Pracant na každý deň, skúter roka 2009, to je Honda SW-T 400

Väčšina motorkárov má tak trochu averziu voči strojom, na ktorých sa len „vrcí“ s plynom a brzdí oboma páčkami na riadidlách (po slovensky kormidle). Do istej miery som bol aj ja takýmto pozorovateľom skútristov a v hlave sa mi šinuli všakovaké myšlienky pri pohľade na skútrik. Názor som zmenil po tom ako som videl borcov na endurance pretekoch v Dunajskej Strede brúsiť slajdre, o ktorých si tu mohol čítať nedávno. Preto som sa na nové eSWéTéčko aj trochu tešil.

Randezvous #1 – zhodnotenie povrchu skúmaného tela modelky

S motorkami je to podobne ako s ľudmi, presnejšie s paničkami. Prvý dojem býva veľmi dôležitý a keď sa človek dostane za túto fázu, už je za vodou. Väčšina z vás už za týmto krokom rozhodne je, pretože ste Honde poslali najviac hlasov v našej ankete Bike roka 2009 a vyhrala tak svoju kategóriu medzi skútrami. Vtedy rozhodoval prvý dojem podstatne viac ako v našom teste.

Dizajnovo sa SW-Tčko nevymyká z fabrického štýlu. Tvary honďáckeho krídla nájdeš úplne všade od predných svetiel, cez stredovú pasáž skútra až po, aj keď väčšiu, ale pekne tvarovanú prdelku. Všetko je uhladené, nikde nič nevytŕča až na koncovku výfuku, ktorá je na môj vkus nepekne odeklovaná chrómovými prvkami. Sám neviem ako lepšie by sa to dalo vymyslieť, možno za zváženie stojí celý pochrómovaný tlmič ako napríklad na DN-01. Sto ľudí, sto chutí.

Vzhľad je však subjektívnou vecou každého z nás, preto nebudem túto kapitolu viacej rozpitvávať a rozmazávať. Na rad sa dostávajú objektívnejšie ukazovatele o tom, či je stroj dobrý, lepší, prípadne najlepší, pretože v Japonsku, Európe a iných vyspelých krajinách dnes už ťažko vyrobia čosi, čo nie je vôbec dobré. Čína to je iné kafé...

Drive me crazy alebo čo nám ponúka bratislavské uličkové rally

Prvá jazda bola, ako inak, po našom prepchatom hlavnom meste. Skúter a mesto to je ako ryba vo vode. Platí to ale aj pre maxiskúter s dĺžkou týždňa pred výplatou (rázvor 1600 mm) a väčším motorom?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jazda a kľučkovanie s takým telesom musí byť nočnou morou. Opak je však pravdou, pretože celá hmotnosť motorky je sústredená do výšky 30-60 centimetrov nad zemským povrchom, čo umožňuje takmer perfektnú ovládateľnosť v mestských rýchlostiach. Manipulácia na mieste môže slabším postavám narobiť trošku problémov a už len také zloženie z hlavného stojana si vyžaduje trochu sily. Keď ale požadujeme stabilné postavenie na stojane, inak to inžinieri asi vymyslieť nevedeli. Papierová pohotovostná hmotnosť pritom ukazuje číslo 247 kilov a z toho časť tvorí plná nádrž s objemom 16 litrov paliva, to sme na celkom fajn čísle. Napriek týmto faktom sa mi pri ovládateľnosti do úst berú najmä slová chvály.

S tým súvisí aj podvozok prispôsobený na mestské prepletanie. Nie príliš mäkký a plávajúci, no taktiež nie racingový zdvih 2,5 centi. Pri križovatkových štartoch a dobrzďovaniach sa vidlica primerane potápa a snaží sa eliminovať čo najviac nerovností a roliet. Na rozbité križovatky, kde je vlna za vlnou, je ale prikrátka a v kombinácii s tým, že je uchytená len v spodných okuliaroch nemá veľkú šancu to zvládať lepšie spoločne so 14" predným kolesom. Je fakt, že roletky nezvládajú ani iné pohodlnejšie motorky a so skútrom by sa malo jazdiť hlavne medzi autami a nie za nimi, takže tak či onak sa šikovnejší jazdec motokrosovým vložkám vyhne. Keď už hovorím o mestskej džungli, tak nemôžem zabudnúť spomenúť dobrú svetlú výšku, vďaka ktorej sa mi nepodarilo šuchnúť spodok motora ani pri prechode z chodníka dolu na cestu. Keby sa motor predsa len mal stretnúť s nepeknou hranou obrubníka, je vybavený hliníkovým krytom, ktorý by mal zniesť hrubšie zaobchádzanie.

