Alpy - Friaul je tajný tip za humnami! 4/5

Trúbim na návrat, a pri klesaní do Heiligenblut stretáme v protismere sa stúpaním trápiace nekonečné kolóny áut, obytných áut, autobusy, a pomedzi to sa predierajú strapce motocyklistov (najmä čoprov, v tomto termíne sa koná známy HD-zraz na Faaker See, ktoré je odtiaľto vzdialené iba pár desiatok kilometrov). V duchu všetkým želám príjemný zážitok z preplnenej a zadymenej Hochalpenstrasse, a cítim, že popoludní ešte musíme stihnúť opustený zasnený Friaul. Veď chýba to najdôležitejšie, len neviem, či niekoho nahovorím... Po obede na „základni“ v Mauthene vyrážame v trojici, (GaST a Maroško už nevládzu, a ani nechcú trápiť mašiny na makadame) zas cez Plöckenpass, na juh, pokračujeme cez Sútrio a Ravascletto na západ, v ústrety najúžasnejšej ceste Friaulu (a jednej z najzaujímavejších alpských ciest – aj keď takéto prirovnanie si zaslúžia asi stovky ciest...), ktorá sa nazýva Panoramica Delle Vette, a jej názov ju naozaj vystihuje.

Neviem, čo znamená Vette, ale tento názov túto neskutočnú cestu vystihuje

Panoramica na moje veľké počudovanie (spomína ju mnoho mototuristov) nie je v tejto oblasti žiadnym turistickým šlágrom, a pre nováčika je problémom vôbec ju nájsť. V mestečku Comeglians treba pozorne sledovať odbočku na Tuális (na sever v ostrej križovatke), a po strmom vystúpaní do tejto osady nás malá ceduľka pre cyklistov s nápisom Panoramica upozorňuje na odbočku do úzkej uličky, na ktorej konci sa cesta vnára do lesa, a.... a začínajú úžasné a neobyčajne strmé lesné serpnetíny s ostrými vracákmi (v ktorých má problém aj motorka), ktoré nás po úzkom staručkom asfalte, pomedzi konáre olizujúce kapotáže a prilby, popri machom obrastených starých múrikoch vynesú po nekonečných 13 kilometroch (počas ktorých sa ventilátory chladičov sotva zastavia) nad hranicu lesa o nejakých 1500 (!) výškových metrov vyššie.

Asfalt končí a pod kolesami sa z lesa vynára hrebeň Pesarinských Dolomitov

Tu sa asfalt končí, výhľady na Pesarinské Dolomity nám vyrážajú dych, a začína sa úsek 7km makadamu, štrku a tvrdého povrchu, čiže vlastne Panoramica samotná. Jedná sa o 7km viacmenej vodorovného traverzu (stúpania a klesania sú tiahle a bezpečné) bez zvodidiel po horskom hrebeni, prekonávajúceho 3 masívy, s neopakovateľnými výhľadmi do dolín, ktoré sú viac ako kilometer pod našími kolesami! Cesta je vo výške takmer 2000m, najvyšší bod Alpe Chiandis má kótu 1967m. Napriek všetkému je táto pista dostatočne široká na to, aby rozumná jazda nevzbudzovala akékoľvek obavy, a povrch znesie aj opatrný prejazd superšportovým a superturistickým motocyklom.

Panoramica - za sucha žiaden problém pre cestné štvorvalce

K nádhernému podvečernému počasiu a výhľadom sa pridružuje (na Panoramike samozrejmá) i absolútna samota, a tak dokonalosti zážitku a balzamu na dušu pri poslednom, dlhom odpočinku, v jednej zo zákrut naozaj nič nechýba. Panoramicu odporúčame prechádzať zo západu na východ (Tuális-Ravascletto), pretože takto je počas traverzu viac miernych klesaní ako stúpaní, ale aj opačným smerom je to v pohode zvládnuteľné, a v Ravascletto je dokonca na jednej križovatke Panoramica i značená. Za mokra sa Panoramice na cestných motorkách radšej vyhnite, a ani by ste tam nemali čo robiť, lebo s mokrým počasím predsa súvisia aj mraky, a Panoramica je najmä o výhľadoch.

Milan a Patricius sa ich nevedia nabažiť. Dolu vidieť začiatok klesania do Ravascletta

Klesanie do Ravascletta je úzke , zasa veľmi strmé a dlhé 10km, a potom čo sa pripojíme na hlavnú cestu č.465, sa vraciame cez Sútrio, Paluzzu a Plöckenpass „domov“. Je už skoro tma, a sme poriadne unavení, 315km po takýchto cestách a v takýchto teplotách za jediný deň, to už nemá s relaxom nič spoločné... ale tá krása!! Veď viete.

Sobota, 4.9.2004
Trasa: Mauthen, Gailberg Sattel, Spittal, Katschberg-Tunnel (4,50 Euro), Tamsweg, Seethal, Schoeder, Soelkpass (1790m), Stein, Liezen, Leoben, Wr.Neustadt, Wien, Bratislava, Žilina. 722km

Ráno sa lúčime s domácimi, balíme a vyrážame domov. Teoreticky boli na pláne ešte nejaké sedlá na západe (ale Passo del Cason di Lanza medzi Paularo a Pontebba je vraj 29km pre ostré endurá, Nassfeld Pass odložíme na neskôr, a Slovinsko možno tiež), ale nakoniec „padlo rozhodnutie“ byť doma už v sobotu, možno aj kvôli všeobecnej únave a spokojnosti s tým, čo sme za ten krátky čas stihli pojazdiť. Je určite pravda, že štvrtkový aj piatkový program sme poriadne prehnali, urobiť viac ako 150km denne po alpských vykrúcačkách, tu navyše čiastočne po nespevnenom povrchu, je vyložená drina, a dosť to má od relaxu ďaleko. Aby sa ale aj dnes ešte „passovalo“, preskúmame cestou domov ešte jedno zaujímavé sedlo v Rakúsku, hoci to znamená pomerne značnú zachádzku. Päťčlenná kolóna (našich) motoriek sa teda hadí ranným oparom cez Gailberg-Sattel, Spittal a Gmünd na sever. Počasie je medzičasom mizerné, na diaľnici začína pršať, a Katschbergpass (1641m) radšej podlezieme drahým tunelom. Pokračujeme cez Tamsweg a romantickou cestou cez Seethal, a v dedinke Schöder odbočujeme na sever, na posledné tohtoročné sedlo, zaujímavý Sölkpass (1790m).

Nečakane zaujímavé stúpanie na Sölkpass je skvelým prežiarením znechutenia z počasia