Rýchlovka Východné Alpy – Júl 2003 4/4

Nedeľa, ťažké mraky, ale neprší. Rýchlo balíme, bohaté raňajky v cene nocľahu, a asi 200m za naším penziónom už platíme 7 euro za vstup na krásnu Nockalmstrasse. Tu som ešte nebol, hoci sa jedná o dvojicu dvojtisícových sediel, ktoré sú pravdepodobne najbližšie k Slovensku! Celá Nockalmstrasse meria tuším 33km, a prekonáte na nej dve dvojtisícové sedlá, medzi ktorými je nádherná a tichá dolina. Kvalitný a široký hrubozrnný asfalt, serpentín „do bludu“, a tiež krásne výhľady, lebo cesta vedia z veľkej časti takmer po hrebeni nad hranicou lesa . Myslím, že Nockalmstrasse je tých 7 euro hodná, a je doslova pár hodín jazdy od slovensko-rakúskej hranice.
Ondrovi to tu pripomína Škótsko, akurát tie hory majú tak o výškový kilometer viac. Keďže je ráno, sme tu úplne sami, zastavujeme zas a zas, obdivujeme prírodu a flóru, ktorej je tu toľko, že mám podozrenie, že to museli umelo vysádzať.

Foto 7: Začiatok klesania z druhého sedla (2024m) Nockalmstrasse. Je to možné, aby tu rástlo toľko horských kvetín, alebo to okolo cesty naozaj vysádzajú???

Dažďu sme unikli, aj slniečko zas vykuklo, a pri klesaní z druhého sedla už stretáme aj prvých turistov, blížiacich sa z východnej strany.
Je to signál, že všetko má svoj koniec, i tento náš výlet. Napájame sa na cestu č.95, ale náš smútok sa vzápätí mení na blažený úškrn, pretože pod kolesami máme predsa len ešte jeden pass: Turracher Höhe (1783m)! Toto sedlo je na mape sotva nájditeľné, ale ponúka úžasné serpentíny na ceste prvej triedy! Aj keď tabuľa na začiatku serpentín žiada motorkárov, aby jazdili pomaly a ticho, neodpustíme si podradenie o 3, a... po skvelom zážitku v sedle ešte spoločná fotka pri jazere, a presun domov môže začať. Štvorpúdovka S6, akási uhlopriečka Rakúska, je na to najlepšou alternatívou.

Ešte pár poznámok k ceste: napríklad piatkový program bol na jediný deň príliš náročný, na toľkú krásu a kilometre si treba dopriať čas, a do trasy zaradiť i niekoľko susediacich passov a dolín. Na moje prekvapenie až na centrum Dolomitov neboli júlové Alpy až také preplnené, ako som sa obával, ale najlepším termínom zostáva jún. Ceny v gastronómii sú dnes už nezaplatiteľné aj pre domácich, vidno to na prázdnych parkoviskách pred reštikami v čase obeda, a plných verejných parkoviskách, kde z igelitiek dlávia aj v emkových medveďoch. Hoci som štatistiky nikdy nerobil, každý sa ma vždy pýta na čísla, takže teraz som sa snažil rátať, a tu je stručné zhrnutie: zo Žiliny a späť presne 2319km, všetky náklady vrátane diaľničnej známky, potravín kupovaných doma, relatívne drahého ubytovania, drobných nákupov, vstupného na platené cesty a benzínu (i kupovaného na Slovensku) vyšli na 9400 SK.
Myslím že za zážitky to stálo, ak by sa kempovalo, šli by náklady ešte výraznejšie dole.

Text: Zeze
Foto: Zeze, Zeno, Ondro

Článok pre motoride zabezpečila spoločnosť:
FLASHMEDIA AGENCY MEGAHOLDING INTERCONTINENTAL Michigan U.S.A.