľ ponúkam podobné projekty na báze 550-555.

Pri tejto príležitosti som si spomenul na Pionier 21 Mareka Slobodníka, ktorý sa kedysi zúčastnil Supermoto retro preteku Pionierov v Ružomberku, kde som bol ako divák –korešpondent. Marekova 21-ka ma zaujala tým, že bola v turistickej výbave, no nedokázal som vtedy identifikovať na čo slúžili postranné háky, ktoré mal natrvalo ukotvené na bokoch zadného blatníka. Až pri našom rozhovore mi objasnil dôvod. Háky pôvodne niesli dva náhradné kompletné motory, na ktorých bola navýšená batožina. Neskoršie tam visela len batožina. Iný cestovateľ svoje približovadlo vybavil sólo sedadlom (zrejme 555) a veľkým dreveným kontajnerom na “potrebné” veci.

Orezávanie zadného blatníka robili nadšenci nielen kvôli odľahčeniu, ale aj kvôli prestavbe Pionierov na nákladné vozidlá, teda nákladné rikše, alebo ako ťažné vozidlá. Prinášam teda dve rôzne prevedenia. Jedna je vlastne motorizovaný fúrik aj s možnosťou vyklápania. Druhá je so zachovaním pôvodného sedadla a dodatočným náporovým chladením.

Spomínal som príhodu s odľahčeným Tatranom 125, ktorý jeho tvorca klasifikoval ako Show moto. Prinášam na zrovnanie dva úplne odlišné projekty. Jeden na recesiu a druhý na cestovanie. Na obrázku diela recesistov sú vlastne o kovovú skrinku opreté dve varianty na tému recesie. Jedna je vybavená torzom umelohmotnej záhradnej stoličky, dvojitým výfukom a druhá je vybavená sedadlom s opierkou hlavy z osobného auta. Škoda, že sú nalepené na sebe a tú spodnejšiu vlastne vidieť nie je. Ako protipólom je ďalší projekt, ku ktorému sa jeho autor postavil seriózne a je vidieť, že má cit pre detail. Celkom na koniec je tu aj projekt so zostrihaným zadným blatníkom tak aby pasoval k nádrži ČZ. Tiež si myslím, že je to troška kostrbaté, ale majiteľovi sa to určite páči.

Vrátim sa znovu k továrenským strojom, ktoré sa zúčastnili na medzinárodných šesťdňových pretekoch v kubatúre do 50 ccm tesne pred jej zrušením a nahradením kubatúrou 80 ccm. Tieto stroje boli vlastne náradím “enduro”, teda do terénu s možnosťou presunu po verejných komunikáciách. Boli upravené továrenskými jazdcami s ich individuálnymi predstavami na báze Pionierov 20 a 21 samozrejme s upravenými motormi.

Na záver som si nechal stroje terénne na pioniercrossové podujatia. V tomto každoročnom seriáli " Piocrossov", ktorý beží už dlhšie, estetika nie je až tak preferovaná. Každý z jazdcov má svoje vlastné predstavy o odľahčení a zvýšení výkonu. Je možné vidieť všelijaké kombinácie od nekompletnej plechariny až po jej absolútnu absenciu, od klasických rámov až po prepracované pruženie vpredu aj vzadu. Od sériových motorov až po ich kompletnú stavbu.

Vylepšovanie nie je u každého rovnako efektívne. Niekto má na to vlohy viac, niekto menej. Zrejme podstatné pre každého je to, že sa to páči v prvom rade jemu a svojim spôsobom je každé odľahčenie užitočné, lebo každý zainteresovaný má možnosť sledovať okolie a určite si nájde v každom detaile inšpiráciu pre svoje napredovanie.