Blízko a predsa ďaleko 5/5

Dubrovnik – prístav

Čertovsky prší, ale je teplo, okolo 13 ° C. V centre mesta je námestie z bieleho kameňa ako v rozprávke. V kaviarničke špekulujem, ísť na juh do Čiernej Hory a potom sa vracať cez neznáme cesty a Kosovo na sever Srbska a v meste Niš sa napojiť na diaľnicu až do Miškolca, alebo sa vydať okolo mora po krásnej ceste až za Split do mestečka Trogir a potom po diaľnici do Košíc. Túto cestu poznám a šiel som po nej mnohokrát. Pohodlie zvíťazilo. Navyše cesta lemuje niekoľko skrytých maličkých pláží, na ktoré máme s manželkou pekné spomienky. A tak si ich idem pozrieť. Na ceste znova na mňa číhalo pár zákerností a to som v Chorvátsku nečakal.

Riešenie na Jahodnú a Pez. Babu. Pozri aj stredová čiara tam je. V noci za dažďa – lahôdka

Cestárska chuťovka – vyfrézovaná zákruta. Navyše niektoré časti cesty E 65 sú z asfaltu, v ktorom je nejaký svetlý kameň a mimoriadne sa na ňom za mokra šmýka.

Moje najväčšie šťastie

Za šera a dažďa som pár km pred mestom Trogir predbehoval nákladné auto s prívesom, nevidel som žiadne biele svetlá, len veľa koncových červených. Keď som v polovici ťahača a nič skoro nevidím, prefrčí okolo mňa nejaké auto bez svetiel. Tak to by stačilo.

Trogir

V noci za neskutočného lejaku si hľadám nocľah s garážou v mestečku Trogir. Na dvadsiaty pokus - naozaj - sa mi to podarilo. Dvojizbový luxusný byt s garážou za 30 euro s výhľadom na starý prístav. S domácim už pripitým si dám 4 rakije a som vypnutý.

Kolombus v Trogire

Ráno sa čudujem ako môže tri dni neustále pršať. Nie je to najlepšia vyhliadka pred 900 km cestou. V tom mestečku žili kedysi najmenší ľudia na svete a stará časť mesta je zapísaná ako pamiatka Unesco. Keď roztiahneš ruky zatarasíš celú ulicu. Ako povedal Forest Gump:“Prší z každej strany aj zdola.“ Fotiť sa nedá, nestíham utierať objektív, chcelo by to zrkadlovku so slnečnou clonou.

Piaggo vyzerá ako môj čiňanko, ale z ďaleka.

Obliekam sa a vyrážam do prudkého lejaku na diaľnicu - smer Zagreb . Po 90 minutách jazdy konečne prestáva silno pršať, pretože začína snežiť a cestári sú v pohotovosti na mostoch a je ich tam neúrekom, varovné blikače oznamujú možnú poľadovicu. Šiel som po tých kopcoch asi hodinku 50-70km/h a kontrolka mi blikala, že som mal studený motor,pod 60 stupňov. Tak sme sa obaja s Fazerom trochu ochladili. Pred Zagrebom už bolo fajn 10 stupňov, suchá cesta až do Budapešti, kde ako obvykle skoro hodinu blúdim a odmietam ísť po diaľnici do Košíc, tak smerujem na Vác a Veľký Krtíš - je tam pekná cesta.

Čo dodať??? No odteraz si budem aj v jari všímať nadmorskú výšku. (Motocykel na cestu pripravila spoločnosť Petro a spol.)

70% celého výletu som prešiel rýchlosťou okolo 70 km/h, nie priemernou, cestovnou. Fazer sa mi za takúto trpezlivosť odmenil spotrebou pod 4l, čo som v živote nedokázal. Prešiel som 2800km, videl som tri nehody, jednu smrteľnú, všetky na Slovensku. Výlet stál 7000Sk a to som nehladoval, až na prvú noc strávenú v bungalove som býval naozaj luxusne a platil ako za dvoch. Na cestách som stretol veľa policajných hliadok, nikto ma nezastavil kvôli vymyslenej pokute, nikto mi nič z textilných tašiek neukradol.

Rýchlo som sa zorientoval v miestnych zvyklostiach, šiel som stále po krajnici. Keď to vydržíš, nič sa Ti nestane, beda Ti, ak sa necháš zlákať dobrými cestami. Miestni vodiči totiž prežili vojnu, behali po mínových poliach, myslia si, že keď to prežili, zomrú prirodzenou smrťou. Pamätaj – veria tomu!!!