„Slečna, čo vy na nejaký ten kratší výletík? Dáme jazdu?“

S odstupom času tak trochu dumám, že na čo všetko by som využil veľkoobjemový skúter. Pri hľadaní cieľu použitia dochádzam k tomu, že takéto vozítka sa veľmi ľahko môžu stať každodennými spoločníkmi. Nejde len o to rutinné dochádzanie do práce, ale k bežným radostiam určite patria aj kratšie výlety. V týchto momentoch každý ocení veľký „kufor“ pod sedlom, do ktorého dostaneš dve integrálky (mal som veľkosť M a S) a ešte aj nejakú drobnosť k tomu, pričom so samotnou prilbou a bundou nemôžeš mať najmenší problém. Keby sa ti málilo, tak celkovú úžitkovú hodnotu zvýši originálny kufor s opierkou spolujazdca. Bez neho je náznak zadného nosiča síce pekným dizajnovým doplnkom, ale o praktickosti reč byť nemôže, pretože som na ňom nenašiel žiadne drážky ani nič podobné, o čo by sa mohla zachytiť sieťka alebo gurtne. So spomínaným kufríkom sa dá hovoriť o serióznejšej turistike, ktorú SW-T zvláda bez problémov aj vo dvojici. Už len detailami krásy sú dve odkladacie skrinky pod riadidlami (ľavá je uzamykateľná), do ktorých sa zmestia základné veci ako peňaženka, mobil a iné drobnosti.

Jazdec, ktorý si vyberie skútra na turistiku, má jednoznačne navrch čo sa týka krátkych početných zastávok. V tomto smere som aj ja, ako zarytý motorkár, trošku spohodlnel a celkom mi takýto dodatočný luxus vyhovoval. Čelný štít nemá rozmery ale skôr rozlohu. Je obrovský a ochráni ťa spoľahlivo aj pri výške okolo 190 cm. Aerodynamicky tvarovaná predná časť vhodným spôsobom odvádza prúdiaci vzduch od rukovätí aj bez rôznych krytov, ale pri vyšších dialničných rýchlostiach môžeš mať problémy s podfukujúcou bundou a vírením vzduchu. Pri dlhších cestách to býva otravné, ale turistické bundy by mali myslieť aj na takéto detaily.

Motor

Automaticky pri pohľade na skúter beriem fakt, že sadám na jednobuch. Ešte pred naštartovaním pozerám na nadštandardne vybavenú polubovku (okrem tachometra nájdeš otáčkomer, palivomer, teplotu chladiacej kvapaliny a ukazovateľ priemernej spotreby) a vidím, že toto podomnou dokáže točiť viac ako 7 tisíc za minútu a to sa mi na skútra nepozdávalo. Tichý dvojvalec disponuje výkonom 38 koní pri 8 000 ot/min a krutovým momentom 37 Nm pri 6,5 tisícoch. Žiadne extra stádo divochov, no na motorku takýchto parametrov a vlastností to bohate stačí.

Práve motor je taký ten čert, ktorý vystrkuje rožky a láka k dynamickejšej jazde. Pri prudšom otočení plynovou rukoväťou je nástup výkonu celkom dobrý, ale zas netreba čakať ruky trhajúcu beštiu. Taktiež parametre zrýchlenia a pružnosti nezodpovedajú nejakému naháčovi, ale väčšina plechoviek ťa bude vidieť tak či onak len keď sa ukážeš v ich späťákoch a potom len tvoje zadné svetlá. Jediná drobnosť, ktorá ma trošku vytáčala je dlhší chod plynovej rukoväte, ale stále to nebolo tak kritické, aby som musel prehmatávať. Pri rýchlejšej jazde sa spotreba v našom teste pohybovala od mestských 4,9 litra až na medzimestské 4 litre benzínu na stovku.

