Test adrenalínového expresu KTM 1290 Super Duke GT 1/2

Text: Peter Fischer, Varan
Foto: Tomáš Hajduch - Awia

Už pri predstavení tohto modelu minulú jeseň v Miláne mi pekne padla sánka. Borci v KTM vzali GT verziu do parády pekne od podlahy, teda že reálne do nej nasekali veci, ktoré sú na cestách prínosné, a to so semiaktívnym podvozkom na čele. Ten totiž nájdete iba v gétečku, nemá ho ani jeho súrodenec Super Duke R. Podobne aj hŕbu ďalších užitočných vecí ako predné svetlo prisvecujúce do zákrut, väčšiu (a dostatočne veľkú) 23-litrovú nádrž, kombinované náklonové ABS, tlmič riadenia, bočné kufre, tempomat a napríklad aj asistovanie pri rozbehu do kopca. Väčšie kapoty, plexi a komfortnejší posed sú popri tom iba také detailíky. A to som ešte nespomenul veci, ktoré už má v "genofonde" od Super Duke R: quickshifter, antihoppingová spojka, hektoliter adrenalínu, tonu štýlu a 173 besných koní v dvoch valcoch.

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

Nevedel som sa dočkať až stlačím štartér :) Keď sa tak stalo, trochu ma prekvapilo ako kultivovane sa GT zohrieva. Kedysi dávno taká 950 alebo 990 Adventure pekne rozvibrovala okná na ulici, ale táto GT je aj s originálnym Akrapom celkom umiernená ovečka. Pozor, to však platí iba do prvých metrov jazdy! Ešte musím pochváliť veľmi jemné reakcie elektronického plynu, ale všetko ďalej je... ako to nazvať... všetko ďalej je akési zrýchlené :) GT skutočne provokuje k vysokým rýchlostiam, k myšičkovaniu medzi autami a ku šprintovým križovatkovým odpichom. Ty vieš že ona je taká, ona vie že ty to o nej vieš, a vedia to aj ľudia naokolo, pretože im to je jasné na prvý pohľad - dokonalá kombinácia na test zrýchlenia z nuly na (CENZUROVANÉ) trebárs niekde na Račianskej v Blave. Ehm, áno, na GT sa skutočne občas stane, že odzrazu letíš kilo(C-E-N-Z-U-R-O-V-A-N-É)mdesiat po meste.

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

Našťastie je tu miernejší Street mód. Mód Sport odporúčam používať fakt iba na nekonečných kopcovitých diaľniciach alebo na okruhu. Ešte je tu mód Rain; ten si môžu zapnúť tí, čo ešte nesedeli na podobnej motorke. (Inak ak by ti zvýšený adrenalín nespôsobila jazda na tejto motorke, je dosť možné, že ti ho spôsobí listovanie a nastavovanie v jej menu - niekoľkokrát si zopakuješ pokus/omyl. To je trochu škoda, že pri takom veľkom displeji a štyroch tlačidlách sa tu dá pohybovať iba veľmi ťarbavo. Napríklad na zapnutie vyhrievaných rukovätí treba asi tak 5 - 7 kliknutí.)

Klobúk dole a hlboká poklona pred semiaktívnym podvozkom. Kedysi dávno sa vravievalo, že ak vyskúšaš motorku s vyhrievanými rukoväťami, tak už nikdy nebudeš chcieť jazdiť na inej. Dnes sa to isté dá povedať o motorkách so semiaktívnym podvozkom.

Rýchlokurz pre neznalých: semiaktívny alebo poloaktívny podvozok je taký, ktorého riadiaca jednotka v reálnom čase sleduje niekoľko hodnôt jazdy ako napríklad prácu tlmičov, rýchlosť, (niektoré aj zaťaženie) a podobne, a podľa nich niekoľkokrát za sekundu upravuje nastavenie tlmičov. Výsledný pocit je veľmi komfortný, akoby niekto razom opravil naše krásne cesty. Záleží samozrejme aj od motorky a správnosti zvolenej charakteristiky. Je kúzelné, keď predok preletí cez hrbol a citeľne ho "odfiltruje", pričom zadok je už v tej chvíli na tento hrbol pripravený. Fakt parádička.

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

Treba podotknúť, že toto GT a 1290 Super Adventure sú jediné dve motorky, ktoré majú takýto podvozok od firmy WP. Všetky ostatné značky používajú systém od Sachs. Konkrétne na GT si môžeš zvoliť tri základné charakteristiky: sport, street a comfort, a každú z nich ešte doladiť v štyroch stupňoch podľa zaťaženia. Musím povedať, že zmeny skutočne cítiť. Ak si napríklad v sporte a so spolujazdcom, ale zrazu ho vysadíš a prídu hrboľaté cesty, celkom určite čo najrýchlejšie nájdeš miesto na zastavenie, aby si naklikal niečo komfortnejšie.

Štandardný Super Duke sa v tomto GT však nijako nezaprie - precízne správanie v zákrutách (vzadu je samozrejme stodeväťdesiatka), absolútna istota v každej situácii. Človeku sa až nechce veriť, že tých niekoľko oranžových rúrok drží pohromade a krotí vyše 170 koní... A pritom tak pevne! Zvláštne; občas sa cítim ako na 1190 Adventure (aj veľa ľudí sa ma pýtalo, či je to cestovné enduro alebo čo), ale keď prídu zákruty, tak je to jasný polokapotovaný naháč - dve sedemnástky v tom správnom športovom obutí, tu je to bez kompromisov...

Po otestovaní snímania a nahadzovania kufrov (všetko ide ľahko a intuitívne), drsnosti stupačiek (dosť nám pršalo - čižmy sa nešmýkali), miesta pod spolujazdcovým sedlom (áno, dá sa tam odložiť napríklad lekárnička a zopár drobností) sme prišli na to, že odhliadnuc od zložitého menu je jedinou chybičkou tohto nenásytného hltača krátky tŕň na bočáku. Ťažko sa tak hľadá pri vyklápaní, a pri zaklápaní sa zas z neho noha vyšmykne, ťukne do radičky, a na tej je quickshifter, ktorý preruší zapaľovanie, a motor preto samozrejme zhasne. Všetko by vyriešil trochu dlhší tŕň.

Naši drahí čitatelia nám hádam odpustia, že na sledovanie spotreby sme sa vysr, ehm, vykašľali. Skutočne nikto z nás netuší koľko tá motorka žerie, aj keď sme viackrát tankovali. A musím povedať, že nás to ani nezaujíma, rovnako ako to pravdepodobne nebude zaujímať ani jej majiteľa, čo za ňu vysype osemnásť litrov. Dvojciferná tá spotreba asi nie je a to je najpodstatnejšie.

Keď som raz večer sedel na dvore pri tomto majestátnom gétečku, musel som sa pousmiať nad tým, aké motorky sme kedysi považovali za hltače kilometrov. Taký Blackbird alebo CBR 1000 F... Neskôr napríklad Streetfighter 1098. Vtedy stáli takmer rovnako veľa, ale z dnešného pohľadu ponúkali len zlomok pohodlia a bezpečnosti tohto GT. Semiaktívny podvozok, náklonové ABS, kontrola trakcie, quickshifter, naklápacie svetlá, tempomat, to všetko tak veľmi zjednodušuje a spohodlňuje jazdu, že za deň dokážete na takýchto strojoch prejsť viac kilákov než na spomínaných starinkách.

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.