Juhom Maroka 4/4

Atlantik

Celý nasledujúci deň strávime v dodávke na ceste k pobrežiu Atlantiku. Panoramatické pohľady na pohorie Atlas so zvyškami snehu, pôvodné historické kasby a iné nádhery nám spríjemňujú cestu. Neobídeme legendárnu tiesňavu Todra, nádherný kaňon obklopený zeleným údolím. Pokračovaním po ceste sa dá na motorkách absolvovať okruh po horách so sedlami vo výške 2.800 a 3.000 metrov. My však pokračujeme na západ, míňajúc dediny a mestá úplne rozdielne vybudované. Stredovek kontra 3. tisícročie. Muži na vidieku posedávajú v hlúčkoch, debatujú, fajčia hašiiš, pijú čaj. Ženy nosia zhrbené náklad, pracujú na poliach alebo zahalené s húfom detí pasú kozy. Všeobecne je žena v odľahlých oblastiach považovaná za niečo medzi ťažným zvieraťom, nafukovacou Ančou a boxovacím vrecom. Večer dosiahneme mesto Agadir na pobreží a chystáme sa rozbiť tábor na útese nad oceánom ale prifrčí polícia a odporúča presunúť sa niekde menej z očí. Vraj práve tu zvyknú turistov mierne ozbíjať. Poďakujeme a presúvame sa k pieskovým plážam na juh. Po ceste spíme na prvej veľkej benzínke a ráno sme na pláži v Tifnite.

Neustály hukot oceánskych vĺn, prázdne pláže, vysoké útesy a púšť až po more – tak vyzerá Atlantické pobrežie na juhu Maroka. Nádhera. Rýchlo vyhadzujeme stroje a vypaľujeme po pláži, neskôr smerom na juh po útesoch. Po asi 25km dochádzame k vtáčej rezervácii ktorú je nutné obísť. Hľadáme kemp v Sidi Oussai, čo sa darí. Je plný dôchodcov zo západnej Európy, má vlastnú prázdnu pláž a obrovské vlny. Dohovárame smiešnu cenu a prášime späť k autu. Na pláži dávame niekoľko romantických fotiek. V úzkom a strmom výjazde je stále obecenstvo sledujúce naše výkony a statočne zavadzajúce. Smoliar Karči vyletí na sprostom skalnom prahu, trepne mašinu do piesku a ohýba rajdy o 30°. Sadá na motorku, nevidí, že koleso smeruje inde ako by chcel a po odpálení znovu končí na piesku Maroka. O šoférovi do kempu je tým rozhodnuté. So Slavom ideme po známej ceste po útesoch a náležite si to užívame, Karči sa presunul miernou okľukou po asfalte. Bláznime v 5 metrových vlnách, strháva nás spodný prúd, prevracia spenená voda ako v mlynčeku, no my sa nedáme a nikto sa neutopil. Iba nás mudrujúc sleduje niekoľko seniorov.

Na motorkách do rána zhrdzaveli od soli aj plasty. Naberáme južný kurz po vysokých a nádherných útesoch. V prípade možností vyberám cestu úplne po hrane čo je často dobrý morál, hlavne keď je zákruta za horizontom opačne klopená. Samozrejme do oceánu o 100 metrov nižšie. Znovu striedanie rozkvitnutých pahorkov a dunových polí, obchádzanie kaňonov vymytých vodou a zdolávanie horizontov v miestach pieskových koľají. Filmujeme, fotíme a potom na všetko kašleme. To by sme museli stáť každú minútu a snímať zaujímavé scenérie. Po dosiahnutí asfaltky v Sidi Moussa otáčame. Cestou späť stretávame skupinu 9 Španielov idúcich do Západnej Sahary. Všetci zhodne na EXC 525. Jednoducho sadli na trajekt, vylodili sa Agadire a v pohode jachajú dolu po pobreží. Hľa, výhody južanov! Pred rokom skúšali duny Erg Chebbi a nechcú veriť, že som sa vytrepal až hore. No fotky na displeji ich presvedčili a uznanlivo kývajú hlavami. To poteší. Poobede znova výjazd po známej trase bez Slava, filmovačku preruší druhé strhnutie ventilu na prednom kolese Karčiho. Mám podozrenie, že opravovanie je jeho tajný fetiš, čakám kedy rozoberie motor do súčiastky. Začína mi liezť na nervy – nevedel som sa ho počas ozaj rýchlej jazdy striasť. Ničí tým moje ego!

Plage Blanche

Neznášam posledný melancholický deň pred odchodom, naprd nálada ma vždy drží od rána. Aj počasie mi dáva za pravdu. Hustnúca hmla sa ustáli na novembrovej nepriehľadnosti a na všetkom kondenzuje slaná para. Napriek tomu skúšame nájsť legendárnu Modrú Pláž dlhú desiatky kilometrov. Znamená to znovu prejazd na juh. Prekvapenie zažívame na promenáde v Sidi Mousse. Počas občerstvovacej prestávky nás požiadala mladá žena(!!!) o možnosť odfotografovania sa na motorke. Po prekvapenom súhlase sa na KTM vystrieda skoro celá mnohočlenná rodina. Ešte parádička so skokom z hrádze a divoký drift pieskom a na hanbu asi 60km po asfalte do Sidi Ifni. Dostávame sa na najsevernejší bod pláže, presnejšie povedané na útes nad ňou. Franforce hmly a vrcholiaci príliv znemožňujú nájsť zjazd dolu a vyskúšať jazdu pieskom. Znechutene otáčame s vedomím, že vieme kde v budúcnosti začať. Poznajúc cestu pálime o dušu, aj dunu tesne pred kempom skáčeme, ja aj v kempe z betónovej terasy. Dôchodcovia sú vo vytržení.

Balíme všetko do Ducata, ráno nás čaká návrat. Znovu využívam diktátorské právomoci a odchod je v ten večer. Dôvod? Vracajúc sa popoludní s Karčim (Slavo riešil trialy okolo útesov) postávam pri pasúcom sa stáde a s úľubou hľadím na krásne sexi ťavie zadky. Je čas k urýchlenému návratu! Ten zvládame za 50 hodín vrátane trajektu. Po cestách, o akých môžu Rusi a Ukrajinci iba snívať. V bezcolnej španielskej zóne v Afrike pcháme do dodávky chlast, džúsy a olivy a po 4.200km vykladáme v Mojmírovciach. Po nádherných zážitkoch sa nevieme spamätať a výjazd so synom po našich „terénoch“ mi pripadá o ničom. Nevadí, sme doma.

Parta sa vydarila, Karči aj Slavo boli pripravení, vydržia veľa a jazdia ako draci. Len počas návratu spochybňovali moju autoritu nechutným spôsobom, čo pripisujem abstinenčným príznakom a nedostatku sexu.

Sponzori výpravy - zľavy, príspevky, pomoc (týka sa mojej osoby):

www.stavorex.sk – finančná pomoc

www.obujsa.sk – pneu a duše

www.motonetsk.sk – reťaz a brzdové platničky

www.motopalic.sk – čižmy Sidi a dres

www.ktm.sk – servis a hľadanie hlúpej závady

www.motoride.sk – zapožičanie kamery

www.mitas.cz – test nových miusov