Podvozková istota a podkušovanie k dynamickej jazde

Dynamická jazda v singlovom obsadení je fajnová hlavne na rovných povrchoch, kde aj razantnejšie prejazdy zákrutou sú bez extrémnych pohupov a jazdca motorkára až láka trochu sa vykloniť a vytrčiť koleno ako na klasickom bajku. Rám disponuje dobrou tuhosťou pri náklonoch a nevlní sa. Sklamanie zo športovejšej jazdy prichádza s prvými nerovnosťami, kedy sa prejavia nedostatky prednej vidlice, malých kolies a istota z jazdy sa pomaly vytráca. To isté platí aj na dialnici z betónových panelov.

Myslím si, že zvolenie CBSka v oblasti bŕzd bolo veľmi dobrou voľbou. To dovoľuje brzdiť účinnejšie a neskôr pred zákrutou, dodáva istotu pri brzdení na nerovnom povrchu a v meste. Ani úplní začiatočníci nemusia mať obavu z krotenia tejto šelmičky a celkových obáv z brzdenia prednou brzdou, ktorá podľa druhu vozidla spomaľuje aj viac ako 70% celkovej hybnosti stroja. Skúter si jazdca sám vycvičí a brzdenie oboma páčkami približne rovnakou silou sa stáva automatikou. Trošku razantnejšie zaobchádzanie je nutné nastoliť vo vyšších rýchlostiach, ale to, ako som už písal, nie je partia takéhoto pracanta.

Konkurencia a záver

Súperov Hondy SW-T 400 by som rozdelil do dvoch skupín. Do prvej patria priami konkurenti ako klasický Suzuki Burgman 400, dynamickejšie Yamahy T-Max a Majesty obe 400vky, južanské typy zastupujú Aprilia Atlantic 500 Sprint, Gilera Nexus 300/500 na väčších kolesách, Piaggio X EVO 400 a kopec ďalších.

Pravdepodobne bude veľa z vás nesúhlasiť, ale za nepriamych konkurentov maxi skútrov a teda aj SW-Tčky, považujem veľa iných motoriek, ktoré sú určené na každodenný život. Tvoria tú druhú skupinu konkurentov. Len tak okrajovo by som spomenul napríklad CBFky, reinkarnované XJ od Yamahy, ale aj motocykle s menším objemom okolo 250 kubíkov. Tu je dôležité postaviť si na štartovaciu čiaru svoje požiadavky a možno človek, ktorý chce mať bezúdržbového, pohodlného a dostatočne pružného spoločníka ozaj na každý deň, od nákupov, cestu do práce, odvezenie jedného decka do školy a rýchlu cestu z práce cez dopravnú špičku, tak siahne práve po niečom z tejto kategórie. Cenovka 6 790 Eur naznačuje, že zákazník dostáva kvalitu a spoľahlivosť na úrovni s vysokou úžitkovou hodnotou.

Plusy a mínusy

praktické využitie na každý deň, veľký kufor, pružný motor

manipulácia na mieste, nepekný výfuk, jazda na nekvalitnom povrchu

Pridané: 02.06.2009 Autor: Cacao Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

• UKONČENÉ PRIHLASOVANIE!!!: Voľné jazdy na motokárovom okruhu v Dunajskej Strede, 11.6.2016
• Taká obyčajná výstava motoriek v Nemecku - Motorradwelt Friedrichshafen 2014
• Ako vzniká kombinéza 4SR RR Edition EVO
• Kráľ na každý deň - Suzuki DL 650 V-Strom 2012
• Video: Test GORE-TEX® oblečenia Held Carese a Torno
• S Kawami na trati - Versys vs. Z1000 - časť 2.
• Antistres na dvoch kolesách - Husqvarna SMS 630
• S univerzálom na trati - Kawasaki Versys
• (KUL)TURISTA - Honda VFR1200F Dual-Clutch Transmission v Alpách
• Športová turistika a Kawasaki VN 900 Light Tourer?!?
• ... zobraz všetky články od tohto autora