Trentino 2006 alebo Vymetanie nezvučných passov 4/8

z ktorého pokračujeme na sever po zaujímavej Gardesana Occidentale (ceste po východnom brehu) plnej tunelov, ktorú dal postaviť ešte Duce.

V oblasti Tignale ale z Gardesany odbočujeme strmo doľava, na západ, a po šialených serpentínach sa razom dostávame niekoľko sto metrov nad hladinu jazera, a pokračujeme skúmaním divoko zakrútenými, neopísateľnými cestičkami až cez Trémosine.

Chcel som si overiť, či na toľkokrát ospevované sedlo Passi di Tremalzo stále platí zákaz vjazdu motocyklom. Žiaľ, na tvare miesta zisťujeme, že platí, a tak cez Limone sul Garda klesáme zas na Gardesanu, až do turistického mesta Riva del Garda.

Medzičasom sa zvečerilo, a mňa k hrdlu a hlave tak rozboleli uši, že som začal mať normálne obavy o sluch, a skončil som na pohotovosti nemocnice v Arco. Po zaplatení 65 euro za „konzultáciu“ som vyfasoval takmer prázdne kvapky do uší a radu, že v tejto (inak nádhernej ako z telenovely) nemocnici nie je ušné oddelenie, a preto mám nasledujúce ráno zájsť do Rovereta za ušným...

Narýchlo za súmraku nachádzame zaplatiteľný hotel na brehu jazera Garda (táto oblasť je vyhľadávaná a pomerne drahá), a bezmocne sa tam skladáme. To, že hotel má v pekne upravenom parku osvetlený bazén, ani nevnímame. Zaspávam dolámaný horúčkou, aj Maroško už nasadzuje antibiotiká.

7.6.2006

Riva del Garda, Rovereto (špitál), Riva del Garda, Lago di Ledro, Passo Amplona 735m, Storo, Ponte Caffaro, Anfo, Passo del Maré 1418m, Anfo, Bagolino, Goletto Gaver 1795m, Goletto di Cadino 1943m, Passo di Croce Domini 1892m, Breno, Capo di Ponte. 191km

Nálada je definitívne v ťahu, a tak ma ani príliš netrápi, že návratom do Rovereta a pobytom v tamojšej nemocnici strácame dobrého pol dňa. Aspoň som trochu spoznal taliansky zdravotnícky systém, zistil že mám zapálenej pol hlavy, a dostal predpísané antibiotiká. Napoludnie prechádzame zas cez Riva del Garda,

a pokračujeme po ceste č.240 na západ, okolo nádherného jazera Ledro, a cez veľmi zaujímavý a úplne neznámy Passo Amplona (je tam odbočka na Passo di Tremalzo, aj z tejto strany je motozákaz). Onedlho sme v Ponte Caffaro na brehu jazera Idro, kde nemôžme vynechať stúpanie na môj srdcový Passo del Maré.

Gabo je týmito serpentínami taký uchvátený, že ho spontánne nazýva „Passo Brutale“. Žiaľ v sedle sa dozvedáme, že prechod odtiaľ traverzom cez Passo Spina na Passo Maniva stále nie je kvôli gigantickej kamennej lavíne (ktorá nás tam zabrzdila pred rokom) možný, a preto sa vraciame (už v mrholení...)

na východ k jazeru Idro, a na prechod do doliny Val Camonica použijeme cestu cez Bagolino, a nádherné sedlá Goletto Gaver, Goletto di Cadino a Passo di Croce Domini. Znova ich opisovať nemá zmysel, treba tú ich tichú a ťažko zdôvodniteľnú príťažlivosť zažit.